Rutte odporučil Ukrajine odložiť mierové rokovania s Ruskom

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte odporučil Ukrajine odložiť mierové rokovania s Ruskom, hoci agresor na bojisku postupuje vôbec najrýchlejšie od začiatku vojny.

Uviedol tiež, že je dôležité, aby Kyjev získal dostatočnú vojenskú podporu od západných spojencov. Tá mu podľa neho pomôže uspieť na bojisku a posilniť jeho pozíciu pri prípadných rokovaniach.

„Za rokovacím stolom včera večer panovala jasná zhoda v tom, že pomoc Ukrajine, najmä jej infraštruktúre, musí byť prioritou,“ povedal Rutte v utorok.

„Som presvedčený, že spojenci budú počas nasledujúcich dní a týždňov postupovať tak, aby zabezpečili, že všetko, čo môžu Ukrajine dodať, bude dodané,“ dodal šéf NATO.

Generálny tajomník tiež vyhlásil, že rozhodnutie o načasovaní rokovaní by malo zostať výhradne na Ukrajine, pričom Západ by mal prioritne zabezpečiť jej obranyschopnosť.

„Viac vojenskej pomoci a menej diskusií o mierovom procese,“ zdôraznil pred stretnutím ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli, informovala agentúra UNIAN s odvolaním sa na americký denník New York Times.

Ministri sa zhodli na poskytnutí PVO

Neskôr v stredu Rutte povedal, že ministri zahraničných vecí členských krajín NATO sa v Bruseli na stretnutí s ukrajinským šéfom diplomacie Andrijom Sybihom zhodli, že poskytnutie systémov protivzdušnej obrany na ochranu infraštruktúry Ukrajiny pred ruskými útokmi musí byť prioritou.

„Za rokovacím stolom včera večer panovala jasná zhoda v tom, že pomoc Ukrajine, najmä jej infraštruktúre, musí byť prioritou,“ povedal šéf NATO. „Som presvedčený, že spojenci budú počas nasledujúcich dní a týždňov postupovať tak, aby zabezpečili, že všetko, čo môžu Ukrajine dodať, bude dodané,“ dodal.

Ministri zahraničných vecí členských krajín NATO sa v utorok stretli v Bruseli na dvojdňových rokovaniach, ktoré pokračujú aj v stredu, zameraných na podporu Ukrajiny brániacej sa pred ruskou inváziou. Na schôdzke v utorok sa zúčastnil aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha.

Zelenskyj priznal, že armáda nemá dostatok síl

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu priznal, že ukrajinská armáda nedokázala oslobodiť približne 20 percent svojho územia, ktoré Rusko okupuje, vrátane Krymu. „Naša armáda nemá na to dostatok sily,“ povedal Zelenskyj japonskej tlačovej agentúre Kjódo.

Zelenskyj však naďalej trvá na tom, že Ukrajina sa musí okamžite stať plnoprávnym členom NATO, aby bola zaručená jej bezpečnosť, aj keď oblasti okupované Ruskom nedostanú plnú aliančnú ochranu.

Rusko podporuje jadrový program KĽDR výmenou za vojakov, domnieva sa Rutte

Holandský expremiér tiež počas bruselského stretnutia ministrov zahraničia vyhlásil, že Rusko podporuje raketový a jadrový program Severnej Kórey výmenou za to, že Pchjongjang vysiela svojich vojakov na pomoc Moskve v jej vojenskom ťažení na Ukrajine.

„Výmenou za vojenské jednotky a zbrane Rusko poskytuje KĽDR podporu pre jej raketový a jadrový program,“ povedal po stretnutí so šéfmi diplomacií štátov Aliancie. „Tieto udalosti môžu destabilizovať Kórejský polostrov a ohroziť Spojené štáty,“ dodal Rutte.

Ukrajina a jej spojenci tvrdia, že KĽDR vyslala do Ruska približne 10-tisíc svojich vojakov, pričom niektorí z nich sa už údajne zapojili do bojov v ruskej Kurskej oblasti, kam ukrajinská armáda v auguste nečakane vtrhla.

Rutte poznamenal, že spojenectvo medzi Moskvou a Pchjongjangom predstavuje pre USA riziko pred návratom Donalda Trumpa do prezidentského kresla. Spojenci sa usilujú presvedčiť Trumpa, ktorý počas predvolebnej kampane kritizoval podporu USA pre Ukrajinu, aby po nástupe do funkcie pokračoval v tejto pomoci, píše agentúra AFP.

„Narastajúce spojenectvo Ruska, Číny, Severnej Kórey a Iránu poukazuje na globálny charakter hrozieb, ktorým sme vystavení, vrátane eskalujúceho nebezpečenstva prebiehajúcej vojny na Ukrajine,“ povedal šéf NATO.

Szijjártó: Je dobrou správou, že sa nerozhodlo o pozvaní Ukrajiny do NATO

Kolektívna obrana NATO by sa nemala obetovať ani riskovať v záujme žiadnej tretej krajiny. Je preto dobrou správou, že nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o pozvaní Ukrajiny do vojenskej aliancie, pretože by to mohlo viesť k tretej svetovej vojne, reagoval maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó, ktorého citovala agentúra MTI.

Szijjártó pred novinármi podotkol, že argument niektorých krajín, že Ukrajina nebojuje za seba, ale za európsku slobodu a demokraciu, je prejavom „úžasnej slepoty“.

„Očividne to tak nie je. Ukrajina bojuje za svoju slobodu, svoju suverenitu a vlastnú krajinu, čo je samozrejme, chvályhodné, avšak nemalo by sa to zamieňať s bojom za iných,“ dodal maďarský minister.

Postoj, že prijatie Ukrajiny do NATO by mohlo prispieť k bezpečnosti kontinentu, označil Szijjártó za nezmyselný. „My Maďari to vidíme inak. Pozvanie Ukrajiny by neprinieslo bezpečnosť, ale nebezpečenstvo vojny, a to nebezpečenstvo vojny medzi NATO a Ruskom,“ vysvetlil s poznámkou, že táto primárna vážna hrozba bola odvrátená, pretože o pozvaní Ukrajiny nebolo v Bruseli prijaté žiadne rozhodnutie.

(mm, tasr)