Zvykli sme si na rýchlu kávu, rýchle občerstvenie, rýchle riešenia a do istej miery takéto instantné riešenia očakávame aj od Boha. Ale on je Boh. On neustále pracuje a niekedy pohne nebom aj zemou, len aby vykonal, čo si zaumienil uskutočniť. Má to však jednu premennú – niekedy si to vyžaduje čas. V našej matematike to nemusí dávať zmysel, ale Božia matematika, jeho spôsoby a načasovanie sú iné ako tie naše.
"S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek zaseje zrno do zeme. Či spí, alebo bdie, vo dne i v noci zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako."
Mk 4, 26 – 27
Čas je vzácna veličina a my ľudia jej dávame hodnotu tým, ako s ňou narábame. Zväčša máme tendenciu vtesnať čo najviac do čo najkratšieho časového úseku a efektivitu hodnotíme podľa viditeľných výsledkov a hmatateľného ovocia našich snáh. Neradi počúvame, že všetko má svoj čas. Neradi počúvame, že niektoré veci si vyžadujú čas, že niektoré veci vyrieši čas, že niektoré veci vylieči iba čas. Ak si niečo vyžaduje proces, očakávame, že sa to udeje čoskoro. Čo ale znamená "skoro"? Je to tá najnepresnejšia vec na svete. Je to pár hodín? Pár dní? Rokov? Sto rokov? Tisíc? Koľko je tisíc rokov pre nebeského Otca?
Múdrosť srdca, ktorá poznaním dosahuje zrelosť, nám pomáha porozumieť Božím cestám, Božím spôsobom a načasovaniu – dokonca bez potreby klásť si podmienky, bez nutnosti mať zodpovedané všetky otázky.
