Extrémizmus sa nedá skryť za fiktívnu históriu

Marián Magát, zakladateľ krajne pravicového hnutia Vzdor Kysuce a známy svojimi kontroverznými názormi, bol právoplatne odsúdený Najvyšším súdom SR za celkovo 21 trestných činov na trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov.

Najvyšší súd uložil Magátovi takýto trest za rozširovanie extrémistického materiálu a zaradil ho na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd mu takisto uložil trest prepadnutia veci, ktorý sa týkal kníh a iných materiálov s extrémistickým obsahom.

Odvolací súd zmiernil uložený trest

Najvyšší súd svojím rozhodnutím zmiernil pôvodne vymeraný trest rozsudkom prvostupňového súdu, ktorý odsúdil Magáta za extrémizmus na trest odňatia slobody v trvaní šiestich rokov. Odvolací súd zmiernil trest z dôvodu, že sa znížil celkový počet trestných činov, ktoré mal Magát spáchať.

Z pôvodných vyše 40 skutkov uznal Špecializovaný trestný súd za preukázané, po zásahu odvolacieho súdu, iba 21, no ponechal trest vo výške šiestich rokov nepodmienečne. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom o rovnakom treste za menej trestných činov, a preto trest zmiernil.

Podľa obžaloby Magát páchal trestnú činnosť obsahujúcu založenie, podporu a propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti či výrobu extrémistického materiálu. Magát sa mal podľa prokuratúry dopustiť týchto trestných činov v rokoch 2017 až 2021.

Najvyšší súd už raz celý prípad vrátil na Špecializovaný súd v Pezinku, aby ho znovu prerokoval a doplnil dokazovanie. Špecializovaný trestný súd vtedy uznal Magáta za vinného zo spáchania 43 skutkov, ktoré sa týkali najmä extrémistických trestných činov, a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní šestich rokov. Voči tomuto rozsudku sa obžalovaný Magát odvolal.

V odvolaní Najvyšší súd vytkol podľa vyjadrení advokáta obžalovaného prvostupňovému súdu najmä to, že nebolo relevantným spôsobom preukázané, že niektoré extrémistické príspevky na sociálnych sieťach písal Magát. Hoci sa k niektorým príspevkom priznal, iné zase poprel, a preto podľa súdu nebolo zrejmé, ktoré príspevky vlastne písal.

Kniha o židoch ako dôkaz

V decembri 2022 informoval Úrad špeciálnej prokuratúry, že Magátova extrémistická činnosť súvisí aj s knižnou publikáciou Židokracia. V tejto knihe opisuje vplyv židov na spoločnosť, ich prítomnosť vo všetkých veľkých svetových revolúciách, spochybňuje holokaust či zapojenie Adolfa Hitlera do vojny, ktorý tak mal urobiť pod nátlakom a vydieraním židov.

Prokuratúra v obžalobe poukazovala aj na jeho pochvalné statusy o Hitlerovi, keď o ňom Magát napísal, že „Naplnenie Hitlerových plánov pre Európu by bolo požehnaním pre nás všetkých.“ Prokuratúra rovnako kládla Magátovi za vinu produkovanie videí, v ktorých podľa jeho vlastných slov „predstavoval“ verejnosti ľudí, ktorí spochybňovali holokaust, alebo tvrdil, že „počet šesť miliónov zavraždených bol určený dopredu.“

Súd sa priklonil k názoru znalcov, ktorí takéto príspevky považovali za šírenie extrémistického materiálu a popieranie holokaustu, a knihu Židokracia označili za extrémistické dielo. Súd preto zdôraznil, že aj rozširovanie diel obžalovaného je trestným činom.

NAKA zadržala a obvinila Magáta v januári 2022, následne bol vzatý do väzby. Magát bol odsúdený aj v minulosti, a to v roku 2017 za nedovolené ozbrojovanie, pričom bol právoplatne odsúdený na tri roky podmienečne. V dôsledku toho nemohol kandidovať na post predsedu Žilinského samosprávneho kraja. V roku 2014 neúspešne kandidoval na starostu obce Dunajov, neúspešný bol aj v roku 2016 v parlamentných voľbách.

Obhajoba hovorí o slobode prejavu a historických prameňoch

Podľa obhajcu Martina Buriana kniha Židokracia nevychádza zo svojvôle jeho klienta, ale ide o súbor mainstreamových zdrojov a historických prameňov, z ktorých Magát čerpal pri písaní knihy. Okrem toho bola obhajoba postavená aj na argumentoch opierajúcich sa o slobodu prejavu.

Podobný typ obhajoby je pritom takmer pravidelný pri extrémistických trestných činoch, keď sa advokáti snažia presvedčiť súd, že klient konal v medziach svojich ústavných práv. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že ani sloboda prejavu nie je bezbrehá. V práve vždy platí zásada, že práva jednotlivca končia tam, kde začínajú práva iného.

Nemožno teda slobodu prejavu využívať napríklad na očierňovanie alebo urážky iného, a uvedené platí rovnako aj pri extrémistickej rétorike. Trestný zákon stanovuje trestné činy extrémizmu ako jasné hranice toho, čo už nie je prípustné správanie v normách demokratickej spoločnosti.

Okliešťovanie práv a základných slobôd obyvateľov pre ich typické znaky, nabádanie na násilie voči nim alebo sympatizovanie s hnutiami, ktoré historicky potláčali tieto práva, je trestné. Špecificky vymedzený je trestný čin popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti.

Holokaust je historický fakt

Holokaust je daný ako historický fakt. Predstava, že nespočetné množstvo obetí, svedkov, historických dokumentov a iných dôkazov o holokauste je vyfabulovaných iba preto, aby sa zakrylo akési mimoriadne veľké medzinárodné sprisahanie, je úplne mimo reality.

Ani časté skrývanie sa za vedecký výskum či publikovanie iných názorov v tejto oblasti z pohľadu obhajoby neobstojí. Výskum je, samozrejme, v poriadku, no musí sa opierať o objektívne dáta či skutočnosti, a nie o teórie postavené na fiktívnych, ničím nepodložených príbehoch. Vo vedeckých kruhoch pritom neexistuje relevantná literatúra, ktorá by podporovala teórie o tom, že holokaust sa nestal a všetky udalosti boli vymyslené.

Neobstojí ani odkaz na diela iných

Ako vzorový príklad obhajoby založenej na princípe kopírovania názorov iných možno uviesť rozhodnutie Najvyššieho súdu v ČR pod sp. zn. 15Tdo 513/2023.

Posudzovaný prípad sa týkal obvinenej, ktorá prekladala knihu s pôvodným názvom The Myth of the Six Million autora Davida L. Hoggana z anglického jazyka do českého jazyka, pričom originál je voľne dostupný na stiahnutie na webových stránkach Ústavu pre historický prehľad a reprodukciu. Preklad knihy pod názvom Mýtus 6 miliónov vydala a ponúkala na webových stránkach na predaj.

Autorka prekladu bola obvinená z popierania, spochybňovania, schvaľovania a ospravedlňovania genocídy, napriek tomu, že iba preložila a rozširovala knihu napísanú niekým iným.
Najvyšší súd však skonštatoval, že páchateľom rozširovania extrémistického materiálu môže byť aj ten, kto verejne šíri cudzie dielo popierajúce, spochybňujúce, schvaľujúce či ospravedlňujúce genocídu alebo ďalšie vymenované zločiny, a to bez toho, aby sám pridal vlastné úvahy či texty o ich schvaľovaní.

K danému záveru dospel veľký senát trestného kolégia z dôvodu, že aj v prípade, keď páchateľ bez svojho vkladu, verejne šíri dielo iného autora spomínaného charakteru, sprostredkováva tým tretím osobám jeho obsah, ktorý popiera, spochybňuje, schvaľuje či ospravedlňuje genocídy či iné podobné zločiny.

K tomu, aby prezentované dielo svojím nenávistným, klamlivým či manipulatívnym obsahom nevhodne neovplyvňovalo osoby, ktorým je určené na informovanie o danej problematike, muselo by obsahovať neoddeliteľný komentár publikujúcej osoby. Tento komentár by mal adekvátne odmietnuť samotné vyznenie konkrétneho diela a zároveň dostatočne rozviesť relevantné závery historickej vedy o danej problematike.

Magát sa čoskoro dostane na slobodu

Takýto komentár alebo závery knihy Magáta s názvom Židokracia neobsahuje. Je preto zrejmé, že jeho obhajoba neobstojí ani v tom smere, že iba kopíroval názory iných alebo skúmal historické fakty.

Vzhľadom na dĺžku právoplatne uloženého trestu je však vysoko pravdepodobné, že Magát sa čoskoro dostane na slobodu. Hoci bol súdom odsúdený za zločin na štyri roky nepodmienečne, takmer tri roky už trvá jeho väzobné stíhanie, pretože bol zadržaný v januári 2022.

Osoba odsúdená za zločin môže požiadať o podmienečné prepustenie po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom do trestu sa započítava aj doba od zadržania osoby.

Aj tento prípad verejnosti ukázal, že nie je možné šíriť nebezpečné posolstvá extrémistických hnutí, ktoré majú na svedomí milióny životov, a skrývať sa za rôzne, často až úsmevné tvrdenia o vedeckej či historickej práci.

Ak sa chce spoločnosť očistiť od myšlienok podporujúcich masové vraždenie, nemôže k tejto problematike pristupovať inak než ráznym odmietnutím celkom zjavných pokusov o návrat k starým hriechom. Netreba zabúdať, že korene vojny vždy klíčia z podobných myšlienok.