Pred dvoma mesiacmi metal Brazílčan hromy-blesky. Nevedel sa zmieriť „len“ s druhým miestom v ankete France Footballu o Zlatú loptu. Viniciusovu prehru s Rodrim ťažko niesol celý Real Madrid. Ako prejav podpory svojej hviezdy bojkotoval parížsky galavečer. Pred Vianocami už majú zrejme v Madride srdce namieste. Z katarskej Dohy doviezol Real Interkontintálny pohár a Vinicius individuálnu trofej The Best. V tesnom hlasovaní predstihol premožiteľa zo Zlatej lopty.
Šiesty brazílsky víťaz
Anketa o najlepšieho svetového hráča roka vznikla v roku 1991. FIFA ju pod názvom World Player of the Year vyhlasovala do roku 2009. Potom sa rozhodla spojiť s France Footballom a využiť staršiu a historickejšiu značku ankety Ballon d´Or (Zlatá lopta).
Na šesť rokov ankety splynuli pod názvom FIFA Ballon d´Or. Lenže od roku 2016 idú obe strany znovu vlastnou cestou. Parížsky mesačník pokračuje v tradícii Zlatej lopty, organizovanej od roku 1956, a FIFA uviedla do života anketu The Best.
Až v tretine prípadov sa mená víťazov týchto dvoch ankiet rozchádzajú. Hneď v prvom roku ankety FIFA bol svetovým hráčom číslo jeden Lothar Matthäus, ale Zlatá lopta pripadla Jeanovi-Pierrovi Papinovi.
O tri roky ju získal Bulhar Christo Stoičkov, ale anketu FIFA vyhral jeho klubový spoluhráč z Barcelony Romário, hlavná hviezda MS v USA. Dôvodom bola skutočnosť, že to bol posledný rok (1994), v ktorom mohli ocenenie France Footballu získať len hráči z Európy (aj preto ho nikdy nezískali Pelé či Maradona).
Odvtedy sa rozdielni víťazi objavili ešte sedemkrát (v zátvorke je uvedený vždy najskôr víťaz ocenenia FIFA): 1996 (Ronaldo a Matthias Sammer), 2000 (Zinedine Zidane a Luis Figo), 2001 (Luis Figo a Michael Owen), 2003 (Zinedine Zidane a Pavel Nedvěd), 2004 (Ronaldinho a Andrij Ševčenko), 2021 (Robert Lewandowski a Lionel Messi) a 2022 (Lionel Messi a Karim Benzema).
Môže za to aj spôsob hlasovania: u France Footballu rozhodujú novinári, tak ako od začiatku v polovici 50. rokov, kým v ankete FIFA hlasujú okrem zástupcov médií aj tréneri a kapitáni národných tímov a dokonca aj fanúšikovia.
Za ostatných 16 rokov je tu po Lukovi Modričovi, Robertovi Lewandowskom a Karimovi Benzemovi ešte len štvrtý hráč, ktorý vyliezol z tieňa C. Ronalda a Messiho a stal sa svetovým futbalistom roka. Je z nich najmladší. Kým spomínané trio vyhralo anketu po tridsiatke, Vinicius má 24 rokov. Ešte pred poldruha rokom nebol ani najväčšou brazílskou hviezdou.
Ak sa o niekom dlhodobo hovorilo ako o budúcej svetovej jednotke, bol to Neymar. Očakávania nenaplnil. V Barcelone nevedel zažiariť silnejšie ako Messi, ako najdrahší hráč histórie a líder ambiciózneho projektu St. Germain nedoručil do Paríža trofej Ligy majstrov, dal síce rekordný počet gólov za Brazíliu (79), ale na troch majstrovstvách sveta sa s ňou ani raz nedostal do finále a najjagavejšie miesto na slnku pôsobením v klubovom futbale v Saudskej Arábii nezíska.
Krajina s najlukratívnejšími hráčskymi kontraktmi sa spomína aj v prípade Viniciusa. Real Madrid dostal rozprávkové ponuky za jeho predaj. Brazílčanovo miesto je však v Bielom dome. Malo byť zahalené otáznikmi po príchode Kyliana Mbappého, ale Vinicius viackrát potvrdil, že je pre biely balet momentálne nenahraditeľným mužom.
Kúsok z každého velikána
Brazília má poltucta držiteľov ocenenia FIFA. Všetci boli ofenzívni ťahúni, výnimoční talentom, geniálnym majstrovstvom, virtuozitou. Stelesňovali predstavu o tom, akých skvelých hráčov produkuje krajina pod Kristovou sochou. Porovnajme si ich s tohtoročným víťazom.
Romário bol nevypočítateľným útočníkom. S nízkym ťažiskom drvil obrancov, ťažko odstaviteľný od lopty prechádzal cez nich ladne, precízne, súboje s brankármi si vychutnával najrôznejšími spôsobmi. V mnohých zápasoch bol neviditeľný, letargický, ale potom stačil okamih nepozornosti a o všetkom rozhodol. Nikdy nevynikal v disciplíne a tréningovom nasadení, rád leňošil, napriek tomu sa dopracoval na vrchol.
Ronaldo, „O Fenomeno“, priniesol v polovici 90. rokov do futbalu novú rýchlosť, lokomočne prepojenú s dovtedy nevídaným bleskovým ovládaním lopty. Bol útočníkom schopným preľstiť akúkoľvek obranu. Nebyť dokatovaných kolien, nastrieľal by ďalšie stohy gólov. Viniciusovi chýba v porovnaní s ním aj s Romáriom klinickosť v koncovke.
Rivaldo vynikal streľbou i tvorbou, málokedy bol zaťažovaný inými, ako kreatívnymi úlohami, bez voľnosti nevedel lietať, čo po žiarivých rokoch v Barcelone ukázal tvrdý pád v sofistikovanejšom systéme hry v AC Miláno. Mal obdivuhodnú obojnohosť s fantastickou kopacou technikou. Vinicius sa takou pochváliť nemôže, určite je však na inej atletickej úrovni a mužstvu vie pomôcť aj v druhej fáze hry, bez lopty.
Ronaldinho vrátil v prvom desaťročí milénia do tváre futbalu úsmev. Hral s ľahkosťou, radosťou, bez stresu. Kúzelné kúsky robil tak, ako keby sa hral s kamarátmi na pláži. Dribloval, prihrával, strieľal, azda neexistovala časť tela, ktorú by nezapojil do svojich loptových čarov. Tri skvelé roky (2003 – 2006) držal svet v napätí pri každom výkone: všetci čakali, čo nové vymyslí. A nebolo toho málo.
Kaká zapojil do hry ofenzívneho tvorca popri rýchlosti pri myslení a práci s loptou úžasnú ukážku hráčskej inteligencie. Jeho prehľad v hre, riešenie situácií, schopnosť orientácie v okolí šestnástky a značkové gólové „obaľovačky“ pri strelách oboma nohami s kratučkými náprahmi, boli okúzľujúce.
Vinicius má v sebe podobné zrýchlenie aj v práci s loptou ako Ronaldo a Romário. V ofenzíve má schopnosť výberu miesta ako Rivaldo. Má v talóne virtuozitu Ronaldinhovho kalibru, v úspešnosti driblingov sa pohybuje okolo vrcholu svetovej špičky. A získavaním skúseností kráča k hráčskej inteligencii, akú ponúkal Kaká.
Strelecké zlepšenie
Carlo Ancelotti videl na svojom zverencovi niečo viac ako ostatní. Nikdy sa nebál dať mladému Brazílčanovi do rúk veľa zodpovednosti a chcel od neho, aby hral bližšie k bráne, aby schopnosť prechádzať cez brániacich hráčov v situáciách jeden proti jednému povýšil vyššou kvalitou koncovky. „Je to o dotykoch s loptou. Ak ste v pokutovom území s loptou a nezakončíte po jednom či dvoch dotykoch, pri viacerých je už všetko oveľa náročnejšie,“ komentoval Viniciusa na jednej z tlačových konferencií v lete 2021.
Brazílčan sa snažil poslúchnuť. Kým v sezóne 2020/21 mal 40 streleckých pokusov a z nich len 13 letelo na bránu (32,5 percenta), tak v ďalšej vystrelil z 80 pokusov až 43 na bránu (úspešnosť 52,8 percenta). Už pred desiatimi mesiacmi, vo februári, po dôležitom víťazstve Realu v lige nad Gironou 4 : 0, o ňom hovoril ako o „najlepšom na svete“.
Po odchode Karima Benzemu z Madridu je Vinicius útočným lídrom. Životnou sezónou (2023/24) prešiel s 24 klubovými gólmi. Dobyl ligový titul a bol lídrom v ťažení na európsky vrchol: podobne ako pred dvoma rokmi skóroval vo finále Ligy majstrov.
V novej sezóne sa strelecky ešte pozdvihol a po jej necelej polovici už má nastrieľaných 14 gólov. S Realom pridal európsky Superpohár a v stredu podľa očakávania Interkontinentálny pohár. Vždy ho zdobila túžba zlepšovať sa. Veľa brazílskych talentov zhorelo v prostredí európskeho futbalu, mnohí neuniesli tlak prichádzajúci v drese veľkoklubov.
Real Madrid investoval do 18-ročného tínedžera nemálo: Flamengu pri prestupe zaplatil 45 miliónov eur. Vinicius nesklamal. Všetko nešlo ako po drôtiku, ale tréneri Solari, Zidane i Ancelotti mu našli miesto, aby mohol rásť.
Podobné úspechy zatiaľ nedosiahol s národným tímom Brazílie. V lete sa na Copa America vykartoval na štvrťfinále, nehral proti Uruguaju a Brazílčania vypadli po prehre v rozstrele. Práve s ním však Selecao spája túžbu po náprave reputácie, po prinavrátení si slávy, na ktorej je čoraz hrubšia vrstva prachu.
Vyše desaťročie sa mužstvo budovalo okolo Neymara. Teraz bude ťažiskovým bodom Vinicius. S krajanmi má poldruha roka na to, aby na rovnakom mieste, v Amerike, dosiahli to, čo ich predchodcovia na čele s Romáriom v roku 1994 – a vrátili do Brazílie titul majstra sveta po takmer štvrťstoročnom čakaní. Ak sa im to podarí, Viniciusova cesta k ďalším individuálnym oceneniam bude otvorená.