Problém na ukrajinskej hranici je nelegálna migrácia. Vyšné Nemecké sa borí i s odpadom

„Naši obyvatelia platia dosť za odpadky, účtovali sme to aj štátu. Máme tu dlhú hranicu aj colníkov. Za budovy a pozemky štát platí daň. No pri odpade sa tvári, že neexistuje. Ostatné je na obci,“ dodal.

Neriešili len odpad, pribudli aj autá

Od obchodu vo Vyšnom Nemeckom po hranicu je to nejakých 300 až 500 metrov. Práve tu sa často zastavujú ľudia, ktorí prechádzajú cez hranicu. „Od 1. decembra 2024 štát zrušil preplácanie odpadu. Keď začala vojna, tak to uhrádzal. Teraz nie. Takže obci na zber a likvidáciu neupotrebiteľných zvyškov vznikajú náklady. Ak to bude ‚len‘ 400 eur, tak ešte budem spokojný," myslí si Zuza.

[link url =https://standard.sk/538527/pozaduju-promptne-riesenie-odpadu-pri-cestach-na-vychodnej-hranici-je-uz-trikrat-viac]

Pre obec, ktorá má len čosi vyše 200 obyvateľov, je to dosť. Napríklad ukrajinskí vodiči kamiónov tu zastavia, vyčistia si auto a odchádzajú preč. „Našiel som tu aj skrinky či pneumatiky, skrátka kadečo. Čistia si tu popolníky z áut... Skrátka vyhodia, čo sa dá, a idú ďalej," posťažoval sa starosta.

Okrem kamiónov bývajú problémom aj autobusy. „Neraz v nich cestuje 40 – 50 ľudí. Ak vystúpi len polovica z nich a odhodí hoci len servítky, tak máme čo robiť. Ak ide o WC, tak to som radšej ticho. Vyložia, vyhodia si svoje veci, urobia potrebu a odchádzajú preč," poukázal Zuza na problém.

Dodal, že každý deň zbiera servítky a rôzne smeti. Ľudia, ktorých zamestnáva obec, to ani nechcú robiť. „Ani sa nedivím, ide o hygienu. Ako som spomínal, nerobíme prakticky nič iné, len zbierame odpad. Ak by to štát preplácal, tak by to ešte bolo v poriadku. Ale prečo by mala obec znášať náklady?" dodal.

Nádej vkladá do pripravovanej rekonštrukcie hraničného priechodu, pričom by mali pribudnúť aj toalety. Z našej strany to už je pripravené, Ukrajinci meškajú. Po skončení vojny tu starosta očakáva väčší pohyb. No a tým pádom viac odpadkov, keďže sa hovorí aj o hraničnom priechode pre peších.

Špecifický problém nastal aj po vypuknutí vojny na Ukrajine. Vtedy mali starosti s množstvom áut. Mnoho Ukrajincov prišlo, zaparkovalo a odišlo.

„Nikto z nás nevedel, či a kedy sa po ne vrátia. Jeden Ukrajinec si po vyše roku prišiel po starý Volkswagen. Povedal, že sa vrátil po svoj majetok. Tak som sa pýtal, kde presne ho nechal. Bol prekvapený, lenže ani obec, ani ja ako starosta nie som povinný sa o autá starať. Navyše si mnohí podávali dole evidenčné čísla," poukázal na absurdnú situáciu.

Postupne ale prišlo k zmene. „Je zaujímavé, že autá postupne zmizli. Viackrát sa stalo, že keď som ráno prišiel do úradu, tak na mieste, kde stálo dlho vozidlo, bolo zrazu prázdno. Prekvapilo ma to, ale ja nemám právomoci na to, aby som kontroloval, kde zmizlo a prípadne kto ho zobral," uviedol starosta.

Podľa neho problém s autami nechcel riešiť ani štát, respektíve okresný úrad. „Situácia sa našťastie upokojila. Odkedy tu máme súkromné parkovisko, tak drahšie ukrajinské autá parkujú na ňom a lacnejšie tu vôbec nie sú. Stávalo sa aj to, že Ukrajinci sa snažili previezť autá z EÚ k nim. Vo Vyšnom Nemeckom ich odstavili a išli na Ukrajinu vybaviť papiere. Ak sa im to podarilo, vrátili sa po ne. Ak nie, ostali tu," opisuje ďalšiu zvláštnosť hlava obecného úradu.

Pre ľudí, ktorí prídu autom, platí a bude platiť, že parkovanie bude možné jedine na platenom a stráženom parkovisku, nie v obci, kde je zákaz parkovania. Inak ich pokuta neminie.

Demografiu zachraňujú Ukrajinci

Po vypuknutí vojny pred troma rokmi čelila obec náporu ľudí z Ukrajiny. „Bol tu chaos, nikto nevedel, čo bude. Museli sme vyprázdniť časť priestorov obecného úradu. Dobrovoľní hasiči zabezpečili vyhrievané stany, čo pomohlo. Kto prišiel, mohol sa tam zohriať, použiť WC a poskytli sme teplú stravu," zaspomínal starosta na ťažké časy.

Časom bolo jedla a vody dostatok, len ľudia nemali kde spať. „Postupne dorazila pomoc – Arcidiecézna charita aj maltézski rytieri. Oni prišli prví a pomohli aj obci. Neskôr sa pridala armáda. Trvalo týždeň a pol, kým sa štátne inštitúcie spamätali a pomohli. Pomáhali aj obyčajní ľudia, či už ako dobrovoľníci, prípadne doniesli potraviny, lieky alebo iné potrebné veci. Najväčší problém bol so spaním," zalovil predstaviteľ obce v pamäti.

Teraz je situácia opačná, počas našej návštevy bola obec takmer ľudoprázdna. Sem-tam vyšiel niekto z miestnych do potravín. Len podľa áut vo dvoroch sa dalo tušiť, že je niekto doma.

„Radi by sme zveľadili obec pomocou projektov. No ak budeme platiť päťtisíc za odpad, tak to nepôjde. Vyšné Nemecké je ‚stará obec‘. Len tento rok v januári sme tu mali dva pohreby za týždeň. A mladí odišli a odchádzajú," povzdychol si starosta. Podľa neho sa ešte sem-tam vracajú tí, ktorí tu majú rodinu.

Situáciu podľa neho sčasti zachraňujú Ukrajinci. „Kúpili si voľné domy. Nemáme s nimi problémy, ide o slušných ľudí. Majú tu prechodný pobyt. Ak niečo nevedia, prídu sa opýtať, poctivo platia aj dane a poplatky," pochvaľoval si Zuza, ktorý dúfa, že po skončení konfliktu na Ukrajine dôjde k obnoveniu turizmu a obci to môže priniesť príjmy.

Za nelegálnou migráciou je mobilizácia

Zatiaľ je realitou aj zvýšená nelegálna migrácia cez vonkajšiu pozemnú hranicu s Ukrajinou. „Od februára 2022 je významne ovplyvňovaná inváziou Ruskej federácie na Ukrajinu. Z historického hľadiska ide o jedny z najvyšších počtov zadržaných cudzincov," uviedlo pre Štandard Ministerstvo vnútra SR.

V období od 1. 1. do 31. 10. 2024 evidujeme v smere do SR cez zelenú vonkajšiu hranicu z Ukrajiny 1 798 cudzincov, z ktorých 1 795 (99,8 %) osôb bolo ukrajinskej štátnej príslušnosti. Väčšina z evidovaných osôb sú muži vo veku od 18 do 60 rokov, ktorí sa takýmto konaním snažia vyhnúť mobilizácii, ktorá v krajine prebieha," upresnilo ministerstvo.

[link url =https://standard.sk/871717/statnu-hranicu-slovenska-nelegalne-prekracuje-menej-migrantov-pocet-pobytov-vsak-stupa]

Len pre zaujímavosť, jún a júl minulého roka boli rekordné. Za spomínané dva mesiace bolo evidovaných až 613 neoprávnených prekročení hranice z Ukrajiny na Slovensko.

„Podľa nám dostupných informácií je hranica prekračovaná takmer výlučne pešo v malých skupinách či jednotlivo. Cieľovými krajinami cudzincov sú zväčša iné členské krajiny EÚ, aj keď SR je najčastejšie deklarovaná ako cieľová krajina," vysvetlil rezort.

Cudzincom sa po preskúmaní prekážok administratívneho vyhostenia späť na Ukrajinu zväčša umožní zotrvať na území SR alebo sami žiadajú o dočasné útočisko, respektíve azyl.