Klaňanie sa troch kráľov očami stredovekých majstrov

Ich archaickosť asi najlepšie dokladá práve zobrazenie troch kráľov. Tých stvárnil maliar na severnej stene staršej lode ešte starým spôsobom ako východných mágov, nie kráľov. Na hlavách majú špicaté frýgické čiapky, nie koruny. Mudrci v podobe kráľov sa objavujú v západnom kresťanstve od konca 10. storočia a toto poňatie postupne úplne prevládlo.

Vzácne maľby sú silne poškodené mladším osekávaním a zaslúžili by si odborné zreštaurovanie. Panna Mária s Ježiškom tu sedí napravo na mohutnom tróne v byzantskom štýle. Najstarší z mágov sa k nej nakláňa s darom, ostatní dvaja stoja vzpriamene za ním. Výjavu Klaňania sa troch kráľov predchádza samostatná scéna príchodu, ktorá je tiež zachytená osobitým spôsobom. Dvaja z mágov sa dívajú na hviezdu a ukazujú na ňu zdvihnutými pravými rukami, tretia postava stojí oproti a tiež ukazuje rukou hore. Tento obraz odkazuje na sviatok Deň objavenia hviezdy, ktorý slávila prvotná cirkev kresťanov v Sýrii.

Premaľovaná (Krížová Ves)

V malej dedinke neďaleko Spišskej Belej nájdeme gotický kostolík, ktorého presbytérium je celé vyzdobené nástennými maľbami. Tie sa zvyknú datovať na koniec 14. storočia, ale toto datovanie nie je úplne jednoznačné. Môžu za to rozsiahle premaľby, ktoré realizovali hneď dvakrát. Najprv ešte v roku 1898 Józsefom Huszkom a neskôr v roku 1938 aj známym maliarom sakrálnych stavieb Jozefom Hanulom.

Medzi scénami zo života Krista nechýba ani rozmerná maľba Klaňania sa troch kráľov. Nachádza sa na severnej stene svätyne nad vstupom do sakristie. Ide o príklad výjavu kombinujúceho príchod kráľov na koňoch s poklonou pred Pannou Máriou s malým Ježiškom sediacimi na masívnom tróne. Dvaja z kráľov sú ešte v sedlách koní, kým tretí, najstarší z nich, so sivými vlasmi a bradou, už kľačí pred Bohorodičkou a bozkáva ruku Ježiška. Svoju korunu sňal z hlavy ako prejav úcty pred Spasiteľom.

Veľká plocha fresky umožnila maliarovi doplniť do výjavu ďalšie postavy. Napravo od trónu stojí svätý Jozef s palicou. Koňa najstaršieho z troch kráľov drží paholok. Najzaujímavejšia je však ženská postava na koni s dlhými vlasmi a korunou na hlave. Prichádza k Panne Márii bok po boku so stredne starým kráľom a v rukách drží misku s darom.

Ide o málo vídaný prvok v rámci výjavu Klaňania sa troch kráľov, pričom presnejšiu analýzu sťažujú aj výrazné premaľby a možné domaľby. Nie je vylúčené, ak ide o pôvodnú súčasť fresky, že objednávateľ maľby do nej dal takto zakomponovať kráľovnú Alžbetu, vdovu po kráľovi Ľudovítovi I., respektíve ich dcéru kráľovnú Máriu, ktorá sa vydala za Žigmunda Luxemburského. Freska by si aj z tohto dôvodu zaslúžila pozornosť zo strany historikov umenia.

Náhradná (Poniky)

Dňa 1. júna 1415 boli ukončené práce na freskovej výzdobe v gotickom kostolíku v dedinke Poniky. Na slovenské pomery ide o výnimočnú informáciu, ktorú nám prináša dobový nápis na severnej stene lode. Z tejto etapy pochádza celá výzdoba presbytéria, kompletná výmaľba východnej steny lode a obraz na severnej stene lode.

Neboli to však prvé nástenné maľby, ktoré zdobili interiér tohto chrámu. Prvé fresky tu vznikli už v 14. storočí a časť z nich sa dodnes zachovala a sú prezentované. Veľkú časť však prekryli maľby z roku 1415. A platí to aj o výjave Klaňania sa troch kráľov.

Tento obraz bol namaľovaný na západnej strane severnej steny presbytéria. Išlo o pomerne rozmernú samostatnú maľbu. Objavená bola pri reštaurátorskom výskume v 70. rokoch minulého storočia po navlhčení stien s mladšou freskovou výzdobou. Pod ňou sa skrýva dodnes.

Ako jej priama náhrada vznikla na začiatku 15. storočia nová maľba s týmto motívom na severnej stene lode. Podobne ako pri ostatných freskách z tejto etapy ide o ikonograficky náročnejšie spracovanie, ktoré sa vo viacerých prvkoch odlišuje od bežnej produkcie.

Ústrednou postavou je opäť Panna Mária s Ježiškom na rukách v pravej časti rozmernej scény. Sedí už v menšom kresle, nie na tróne, a pri jej nohách kľačia z ľavej aj pravej strany hneď tri postavy, z toho dvaja z kráľov. Tretí, ten najmladší, stojí a v rukách drží svoj dar a kráľovskú korunu zloženú z hlavy na znak úcty. Starší králi si svoje koruny ponechali na hlavách. Tretia kľačiaca a modliaca sa postava je zachovaná len v obrysoch. Na pleci má sekeru a podľa všetkého nejde o svätca, keďže nie je vidieť jej svätožiara. Pri hlave Panny Márie sa nachádza hviezda. Ľavú časť obrazu oživuje scéna s koňmi troch kráľov, ktoré drží za uzdy a snaží sa ich skrotiť mladý paholok so zdvihnutým bičíkom v druhej ruke.

Vyše 20 rokov trvajúce reštaurovanie fresiek, ktoré si napokon vyžiadalo aj odstránenie mladšej klenby v lodi, bolo ukončené v roku 1992. Kostol svätého Františka z Assisi dnes spravujú bratia kapucíni.

Otočená (Lipovník)

Na začiatku 15. storočia vyzdobili interiér pôvodne kláštorného kostola v obci Lipovník neďaleko Rožňavy nástennými maľbami vysokej kvality. V presbytériu ide o scény zo života Ježiša Krista. Na severnej strane vedľa Narodenia Pána nájdeme aj fresku Klaňania sa troch kráľov, ktorú však stredoveký umelec poňal nezvyčajným spôsobom.

Typicky totiž maliari umiestňovali Pannu Máriu s Ježiškom na pootočenom tróne na pravú stranu maľby a traja králi prichádzali zľava. V Lipovníku však vidíme inú scénu. Trón s Bohorodičkou sa nachádza na ľavej strane a je otočený priamo na pozorovateľa. Panna Mária, vznešene krásna, je mierne pootočená na pravú stranu a díva sa na sprava prichádzajúcich troch kráľov. Ježiško pravou rukou žehná najstaršieho z mudrcov, ktorý kľačí pred trónom, a súčasne detsky hravo ľavou rukou siaha na ponúkaný dar.

Dvaja zvyšní králi stoja vedľa a dívajú sa smerom hore, kam ukazuje jeden z nich rukou. Celú scénu sleduje svätý Jozef sediaci s palicou skromne na ľavom okraji scény pri tróne.

Za osobitnú zmienku stojí tretí z kráľov stojaci úplne napravo. Podľa zvyklostí ide o najmladšieho kráľa, ktorý sa typicky zobrazuje bez brady a fúzov, aby sa zvýraznil jeho mladý vek. V tomto prípade mu však maliar namaľoval bradu. Nezvyčajne nevýrazná je aj jeho svätožiara, najmä v porovnaní s ostatnými dvoma kráľmi.

Aj s prihliadnutím na dobu vzniku fresky na začiatku 15. storočia, za vlády kráľa Žigmunda, sa objavila hypotéza, či tento tretí kráľ nestelesňuje práve tohto panovníka ako prejav úcty a rešpektu zo strany objednávateľa. Len v roku 2020 odkrytá maľba si tak bude vyžadovať hlbšiu umelecko-historickú analýzu.

Článok pôvodne vyšiel na stránke DoKostola.