Indíciou potvrdzujúcou tento predpoklad je aj skutočnosť, že CXMT uviedla na trh svoje prvé čipy LPDDR5, používané hlavne v mobilných zariadeniach, už v novembri 2023. Ich hromadná výroba sa však plánuje až v polovici roku 2025.
Expert predpokladá, že výroba DDR5 čipov v CXMT dosahuje až 80-percentnú výťažnosť. Uvažuje nad tým, že sa využíva proces G3 založený na 17-nanometrových detailoch. Je však možné, že firma používa aj novší proces G4, ktorý sa nachádza v jej plánoch.
Produkcia DDR5 sa považuje v oblasti priemyslu polovodičov za pokročilú schopnosť, do úvahy pritom treba zobrať fakt, že ChangXin Memory Technologies vznikla len v roku 2016. Svoju prvú továreň na mikročipy si firma postavila v roku 2019.
Exportné obmedzenia ovplyvňujú čínsky biznis pamätí
Dôvodom utajovania výroby môže byť aj hrozba sankcií zo strany USA. V roku 2018 zakázalo americké ministerstvo obchodu dodávky čínskej firme JHICC na základe obvinenia z krádeže intelektuálneho vlastníctva americkému výrobcovi pamätí Micron.
K urovnaniu sporu došlo až v roku 2023, keď sa nielen ukončili všetky súvisiace súdne konania, ale Micron sa zároveň zaviazal k investícii vo výške 4,3 miliardy jüanov (564 miliónov eur) do jeho továrne na púzdrenie čipov v Číne.
K zmiereniu možno prispel aj fakt, že Čína zakázala v máji 2023 využívanie čipov od Micronu pre riziká kybernetickej bezpečnosti. Približne štvrtina príjmov Micronu v roku 2022 pritom pochádzala z tejto ázijskej krajiny.
Trh očakáva výraznú zmenu
Nový hráč určite zamieša rozdelením trhu, ktorý si, až na pár bezvýznamných účastníkov, delia juhokórejský Samsung, SK Hynix rovnakého pôvodu a už zmienený Micron sídliaci v USA.
Segmentu v súčasnosti dominuje Samsung s 42,9-percentným podielom, druhý SK Hynix zaberá 34,5 percenta, bronzový Micron sa musí uspokojiť s 19,6-percentným podielom na trhu.
Ide pritom o balík príjmov v celkovej výške 61,2 miliardy dolárov (58,8 miliárd eur) v roku 2024, ktorý však môže narásť do roku 2029 až na 170 miliárd (163 miliárd eur).
Predpokladá sa, že CXMT by mohlo svojimi čipmi zabrať až 15 percent tohto trhového segmentu. Vzhľadom k tomu, že ide o neznámu značku, jeho obchodnou stratégiou by mohol byť tlak na ceny.
To sa potvrdilo už pri predchádzajúcej generácii pamätí DDR4, kde s polovičnými cenami voči kórejskej konkurencii „podliezol“ CXMT dokonca aj ceny „jazdených“ pamätí.
Pamäť ako komodita
Operačná pamäť, nazývaná aj RAM, je rovnako dôležitou súčiastkou každého kúsku výpočtovej techniky ako procesorový čip. Slúži na ukladanie informácií, s ktorými pracujú programy bežiace na danom zariadení. Nejde len o počítače, operačnú pamäť potrebujú aj mobilné telefóny a v podstate každé zariadenie, ktoré spracováva dáta.
Ide o takzvané „volatilné“ úložisko dát, po vypnutí napájania sa informácia uložená v operačnej pamäti stráca. Výhodou tohto druhu pamätí je však vysoká rýchlosť prístupu k uloženým informáciám.
Mikroprocesor je pritom pre každý typ zariadenia špecifický a nedá sa jednoducho nahradiť čipom od iného výrobcu, dokonca aj ak ide o kompatibilný mikročip z rovnakej „rodiny“. Počítač navrhnutý pre mikroprocesor od Intelu nebude fungovať s procesorom od AMD, hoci obidva typy zdieľajú „spoločný jazyk“ reprezentovaný inštrukčným súborom x86.
Rôzne mikroprocesory sa líšia zapojením vývodov, päticami, do ktorých sa zasúvajú, a rozdiel existuje aj v podporných obvodoch, nutných na ich fungovanie.
V prípade pamäťových čipov a modulov, čo je skupina čipov umiestnená na spoločnom plošnom spoji, však existuje vysoká miera štandardizácie. Čip či modul od jedného výrobcu je možné nahradiť produktom z inej fabriky, potrebné je len dodržať príslušné špecifikácie, ktoré definuje organizácia JEDEC.
Pri pamätiach tak vzniklo niekoľko generácií štandardov DDR. Skratka znamená, že dáta sú prenášané dvojnásobnou rýchlosťou. Zároveň ide o technológiu takzvaných „dynamických“ pamätí, kde je informácia uchovávaná vo forme elektrického náboja v miniatúrnych kondenzátoroch na čipe.
Aktuálnym štandardom pre pamäte je DDR5, ktorý vznikol v roku 2020. Rýchlosť prenosu dát presahuje 70 gigabajtov za sekundu. Využíva sa však aj staršia norma DDR4 z roku 2012, tu informácie prúdia rýchlosťou „iba“ 25,6 GB/s.
Okrem štandardných pamäťových modulov využívaných v stolných počítačoch či niektorých notebookoch existujú aj špeciálne verzie pamätí.
LPDDR čipy majú nižšiu spotrebu energie, preto ich nájdeme hlavne v mobilných zariadeniach, ako sú smartfóny, tablety, ale aj notebooky, GDDR zase poskytujú vysokú rýchlosť prenosu dát, využívajú sa v grafických kartách.
Špeciálne vysokovýkonné pamäťové čipy sú aj HBM, tie pracujú nielen v grafických kartách, ale aj v systémoch na beh úloh umelej inteligencie.
Zvyšujúce pamäťové požiadavky prináša nielen umelá inteligencia
Hoci Bill Gates popiera, že je autorom výroku: „640 kilobajtov by malo byť dosť pre každého“, faktom je, že prvé „písičko“, ktoré prišlo na trh v roku 1981, malo takto limitované maximálne množstvo operačnej pamäti.
Z pohľadu vtedajšej doby to však bol pokrok. Typický počítač zo 70. rokov minulého storočia nemohol obsluhovať viac ako 64 kilobajtov.
V súčasnosti sa pohybujeme v miliónkrát väčších rozsahoch. Bežný počítač obsahuje množstvo operačnej pamäte počítanej v gigabajtoch, teda v miliardách jednotiek dát.
Aplikácie dneška sú stále pamäťovo náročnejšie, výrazný nárok na množstvo operačnej pamäte súvisí aj s príchodom umelej inteligencie.
Microsoft požaduje, aby počítače schopné spracovávať úlohy AI obsahovali aspoň 16 gigabajtov operačnej pamäti. Rovnaké množstvo pamäti je od jesene 2024 dodávané ako minimum aj v počítačoch vyrobených firmou Apple.
