Slovenský Stonehenge či prales pri Bratislave. Kam na západnom Slovensku bez záplavy turistov

Pandémia koronavírusu skomplikovala mnohým ľuďom plány. Zahraničie sa síce pre Slovákov toto leto otvára, no stále možno predpokladať, že veľa ľudí dá prednosť dovolenke v domovine.

Pokiaľ sa chcete vyhnúť preplneným Tatrám a Bojnický či Spišský hrad ste si už odškrtli, máme pre vás niekoľko odporúčaní. Slovensko skrýva mnoho fascinujúcich miest, ktoré sú širokej verejnosti známe len povrchne alebo vôbec.

Tento víkend sa zameriame na západ krajiny, pričom neskôr vás prevedieme aj po strednom a východnom Slovensku. Pokiaľ sa vám žiada lokalita, pri ktorej nebudete zakopávať o masy ľudí, predstavíme vám sedem nápadov na najbližší výlet.

Hradisko Valy

V pohorí Považský Inovec nad obcou Bojná môžeme nájsť staroslovenské hradisko Valy. Významné historické miesto a bohaté archeologické nálezisko. Hradisko malo významnú úlohu v dejinách Nitrianskeho kniežatstva i Veľkej Moravy.

Na mieste možno obdivovať zachované valy opevnenia, zrekonštruované obydlia, tzv. polozemnice či repliku drevenej brány chrániacu východný vstup do hradiska. Samotný výstup na hradisko z obce je trochu náročnejšia prechádzka, avšak rozhodne stojí za to.

Aj v Bojnej je čo vidieť. Navštíviť tu môžete Archeologické múzeum Veľkej Moravy, kde sa dozviete zaujímavé poznatky o živote našich predkov. V obci je aj rímskokatolícky kostol z konca 18. storočia a synagóga z 19. storočia.

Prales Šúr

V katastri obce Svätý Jur neďaleko Bratislavy sa nachádza Národná prírodná rezervácia Šúr. Nájdeme tu vzácny prales, lokalitu európskeho významu s najväčším komplexom slatinných jelší na Slovensku. Objaviť tu môžete i Panónsky háj, brestovo-dubový les s výskytom vzácnej vegetácie.

Prales vznikol približne pred 10-tisíc rokmi a v tomto období siahal od Bratislavy až po Modru a Bernolákovo. V takomto stave pretrval zrejme až do 13. storočia, keď začali miestne mokriny vysúšať, avšak išlo len o malé plochy. Hlavná devastácia prišla koncom 19. a začiatkom 20. storočia.

Jedinečnosť Šúru znázorňuje aj fakt, že v tejto oblasti objavili vedci viacero nových druhov živočíchov. V roku 1972 to boli napríklad pijavice, ktoré dostali názov Batracobella slovaca. V roku 1991 vošky, ktoré pomenovali Somaphis bratislavensis.

Víťazný lev

Slovensko so svojou centrálnou polohou bolo dlhé stáročia dejiskom množstva bitiek. Len niektoré z nich sú všeobecne známe medzi širokou populáciou a ešte menej z nich má dôstojný pamätník. Výnimkou je Vozokanský lev v katastri obce Veľké Vozokany, jediný pomník pripomínajúci protiturecké boje na Slovensku.

V roku 1652 sa odohral medzi obcami Veľké Vozokany a Malé Vozokany zúrivý boj, v ktorom našinci porazili osmanskú koristnícku výpravu. Kresťanské vojsko tvorili oddiely z Nových Zámkov, Levíc, Vrábľov či Balážskych Ďarmôt a podporili ho i poddaní z Požitavia. Napriek tomu mali Turci približne trojnásobnú presilu.

Kresťanov viedol kapitán Mikuláš Nadaný, ako aj šľachtici z rodov Forgáčovcov a Esterháziovcov, ktorí proti nepriateľovi využili vozovú hradbu. V bitke padla necelá stovka Uhrov, zato približne 800 Turkov. Smrť na bojisku našli i štyria poprední členovia rodu Esterháziovcov – Ladislav, František, Tomáš a Gašpar.

Tento šľachtický rod sa preto rozhodol na mieste bitky postaviť v roku 1734 kamenný obelisk, ktorý bol v roku 1896 nahradený novým pamätníkom – takzvaným Vozokanským levom. Ten môžeme obdivovať dodnes.

Slovenský stonehenge

V Holíči objavili koncom 20. storočia pri stavbe sídliska SNP pravekú megalitickú stavbu. Označuje sa ako svätyňa alebo rondel. Ide vraj o najvýchodnejšie megality (či menhiry) v Európe. Po objavení boli kamene presunuté na nádvorie Remeselného domu, kde ich dnes môžete navštíviť.

Usporiadané sú symbolicky do tvaru slnečných hodín, najvyšší kameň má výšku 6,8 metra. Menhiry nesú stopy opracovania a ich vznik sa kladie do rozmedzia 6. až 1. tisícročia pred Kristom. Na hlavnom kameni sú taktiež dochované kresby či znaky, ktoré vznikli zrejme v dobe železnej.

Nájdeme tu vyobrazené kladivo, čakan, sekeru alebo koleso. Celá pamiatka sa prezýva aj Slovenský Stonehenge, podľa známej megalitickej stavby v Anglicku. Okrem toho však mesto Holíč ponúka mnoho ďalších pamätihodností, ktoré stoja za návštevu – miestny zámok alebo jazdiareň. Neďaleko leží i dochovaný veľkomoravský kostolík svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch.

Blatnický Jurko

Pri starodávnych kostoloch ešte ostaneme. Podobne zachovanú sakrálnu pamiatku z 9. storočia nájdeme aj v katastri obce Nitrianska Blatnica. Kostolík, presnejšie rotunda, je zasvätený svätému Jurajovi a prezýva sa preto aj (Blatnický) Jurko či Ďurko.

Pôvodne sa na tomto mieste nachádzalo staroslovenské hradisko, na ktoré nadviazala stredoveká osada. Tá zanikla v 13. storočí a rotunda postupne chátrala. Zvyšky stien dala opraviť a navýšiť v roku 1530 Mária Turzová na pamiatku svojho muža, ktorý zahynul v bitke pri Moháči.

Kostol prešiel prestavbou v druhej polovici 17. storočia a vtedy získal dnešnú podobu s vežičkou. V základoch však prežila pôvodná starodávna rotunda, ktorú môžeme obdivovať dodnes. Z Nitrianskej Blatnice k nej vedie Stojslavov náučný chodník, pričom okrem stavby môžete obdivovať aj okolitú prírodu.

Rímsky tábor

Smerom na juh pri Komárne leží obec Iža. V neďalekej lokalite Dievčí hrad sa nachádzajú zvyšky rímskeho opevneného tábora Kelemantia, ktorý vznikol koncom 2. storočia. Aj keď zanikol pravdepodobne o dve storočia neskôr, jeho zvyšky vraj boli viditeľné ešte v 18. storočí.

V súčasnosti je lokalita upravená do podoby múzea v prírode. Je tu možné vidieť pôvodné i zrekonštruované objekty, náznaky múrov kastelu i veží. Archeologické nálezy z tábora vystavuje Podunajské múzeum v Komárne (ale i múzeá v Bratislave či Nitre).

Zaujímavé je, že tábor v Iži bol jediným predsunutým kastelom (opevneným táborom) na ľavej strane Dunaja na tomto úseku hranice. Stál naproti táboru Brigetio, ktorý sa nachádza v lokalite Szöny v Maďarsku.

Hrad mnohých mien

Nad obcou Cerová v okrese Senica sa vypínajú zvyšky hradu, ktorý poznáme pod mnohými názvami: Korlátko, Korlátka, Cerovský hrad, Korlátsky hrad či hrad Korlát. Z pôvodného strážneho hradu sa bohužiaľ zachovali už len ruiny.

Napriek tomu môžu poslúžiť ako príjemný a zaujímavý výlet. Vďaka polohe hradu na úpätí Malých Karpát sa vám po výstupe otvorí výhľad na celú Borskú nížinu. Prístup k pamiatke je taktiež jednoduchý a nenáročný, z parkoviska trvá výstup približne 10 minút.

Cerovský hrad zrejme pochádza z 13. storočia, avšak potenciálne tu stál už v prvej polovici 11. storočia. Strážil cestu z Prievalu do Bukovského priesmyku, cez ktorý viedla takzvaná česká cesta (Via Bohemica). Hrad postupom času stratil svoju funkciu a v 18. storočí bol opustený.

Okrem hradu Korlátko môžete v Cerovej obdivovať aj miestny kaštieľ, zvonicu v časti Liesková či prvú veternú elektráreň na Slovensku v miestnej časti Rozbehy.