Čo znamená štvrťfinále pre budúcnosť nášho hokeja

Pritom to bol mladý tím, v podstate bez hviezdy. Neskôr sa ukázalo niekoľko individualít – najlepší útočník turnaja Peter Cehlárik, 17-roční Juraj Slafkovský a Šimon Nemec, ďalší mladík Samuel Kňažko.

Základná skupina však poukázala na nevyrovnanosť výkonov. Proti Bielorusku, Veľkej Británii, Rusku, Dánsku i Švédsku Slovensko ukázalo výkony hodné výhier, čo sa – až na duel so Švédskom – odrazilo i troma bodmi v tabuľke. Najväčší debakel nám priniesol duel proti Švajčiarom (1:8) a nevyšiel nám ani posledný zápas v skupine proti Česku (3:7), keď už sa hralo len o umiestnenie.

Ktovie, či sa naši vopred dostatočne pozerali na hru súpera pred štvrťfinále. Vyšli im Američania, s ktorými má slovenský fanúšik spojené omnoho príjemnejšie pocity ako s Fínmi, ktorí národnému tímu „hrozili“, ak by porazil Česko. Američania napokon boli jednoznačne nad sily Slovákov a ukázali sa jasné slabiny tímu. Rozoberme si ich.

• 

• 

Prvá: neefektivita. Ani súper nevyužil každú šancu, ale mohol si to dovoliť, lebo bol veľmi efektívny v protiútokoch. V prvej časti štvrťfinálového stretnutia sa trikrát uplatnilo nepísané pravidlo „nedáš, dostaneš“. Góly Američanov v podstate vyplynuli z ofenzívnej nemohúcnosti Slovákov, keďže tie prišli až po tom, čo sa Slovensku podarilo nachvíľu prelomiť ich zovretie. Dôkazom toho je, že hoci konečný stav stretnutia znel 6:1, na strely vyhrali Američania „len“ 33:28.

Druhá: špeciálne tímy. Alias presilovky a oslabenia. V početnej nevýhode sme hrali len raz, na začiatku duelu, a to hneď dvojnásobnej. Tú sme zvládli aj vďaka bravúrnemu Húskovi, no potom sme boli disciplinovaní a nenechali sa vylučovať. Našťastie, Ramsay svojim zverencom zrejme dôrazne prízvukoval, že hra v oslabení nie je naša šálka kávy.

V oslabení mali Slováci pred štvrťfinálovým súbojom mizernú 62,5-percentnú úspešnosť, kým súper až 95-percentnú. V presilovkách sme takisto neexcelovali, dokázali sme premeniť zhruba každú šiestu. Američania nám v stretnutí ponúkli dve (hoci ich malo byť viac) a zostali podľa očakávaní nevyužité.

Tretia: neskúsenosť. So zápasmi o všetko na majstrovstvách sveta mal skúsenosť len jediný muž zostavy – kapitán Marek Ďaloga. On bol členom slovenskej výpravy na MS 2013, ktorá postúpila do štvrťfinále. Aj vtedy prehrávala 0:3, no napokon vyrovnala a zápas zdramatizovala omnoho viac, ako sa to podarilo tohtoročnému neskúsenému mužstvu. Málo skúseností sa však nedá nikomu zazlievať. Duely play-off sú psychicky aj fyzicky náročnejšie, a, nalejme si čistého vína, jednoznačne sa ukázala kvalita i pripravenosť v prospech súpera.

Štvrtá: nevyrovnané výkony. Keď Slovensko dostalo gól v prvej tretine, už sa z toho nedokázalo otriasť. Videli sme to proti Švajčiarsku, keď boli slovenskí reprezentanti v prvej tretine lepší, ale zlomil ich pocit prehrávania a rýchle góly po prvej prestávke. To isté sa stalo proti Česku a Američania si z toho zobrali ponaučenie. Zo začiatku na nás vyleteli a potom dohrávali zápas.

Piata: brankári. Keď chytal Ján Laco, pýšili sme sa nimi, ale brankárske výkony v tomto roku kopírujú štvrtú slabinu, teda nevyrovnané výkony. Slovensko už roky hľadá stabilnú reprezentačnú jednotku typu Lašák či Laco. Ani na majstrovstvách sveta v roku 2019 neboli maskovaní muži najsilnejšou stránkou mužstva, čo sa teraz potvrdilo. Keď zachytal brankár, Slovensko vyhrávalo. Akonáhle prišiel slabší deň, skončilo sa to vysokou prehrou.

Buďme pozitívnejší: Kto zaujal z našich hráčov najviac a prečo?

Keď budeme spomínať na tohtoročné MS, slovenský fanúšik by si mal spomenúť na Petra Cehlárika. Šampionát zakončil 11 bodmi v 8 zápasoch a umiestnil sa v najlepšej päťke bodovania. Dosiahol najviac bodov spomedzi hráčov, čo sa nedostali do semifinále a získal ocenenie najlepší útočník majstrovstiev. Teraz rieši budúcnosť, šampionát mu možno otvorí dvere späť do zámoria.

• 

• 

• 

„Záujem je cítiť aj spoza mora, ale ten proces bude trošku dlhší, pretože práva má stále Boston. Uvidíme, ako to nakoniec skĺbime a ako sa rozhodnem,“ povedal pre Hockey Slovakia. „Trh s voľnými hráčmi je v tomto roku posunutý, bude aj draft do nového tímu a normálny draft. Verím, že ak bude reálna šanca ísť do tímu, v ktorom by som dostal príležitosť, tak o tom budem vedieť viac čím skôr, lebo záujem zo strany Omsku tam je. Uvidíme v najbližších dňoch, verím, že sa správne rozhodnem.“

Jeho spoluhráčmi v elitnom útoku Slovenska boli Marek Hrivík a Róbert Lantoši. Aj tí si zaslúžia pochvalu za výborné výkony. Reprezentácia dlho nemala taký rozdielový útok. Lantoši ukázal, prečo si ho cenia v AHL, Hrivík sa zas napriek zraneniu obetoval a bol rozdielovým hráčom pri víťazných dueloch.

Vo vynikajúcom svetle sa uviedol Samuel Kňažko. Mladý obranca nikdy predtým nehral medzi seniormi a bolo otázne, čo predvedie v príprave. Napokon patril medzi stabilných a najlepších bekov mužstva a prebojoval sa do elitnej formácie. Svoje skúsenosti môže zužitkovať v ďalšej sezóne, ktorú odohrá vo Fínsku za A tím TPS Turku. Kňažka v roku 2020 do NHL draftoval klub Columbus Blue Jackets.

Pod tlakom hrali dvaja mladíci Šimon Nemec a Juraj Slafkovský. Sú zástupcami ročníka 2004, podľa Jána Lašáka najlepšieho v histórii Slovenska, a obaja majú šancu zmestiť sa do najlepšej desiatky budúcoročného draftu do NHL. Nemec v niektorých zápasoch doslova exceloval, v iných chyboval, avšak u obrancu trvá vývoj dlhšie a má zodpovednejšiu úlohu.

Slafkovského výkony sa zápas od zápasu zlepšovali, v stretnutí proti Švédom patril medzi našich jednoznačne najlepších hráčov a takisto ukázal výnimočný potenciál. Je až prekvapujúce, že šampionát zakončil bez kanadského bodu.

Jediným hráčom tímu, ktorý v poslednej sezóne zasiahol do zápasu NHL, bol Marián Studenič. Hráč New Jersey Devils nedokázal bodovo sekundovať prvej formácii, pripísal si jediný bod za asistenciu. Napriek tomu ho na ľade bolo vidieť, snažil sa, korčuľoval, nebál sa ani čiernej roboty, no doplatil na celkovú neefektivitu Slovákov.

Čo znamená štvrťfinále pre budúcnosť nášho hokeja?

Tohtoročné umiestnenia a posun krajín v rankingu IIHF, v ktorom je Slovensko aktuálne na deviatej pozícii, určil reprezentácii o rok v základnej skupine týchto súperov: Kanadu, Rusko, Nemecko, Švajčiarsko, Dánsko, Kazachstan a Taliansko.

• 

• 

Slovensko v auguste odohrá kvalifikáciu na zimné olympijské hry, kam sa musí ako prvý nepostupujúci dostať z konkurencie Bieloruska, Rakúska a Poľska. Priamo na olympiádu sa každé štyri roky kvalifikuje osem najlepších podľa predolympijského rankingu a domáci, v tomto prípade Čína, pričom v štvorročnom cykle získavajú krajiny rôzny počet bodov do špeciálneho olympijského rankingu.

Za štvrťfinále v roku 2021 získalo Slovensko dôležité body do celkového rankingu, avšak stále mu v ňom patrí deviata priečka. Ak chceme na olympiádu v roku 2026 postúpiť priamo, najviac bude záležať na umiestnení na ZOH 2022 a majstrovstvách sveta 2022 a 2023. Z nedávno skončeného turnaja získali Slováci do predolympijského rankingu 50 percent získaných rankingových bodov (500). Z olympiády a budúcoročných MS sa im pripíše 75 percent získaných bodov a najdôležitejšie budú majstrovstvá v roku 2023, z ktorých prechádza do boja o olympiádu plných sto percent.

Štvrťfinále prinieslo Slovensku pred olympijskými hrami, ktoré sa uskutočnia o päť rokov, dobré vyhliadky, avšak reprezentácia musí aj naďalej plniť ciele, inak ju čaká ďalšia kvalifikácia.