Robert F. Kennedy mladší stál v tmavomodrých džínsoch a pracovnej košeli na texaskom poli, obrátil sa na kameru a načrtol svoj plán boja proti drogovej závislosti.
„Do týchto zabudnutých kútov Ameriky prinesiem nové odvetvie, v ktorom si závislí budú môcť navzájom pomáhať vyliečiť sa zo svojich závislostí,“ povedal v 45-minútovom dokumentárnom filme Recovering America: A Film About Healing Our Addiction Crisis (Zotavovanie Ameriky: Film o liečbe našej krízy závislosti), ktorý v júni zverejnila jeho prezidentská kampaň.
„Vybudujeme stovky liečebných fariem, kde sa americké deti budú môcť opäť spojiť s americkou pôdou, kde sa naučia disciplíne tvrdej práce, ktorá im pomôže obnoviť sebavedomie, a kde si budú môcť osvojiť nové zručnosti,“ pokračoval.
V čase, keď sa Kennedy pripravuje na vypočutie v Senáte USA na potvrdenie postu federálneho ministra zdravotníctva, sa na neho intenzívne sústreďuje pozornosť pre jeho názory na vakcíny, farmaceutický priemysel, výživu a chronické choroby. Málo sa však diskutovalo o jeho nápadoch na riešenie drogovej krízy, jedného z najsmrtiacejších problémov krajiny, ktorý označuje za „mor“.
Podľa Úradu pre zneužívanie návykových látok a služby duševného zdravia, federálnej agentúry, na ktorú by Kennedy v prípade potvrdenia funkcie dohliadal, približne 48,5 milióna Američanov trpí poruchami súvisiacimi s užívaním drog, alkoholu alebo oboch. Podľa najnovších predbežných federálnych údajov bolo za obdobie 12 mesiacov, ktoré sa skončilo v auguste 2024, zaznamenaných takmer 90-tisíc úmrtí na predávkovanie drogami.
Spôsob, akým Kennedy prekonal svoju vlastnú závislosť od heroínu, ovplyvňuje jeho všeobecný prístup k liečbe. Často sa odvoláva na svoje „duchovné vyrovnanie“, ktoré je zakotvené vo viere v Boha a posilnené viac ako 40 rokmi každodenných stretnutí v rámci 12-krokového programu.
V jeho návrhu fariem sa nehovorí o kľúčových otázkach týkajúcich sa liečby závislostí, najmä o metadóne a buprenorfíne, liekoch, ktoré tlmia túžbu po opioidoch (syntetických opiátoch), ako sú heroín a fentanyl.
Tieto lieky sa považujú za zlatý štandard pre pacientov závislých od opioidov, ktorých financovanie má dlhodobú podporu oboch politických strán. Podľa analýzy mnohých štúdií, ktorú publikovala v roku 2019 organizácia Národné akadémie vied, inžinierstva a medicíny, tieto lieky znížili drogovú úmrtnosť o 50 percent.
Mnohí členovia 12-krokového programu však považujú užívanie drog s cieľom vyliečiť sa z drogovej závislosti za odpudivé. Niektoré pobočky Anonymných narkomanov, 12-krokového programu, nedovoľujú ľuďom užívajúcim tieto lieky hovoriť na stretnutiach. Zotavovacie komunity, ktoré Kennedy často chváli, vrátane texaskej farmy, kde natočil časť svojho dokumentu, užívanie týchto liekov vo svojich priestoroch zakazujú.
Ako minister zdravotníctva by Kennedy dohliadal na agentúry, ktoré udeľujú granty programom na liečbu závislostí vrátane tých, ktoré používajú tieto lieky. Nemohol by však tieto programy jednostranne prepracovať. Navyše, zriadenie a financovanie liečebných fariem by si s najväčšou pravdepodobnosťou vyžadovalo súhlas Kongresu.
Kennedy nereagoval na opakované žiadosti o rozhovor pre tento článok, ale jeho komentáre v dokumentárnom filme a na sociálnych sieťach naznačujú, že jeho prístup k závislosti je podobný jeho prístupu k iným zdravotným pohromám: viesť čistý život.
V rehabilitačných farmách by podľa jeho slov účastníci programu pestovali organické potraviny, absolvovali by školenia v remeselných zručnostiach a „učili by sa byť znovu vychovávaní“. Mobilné telefóny by boli zakázané. Tiež by mohli zostať tak dlho, ako by chceli. Farmy by mohli byť k dispozícii aj mladým ľuďom, ktorí by už nechceli užívať antidepresíva alebo lieky, ako je napríklad Adderall, ktorý sa používa na liečbu poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD).
Navrhol, aby sa farmy platili z federálnej dane z marihuany, ktorej predaj by presadzoval vo výdajniach po celej krajine. Niektorí odborníci na drogovú politiku uviedli, že to pôsobí ironicky.
„Platiť za liečbu podporovaním závislosti od marihuany je ako platiť za nemocničné náklady podporovaním prekračovania povolenej rýchlosti,“ povedal Kevin Sabet, bývalý expert na drogovú politiku v demokratických a republikánskych administratívach.
Odborníci na liečbu uviedli, že liečebné farmy by mali len obmedzený úžitok vzhľadom na zložitosť problémov spojených so závislosťou od drog a alkoholu vrátane duševných chorôb, chudoby a traumy.
„Len málo ľudí je ochotných opustiť svoju komunitu na šesť alebo viac mesiacov a žiť v terapeutickej komunite v národnom lese,“ povedal Keith Humphreys, psychológ a expert na drogovú politiku zo Stanfordovej univerzity.
Dr. Humphreys dodal, že bez doplnkových stratégií prevencie závislostí „má tento plán len malú šancu významne ovplyvniť národnú krízu závislosti“.
Programy, ktoré Kennedy vo svojom dokumente chváli, sú verziou dlho existujúceho modelu nazývaného „terapeutická komunita“. Na rozdiel od bežnej ústavnej odvykacej liečby, ktorá zvyčajne rieši závislosť ako chorobu a má personál vyškolený v medicíne a sociálnych službách, terapeutické komunity vnímajú závislosť ako symptóm hlbšej bolesti a behaviorálnych problémov človeka. Často ich riadi hierarchia rovesníkov v procese zotavovania, ktorí získavajú privilégiá a vedúce roly podľa toho, ako napredujú.
Postupy prijaté dvoma komunitami, ktoré dokument predstavuje, by mohli objasniť Kennedyho priority.
Ani jedna z komunít neprijíma ľudí, ktorí užívajú lieky na liečbu závislosti. Ani jedna z nich nemá licencovaných terapeutov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti; namiesto toho ponúkajú skupinové stretnutia vedené zotavujúcimi sa rovesníkmi. Ani jedna z nich neprijíma štátne financovanie.
„Nechcem mať zviazané ruky,“ povedal Brandon Guinn, zakladateľ spoločnosti Simple Promise Farms v Elgine v Texase, kde Kennedy absolvoval prehliadku polí pre dokumentárny film. „Niekedy mám pocit, že keby sme mali tie vládne peniaze, tak by nás to možno mohlo brzdiť,“ povedal v nedávnom rozhovore pre New York Times.
Namiesto toho 12 účastníkov programu -- všetko muži, ktorí sú závislí od opioidov, alkoholu, kokaínu a metamfetamínu – platí mesačne 11-tisíc dolárov za ubytovanie a stravu. Okrem toho platia priamo terapeutom pracujúcim mimo – zariadenia.
Typická dĺžka pobytu je 60 dní, povedal Guinn, bývalý učiteľ špeciálnej materskej školy. Muži sa učia, ako sa starať o dobytok, obsluhovať traktory a opravovať stodoly. Guinn označil prácu na farme za „terapeutické záhradkárčenie“ a urobil analógiu medzi plením, kopaním a sadením a tvrdou prácou zotavovania sa zo závislosti. Súčasťou dňa sú aj meditácia, 12-krokové stretnutia a joga.
„Dôležitá práca sa odohráva v rozhovoroch medzi rovesníkmi, nie s terapeutom, sponzorom alebo mentorom, ale na základe spoločných skúseností ľudí, ktorí bojujú so závislosťou,“ povedal.
Druhý program, ktorý Kennedy predstavil, nie je farma. Akadémia Other Side v Salt Lake City vyžaduje, aby sa jej 135 „študentov“ – mužov a žien – zaviazalo žiť v komunite najmenej 30 mesiacov. Ubytovanie, strava a skupinová terapia sú zadarmo, výmenou za to študenti pracujú v mnohých podnikoch, ktoré akadémia prevádzkuje, vrátane obchodov s tovarom z druhej ruky, stavebnej firmy a firmy na sťahovanie a skladovanie. Po 18 mesiacoch dostanú „vreckové“. Po ukončení „štúdia“ sa môžu zamestnať v akadémii alebo v miestnych podnikoch.
Program akadémie sa riadi vlastnými 12 zásadami, ktoré kladú dôraz na prácu, zodpovednosť a rešpektovanie ostatných. Tieto zásady sa vyzdvihujú počas ranných stretnutí, menších sedení a dvoch dlhších každotýždenných stretnutí, počas ktorých si účastníci navzájom hodnotia správanie v komunite.
Výkonný riaditeľ Dave Durocher kategoricky neodmieta lieky na liečbu závislosti od opioidov. Niektorým žiadateľom zabezpečí umiestnenie na detox, kde im môžu byť tieto lieky predpísané na niekoľko týždňov. Aby však študent mohol vstúpiť do akadémie, musí vysadiť všetky lieky vrátane antidepresív.
Približne polovica študentov čelí trestu odňatia slobody a na akadémiu sa hlásia ako na alternatívu k väzeniu. Durocher, ktorý uviedol, že si odpykal štyri tresty odňatia slobody za predaj drog a strelných zbraní, čelil 22-ročnému trestu, keď sa prihlásil do terapeutickej komunity Delancey Street Foundation v Kalifornii. Zostal v nej takmer deväť rokov, pričom sa vypracoval na výkonného riaditeľa jej losangeleského programu.
Akadémia má mnoho horlivých priaznivcov, ale aj kritikov. Niektorí bývalí študenti sa na sociálnych sieťach sťažujú na to, že museli pracovať bez mzdy a na taký prísny denný režim, že sa niektorí rozhodli vrátiť do väzenia.
Durocher povedal, že áno, pravidlá sú prísne, ale tvrdá láska je správna cesta: žiadne bitky, žiadne pozitívne drogové testy, žiadne randenie medzi študentmi. „Je to kultúra zodpovednosti, dôvod, prečo sa ľudia môžu zmeniť a stať sa novou verziou samých seba,“ povedal.
Hodnotenie úspešnosti týchto dvoch programov je náročné: Guinn uviedol, že nemá kapacitu na sledovanie 413 študentov, ktorí jeho program absolvovali od roku 2019.
Durocher uviedol, že približne 50 percent študentov vydrží celých 30 mesiacov a že od otvorenia v roku 2015 ich program dokončilo približne 200. Zhruba 80 percent z tých, ktorí odišli, tak urobilo v priebehu prvých dvoch týždňov.
Hoci je Kennedyho podpora liečebných fariem možno nová, táto koncepcia siaha takmer sto rokov dozadu. V roku 1935 vláda otvorila americkú narkotickú farmu (United States Narcotic Farm) v Lexingtone v štáte Kentucky na výskum a liečbu závislostí. V priebehu rokov tu žili napríklad Chet Baker a William S. Burroughs, ktorý túto inštitúciu opísal vo svojom románe Junkie: Confessions of an Unredeemed Drug Addict (Feťák: Spovede nevykúpeného narkomana). Program mal vysokú mieru recidívy a bol poznačený experimentmi s drogami na ľuďoch. V roku 1975, keď sa po celej krajine začali rozširovať liečebné centrá, program zatvorili.
V Amerike sa terapeutické komunity na liečbu závislostí stali populárne v 60. a 70. rokoch. Niektoré z nich, ako napríklad Synanon, sa stali neslávne známymi pre sektárske, zneužívajúce prostredie. Podľa odhadov výskumníkov ich je v súčasnosti na svete asi tritisíc. Medzi nimi je aj jedna, ktorú pochválil aj Kennedy – San Patrignano, taliansky program, ktorého ústredným bodom je vysoko cenená pekáreň, v ktorej pracujú účastníci programu.
„Ak sa vydáme cestou veľkých terapeutických komunít financovaných vládou, chcel by som vidieť určitý dohľad, aby sa zabezpečilo, že budú spĺňať moderné štandardy,“ povedal Dr. Sabet, ktorý je teraz prezidentom Nadácie pre riešenia drogovej politiky (Foundation for Drug Policy Solutions). „Mali by sme sa tiež zbaviť falošnej dichotómie medzi týmito prístupmi a liekmi, keďže vieme, že u niektorých ľudí môžu fungovať spoločne.“
Ak by bol Kennedyho post ministra zdravotníctva potvrdený, jeho právomoc zriaďovať liečebné farmy by bola neistá. Budovanie federálnych liečebných fariem v „ekonomicky oslabených vidieckych oblastiach“, ako uviedol vo svojom dokumente, pravdepodobne na štátnej pôde, by narazilo na politické a právne prekážky. Úplná legalizácia a zdanenie marihuany na zaplatenie fariem by si vyžadovali opatrenia zo strany Kongresu.
V závere dokumentu sa Kennedy odvolal na Carla Junga, švajčiarskeho psychiatra, ktorého názory na spiritualitu ovplyvnili skupinu Anonymných alkoholikov. Povedal, že Dr. Jung bol názoru, že „ľudia, ktorí verili v Boha, sa uzdravili rýchlejšie a ich uzdravenie bolo trvalejšie ako u ľudí, ktorí v Boha neverili“.
A tak Kennedy povedal tuctu obyvateľov Simple Promise Farms, ktorí sa okolo neho zhromaždili: „Jednoducho som začal žiť svoj život, akoby tam hore bol Boh, akoby ma neustále pozoroval. A musel som sa správať tak, akoby ma pozoroval.“
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.