Zábery sú z roku 2018 a Christoph Heusgen sa na nich škľabí Donaldovi Trumpovi, ktorý v OSN kritizoval Nemecko za to, že sa rozhodlo pre totálnu závislosť od Ruska a jeho plynu.
Tá posmešná reakcia na Trumpa pekne zostarla. V tom období si ešte Nemecko myslelo, že jeho rozbehnutý plán postaviť na lacnom ruskom plyne celé hospodárstvo a celú Energiewende [komplexná premena nemeckej energetiky smerom k obnoviteľným zdrojom, pozn. red.] a odchod od jadra sa nemôžu pokaziť.
Predchodca Angely Merkelovej vo funkcii kancelára Gerhard Schröder bol v tom čase šéfom dozornej rady ruskej spoločnosti Rosnefť (neskôr sa mal stať aj členom dozornej rady Gazpromu). Bol to on, kto naštartoval cestu k zelenej energetike bez jadra. Merkelová, ktorá s Vladimirom Putinom tiež udržovala vrelé vzťahy, ju úspešne dokončila.
A na ruskom plyne, samozrejme, nemala byť založená len nemecká Energiewende, mal na ňom fungovať celý európsky Green Deal. Ten teda stále počíta s tým, že plyn má fungovať ako hlavné „prechodné“ palivo, kým bude Európa „plne bezemisná“ a kým nebudeme mať zelený vodík.
Teraz sme v situácii, keď Trump odstúpil od klimatickej dohody a povedal, že s podporou Green Dealu Spojené štáty končia. A pochopil to aj americký biznis, pre ktorý sa zo zelených investícií a udržateľných technológií vytráca príležitosť. A museli to pochopiť aj banky, ktoré rozhodujú o financovaní. Mení sa celá politika ESG. Nie však v Európe.
Tu sa Európska komisia zatiaľ zmohla len na reči o zmiernení totálne neproduktívnych a nikam nevedúcich regulácií pre malé a stredné podniky, čo súvisí práve s ESG reportovaním o udržateľnosti.
Poradca českého premiéra Štěpán Křeček teraz správne hovorí o tom, že Česko by sa na európskej úrovni malo spájať s Patriotmi pre Európu a ísť proti Green Dealu naplno. A spomína aj absurdnú situáciu s plynom. „Máme tu úplne absurdný byrokratický rámec, keď sme si v EÚ napríklad zakázali ťažbu z bridlice, čo má za následok len to, že z nej nechávame ťažiť Američanov, a plyn, ktorý vyťažia, si nechávame skvapalňovať a voziť cez celý Atlantik, len aby sme si ho tu zase splynovali. A ešte hovoríme, aké je to ekologické. Pritom keby sme si to vyťažili, ušetrili by sme minimálne obrovské vplyvy na prírodu z hľadiska lodnej dopravy,“ tvrdí Křeček.
Je to tak. Americký skvapalnený plyn LNG je o dosť drahší práve pre vyššie náklady na celú prepravu a niekoľkonásobnú zmenu skupenstva. A tohtoročná poriadna zima, keď sa z plynových zásobníkov začalo čerpať nezvyčajne skoro (a ich naplnenosť je v súčasnosti veľmi nízka), a ukončenie prepravy ruského plynu cez Ukrajinu spôsobili, že cena plynu je opäť nad 50 eurami.
Aj preto sa nenápadne začína otvárať otázka, či by sa v prípade, že by Spojené štáty vyrokovali ukončenie vojny na Ukrajine, nemohol ruský plyn do Európy zase tak trochu vrátiť. A to aj keď si EÚ predsavzala, že od ruských energetických surovín sa definitívne odstrihne do roku 2027.
Lacnejší ruský plyn by znamenal nakopnutie umierajúcej európskej ekonomiky i priemyslu. Sven Jari Stehn, ekonóm z Goldman Sachs, prepočítal, že koniec vojny by mohol priniesť rast európskeho HDP o pol percentuálneho bodu – a väčšinu toho by zaistil lacnejší plyn.
