Tisíce ostreľovačov na oblohe. Na Ukrajine prebieha vojna budúcnosti

Mladší seržant Taras, ktorý sa snažil nájsť škrtidlo, videl, že zasiahnutý bol aj vodič tímu, pričom mu oko vypadlo z jamky.

Títo dvaja vojaci prežili. Útok však ukázal, ako neustále vyvíjajúca sa zostava dronov – zväčša komerčne dostupných technológií, ktoré sa závratnou rýchlosťou menia na stroje na zabíjanie –, spôsobila, že tretí rok vojny na Ukrajine bol podľa západných odhadov oveľa vražednejší ako prvé dva roky dohromady.

Drony, a nie veľké ťažké delostrelectvo, pre vojnu kedysi charakteristické, spôsobujú približne 70 percent všetkých ruských a ukrajinských obetí, uviedol Roman Kostenko, predseda výboru pre obranu a spravodajské služby v ukrajinskom parlamente. V niektorých bitkách spôsobujú ešte viac – až 80 percent úmrtí a zranení, tvrdia velitelia.

Keď ruský prezident Vladimir Putin pred tromi rokmi vyslal na Ukrajinu vojská a rozpútal tak najväčšiu pozemnú vojnu v Európe od druhej svetovej vojny, Západ na Ukrajinu urýchlene poslal konvenčné zbrane za miliardy dolárov v nádeji, že sa mu podarí udržať Rusko pod kontrolou.

Nenásytné požiadavky na bojisku takmer vyprázdnili zásoby krajín NATO.

Porovnanie povahy vojny v roku 2022 a v roku 2024

Vojna sa zmenila na preteky medzi Západom a Ruskom v nasadení konvenčných zbraní – ako sú delostrelecké granáty a tanky –, čím sa východná Ukrajina zmenila na delostreleckú strelnicu.

Teraz na bojisku vládnu drony. Ako najsmrtonosnejšia zbraň vo vojne ďaleko predbehli konvenčné zbrane.

Podľa ukrajinských a západných odhadov vo vojne zahynulo a bolo zranených celkovo viac ako milión vojakov. Podľa ukrajinských veliteľov a predstaviteľov však drony v súčasnosti na Ukrajine zabíjajú viac vojakov a ničia viac obrnených vozidiel ako všetky tradičné vojnové zbrane dohromady vrátane ostreľovačských pušiek, tankov, húfnic a mínometov.

Donedávna vojnu vystihovali rachotiace kovové výbuchy prichádzajúceho delostrelectva, ktoré sa ozývali nepretržite. Ukrajinskí vojaci sa veľkou rýchlosťou rútili v obrnených transportéroch alebo pickupoch, so škripotom brzdili a vybiehali do úkrytov v bunkroch.

Delostrelectvo vyvolávalo vo vojakoch pocit neosobného nebezpečenstva – strach, že môžete kedykoľvek zomrieť následkom nešťastného priameho zásahu.

Konflikt sa teraz len málo podobá na prvé bitky vojny, keď ruské kolóny vchádzali do miest a malé skupiny ukrajinskej pechoty sa rýchlo presúvali a používali taktiku „udri a uteč“, aby spomalili väčšieho nepriateľa.

Zákopy, ktoré na fronte vytvorili stovky kilometrov dlhé jazvy, sú stále nevyhnutné na obranu, ale dnes väčšina vojakov zomiera alebo prichádza o končatiny v dôsledku diaľkovo ovládaných dronov s výbušninami, z ktorých mnohé sú ľahko upravené hobby modely. Piloti dronov v bezpečí bunkrov alebo na skrytých pozíciách v stromoradiach útočia pomocou joystickov a videoobrazoviek, pričom sú často vzdialení niekoľko kilometrov od bojov.

Rýchle autá alebo nákladné vozidlá už neposkytujú ochranu pred rýchlejšie letiacimi dronmi. Vojaci putujú kilometre, skrývajúc sa v úkrytoch, cez územie zamorené dronmi, ktoré je príliš nebezpečné pre džípy, obrnené transportéry alebo tanky. Vojaci hovoria, že situácia sa stala zvláštne osobnou, keďže bzučiace drony lovia špecifické autá alebo dokonca jednotlivých vojakov.

Hovoria, že majú pocit, akoby na oblohe bolo tisíc ostreľovačov.

„Pred delostrelectvom sa dá skryť,“ povedal Bohdan, zástupca veliteľa brigády národnej polície. Ale drony, povedal, „sú iný druh nočnej mory“.

Vývoj vojny by mohol mať závažné geopolitické dôsledky.

Keďže neisté vzťahy medzi Ukrajinou a Trumpovou administratívou ohrozujú budúcu vojenskú pomoc, význam konvenčných zbraní, ktoré Američania poskytli Ukrajine a na ktoré vynaložili miliardy dolárov, klesá.

Z 31 vysoko sofistikovaných tankov Abrams, ktoré Spojené štáty poskytli Ukrajine v roku 2023, bolo 19 zničených, znefunkčnených alebo ukoristených, pričom mnohé z nich boli vyradené z prevádzky dronmi, uviedli vysokopostavení ukrajinskí predstavitelia. Dodali, že takmer všetky zvyšné tanky Abrams boli stiahnuté z frontovej línie.

Na rozdiel od tankov sú drony oveľa lacnejšie a jednoduchšie na zostrojenie. V minulom roku pomohli nahradiť klesajúce zásoby delostrelectva a rakiet západnej výroby, ktoré sa posielali na Ukrajinu. Rozsah ich výroby počas vojny je ohromujúci.

Správy o útokoch dronov na Ukrajine

Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že v roku 2024 vyrobili viac ako milión dronov s pohľadom z prvej osoby (FPV). Rusko tvrdí, že ich dokáže vyrobiť 4 000 každý deň. Obe krajiny sa vyjadrili, že stále zvyšujú výrobu, pričom každá z nich chce v roku 2025 vyrobiť tri až štyri milióny dronov.

Nasadzujú sa tiež oveľa častejšie. S každým rokom vojny ukrajinská armáda hlási obrovský nárast dronových útokov zo strany ruských síl.

Zaznamenané útoky dronmi

Ukrajina nasledovala tento príklad a v minulom roku vypustila viac dronov, ako vystrelila najbežnejšieho typu delostreleckých granátov veľkého kalibru. Veliteľ ukrajinskej dronovej sily plukovník Vadym Sucharevský hovorí, že Ukrajina teraz uplatňuje vojenskú stratégiu "roboti na prvom mieste".

Drony však zďaleka nedokážu pokryť všetky vojnové potreby Ukrajiny a nemôžu jednoducho nahradiť dopyt po konvenčných zbraniach, varujú velitelia. Tvrdia, že ťažké delostrelectvo a iné zbrane dlhého dosahu sú naďalej nevyhnutné z mnohých dôvodov vrátane ochrany jednotiek a zasahovania veliteľských a riadiacich stanovíšť alebo systémov protivzdušnej obrany.

Vedúci predstavitelia však upozorňujú, že rastúca dominancia dronov by mohla zmeniť povahu vedenia vojny ako takej.

Bojovú taktiku, ktorá formuje podobu konfliktu na Ukrajine, budú určite napodobňovať západní spojenci aj protivníci vrátane Iránu, Severnej Kórey a Číny.

„Táto vojna je zmesou prvej a tretej svetovej vojny – teda vojny budúcnosti,“ povedal najvyšší spojenecký veliteľ NATO pre transformáciu francúzsky admirál Pierre Vandier.

NATO nedávno otvorilo spoločné výcvikové stredisko s ukrajinskými vojakmi na vývoj nových stratégií vedenia vojny pomocou umelej inteligencie, pokročilých analytických systémov a iných systémov strojového učenia.

Admirál Vandier povedal, že je dôležité nielen pre súčasnú vojnu, ale aj pre pochopenie toho, ako zmeny, ktoré sa odohrávajú na Ukrajine, môžu pripraviť NATO na budúce konflikty.

„Vojna je procesom učenia, a preto sa NATO musí z vojny poučiť,“ dodal.

Tempo pokroku prekvapilo aj blízkych pozorovateľov vojny a mnohých prinútilo prehodnotiť využiteľnosť zbraní, ktoré stoja milióny dolárov, na bojisku, kde ich môže zničiť dron za niekoľko stoviek dolárov.

Drony vyzbrojené brokovnicami teraz zostreľujú iné drony. Protiletecké drony sú navrhnuté tak, aby zlikvidovali pozorovacie drony, ktoré lietajú vyššie na oblohe. Vyvíjajú sa väčšie drony, ktoré slúžia ako materské lode pre roje malých dronov, čím sa zväčšuje vzdialenosť ich doletu a zabíjania.

Šírenie dronov, z ktorých mnohé sú vybavené výkonnými kamerami, tiež umožnilo bližšie nahliadnuť do bojov v oblastiach na fronte, ktoré sú pre novinárov často neprístupné. Denník New York Times analyzoval desiatky videozáznamov, ktoré na internete zverejnili vojenské jednotky na oboch stranách vojny. Hoci sa tieto videá niekedy používajú na propagačné účely, pomáhajú tiež ilustrovať, ako nové technológie na bojisku menia podobu vojny.

Drony boli, samozrejme, nasadené aj v prvých dňoch invázie. Keď na začiatku vojny prúdili na Ukrajinu ruské obrnené kolóny, niektorí civilisti – ktorí sa nazvali „vesmírni útočníci“ – sa prostredníctvom neoficiálnej chatovej skupiny zorganizovali na pomoc pri obrane krajiny. Rýchlo upravili svoje vlastné drony, aby na postupujúcich nepriateľských vojakov zhadzovali ručné granáty a inú muníciu.

Tieto ad hoc zbrane sa tak rozšírili, že jeden z prvých obrancov Serhij povedal, že bol neskôr napadnutý rovnakým druhom bombardovacieho dronu, aký vyvinul.

„Bol som zranený tou istou technológiou, s ktorou som pracoval,“ povedal Serhij, ktorý zo strachu pred represiami zo strany Ruska nepoužil svoje krstné meno.

Obvyklé drony na ukrajinskom bojisku

Ukrajinci využívajú na vyzbrojenie dronov širokú škálu výbušnín. Na nepriateľské pozície zhadzujú granáty, mínometné granáty alebo míny. Upravujú protitankové zbrane a kazetovú muníciu tak, aby sa zmestili do dronov, alebo používajú protipechotné trieštivé hlavice a iné s termobarickými náložami na ničenie budov a bunkrov.

Kapitán Viačeslav, veliteľ roty útočných dronov ukrajinskej 68. samostatnej útočnej brigády, ukázal v telefóne niektoré z 50 druhov munície, ktoré Ukrajinci používajú.

„Nazýva sa to ‚White Heat‘ a obsahuje viac ako 10 kilogramov výbušnín,“ povedal. „Všetko to spáli.“

„Táto sa volá ‚Dementor‘ ako z Harryho Pottera,“ dodal. „Je to čierny 120-milimetrový mínometný granát. Len sme ho upravili. Tento sa volá ‚Korálik‘. Toto je ‚Kardonitik‘. Chlapcom sa veľmi páči.“

Šírenie dronov nevyhnutne viedlo k rozšíreniu elektronického boja – nástrojov na rušenie rádiových signálov, ktoré väčšina dronov potrebuje na let.

Na ukrajinskej frontovej línii boli rozmiestnené desaťtisíce rušičiek, ktoré zneškodňujú drony a zahlcujú elektromagnetické spektrum, ktoré umožňuje aj GPS, vojenskú komunikáciu, navigáciu, radar a sledovanie.

Podľa ukrajinských vojakov a veliteľov rušičky výrazne sťažili zasiahnutie cieľov aj skúseným ukrajinským pilotom.

To podnietilo vznik inovatívnych spôsobov na prekonanie rušenia.

Ukrajinskí inžinieri skonštruovali drony a roboty s „frekvenčnými prepínačmi“, ktoré automaticky menia rádiové signály, aby sa vyhli rušičkám.

Začínajú lietať aj pozorovacie drony, ktoré sa riadia vlastnou umelou inteligenciou namiesto diaľkového ovládania pomocou rádia. Minulý rok na jeseň dron, ktorý testovala americká spoločnosť Shield A. I., našiel dve ruské odpaľovacie zariadenia rakiet zem-vzduch Buk SA-11 a poslal ich polohu ukrajinským silám, aby zasiahli.

Ukrajina a Rusko siahli aj po starších technológiách, aby rušičky znemožnili, vrátane pripútania dronov k tenkým optickým káblom, ktoré môžu byť dlhé viac ako 16 kilometrov.

Vďaka dlhému chvostu zostáva dron pripojený k riadiacej jednotke, takže nemusí používať rádiové signály a je tak odolný voči rušeniu.

Podľa ukrajinských predstaviteľov začalo Rusko rýchlejšie masovo vyrábať tieto optické riešenia v spolupráci s čínskymi továrňami, ktoré vyrábajú kotúče káblov pre káblové drony.

Na najnovších videách z frontových línií sa na slnku lesknú optické káble, ktoré križujú polia. Výroba tejto novej zbrane nasleduje vojnový vzorec: Ukrajina má širšiu škálu nových dizajnov, ale Rusko má početnú prevahu a dokáže ich vyrobiť rýchlejšie.

Ďalšie spôsoby prispôsobenia sa víru dronov sú prekvapivo technologicky nenáročné. Vojaci zakrývajú tanky sieťami proti dronom alebo provizórnymi konštrukciami z kovových plechov, medzi ktoré vkladajú gumu a polená na ich ochranu.

Na ukrajinské bojiská sa dostali aj pozemné drony v čase, keď ich mnohé moderné armády ešte len testujú.

Takzvaní bojoví roboti niekedy vyzerajú ako diaľkovo ovládané autíčka s nafukovacími pneumatikami alebo malé tanky na pásoch, ktoré rozsievajú míny, prevážajú muníciu alebo pomáhajú evakuovať zranených. Sú vybavené výbušninami, aby mohli zasiahnuť nepriateľské pozície, a tiež guľometmi a inými zbraňami.

V decembri 13. brigáda Národnej gardy Ukrajiny uskutočnila podľa ukrajinskej armády prvý plne robotizovaný útok kombinovanými zbraňami na bojisku.

Ruské sily sa pokúšali zničiť diaľkovo ovládané vozidlá mínometmi a zhadzovaním výbušnín z vlastných dronov, uviedol hovorca brigády poručík Volodymyr Dehtyaryov. Vojaci sa držali v dostatočnej vzdialenosti a operovali z bunkra za ukrajinskou frontovou líniou.

„Drony ukazujú, že ten, kto sa rýchlejšie prispôsobí, vyhrá vojnu,“ povedal.

Protivzdušná obrana zostáva jednou z najnaliehavejších potrieb Ukrajiny, a to až do takej miery, že stíhačky F-16, ktoré jej darovali krajiny NATO, väčšinou plnia skôr úlohy leteckého hliadkovania a iné obranné misie než útočné. Velitelia však dúfajú, že do hry vstúpi umelá inteligencia – najmä ako protiopatrenie proti ruským bombám.

Rusko vybavilo svoje bomby zo sovietskej éry vysúvacími krídlami a satelitnou navigáciou, čo z nich urobilo kĺzavé bomby. Podľa ukrajinskej armády ich bolo na ukrajinské mestá, obce a pozície v blízkosti frontu zhodených viac ako 51-tisíc. Ukrajinská armáda sa ich pokúsila zachytiť, a to aj tak, že ich zostreľovala drahými raketami. Nie vždy sa jej to však podarilo.

NATO sa preto snaží využiť umelú inteligenciu a iné metódy strojového učenia sa na hľadanie vzorcov v útokoch kĺzavých bômb v nádeji, že ich bude možné presnejšie zachytiť alebo rušiť, uviedli predstavitelia NATO.

Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že pokročili aj vo vojne medzi dronmi, aby posilnili tradičnú protivzdušnú obranu.

Malé kvadrokoptéry sa teraz môžu odlepiť od zeme a naraziť do ruských dronov s dlhým doletom. Ukrajina tiež nedávno vyhlásila, že vyvinula laserovú zbraň, ktorá dokáže zasiahnuť nízko letiace lietadlá vrátane iránskych dronov Shahed, ktoré Rusko používa od začiatku vojny.

Prioritou sú aj zbrane s dlhým doletom. Rusko uskutočnilo na celom území Ukrajiny viac ako desaťtisíc raketových úderov a neustále dopĺňa svoj raketový arzenál. Na porovnanie, Ukrajina je pri zasahovaní cieľov ďaleko v Rusku odkázaná na obmedzený počet zbraní západnej výroby, pričom niektoré z nich sú také staré, že predstavitelia v Kyjeve pochybujú o ich účinnosti.

Ako alternatívu Ukrajina vyvinula drony s dlhým doletom, ktoré útočia na Rusko na vzdialenosti, ktoré by boli na začiatku vojny nemysliteľné. Niektoré z nich zasiahli viac ako 1 126 kilometrov za frontom a nie je zriedkavé, že za jednu noc preletí na územie Ruska a Ukrajiny viac ako 100 útočných dronov dlhého doletu.

Na mori je bitka nemenej prekvapujúca, najmä vzhľadom na to, že Ukrajina začala vojnu takmer bez námorných síl.

Ruské vojnové lode viditeľné z pobrežia celé mesiace ohrozovali pobrežie Odesy, jedného z najväčších ukrajinských miest. Dokonca aj po tom, čo Ukrajinci potopili vlajkovú loď ruskej Čiernomorskej flotily s použitím protilodných rakiet Neptún domácej výroby, Kremeľ účinne blokoval ukrajinské prístavy.

O tri roky neskôr ruské lode len zriedkavo vplávajú do severozápadnej časti Čierneho mora, zatiaľ čo ruské námorníctvo stiahlo väčšinu svojich cenných prostriedkov z prístavov na okupovanom Krymskom polostrove v obave z ukrajinského útoku.

Nahrubo vyrobené ukrajinské robotické plavidlá plné výbušnín sa plavia stovky kilometrov cez rozbúrené vody, aby sa zamerali na nepriateľské lode. Ruská flotila v krymskom prístave Sevastopoľ má teraz na ochranu pred námornými dronmi vrstvy bójí a zábran.

Ukrajina často posiela svoje drony na lov vo „vlčích svorkách“ v nádeji, že vedúci dron dokáže preraziť cestu tým nasledujúcim.

Veliteľ ukrajinských námorných síl viceadmirál Oleksij Nejižpapa uviedol, že hoci tradičné námorné zbrane a vojnové lode sú naďalej potrebné, drony „nastolili novú éru námorných operácií“.

„Nejde len o taktický nástroj, ale o strategickú zmenu v prístupe k námornej vojne,“ uviedol admirál Nejižpapa vo svojom vyhlásení a pripísal dronom zásluhu na „zmene rovnováhy síl v Čiernom mori“. Americkí vojenskí predstavitelia si tento ukrajinský prístup všímajú, aby zistili, či z neho vyplývajú ponaučenia, ak by Čína podnikla kroky na napadnutie Taiwanu.

To, čo sa odohralo počas prvých troch rokov vojny, prinútilo niektorých západných lídrov spochybniť zaužívané vojenské predpoklady.

„Myslím si, že prechádzame na technologickú vojnu,“ povedal v januári na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose fínsky prezident Alexander Stubb. „Nielen Ukrajinci sú o krok pred nami, čo je podľa mňa skvelé, ale aj Rusi sa prispôsobujú novej situácii.“

„Preto musíme o kolektívnej obrane uvažovať naozaj komplexne,“ povedal. „Pokroky sú také rýchle, že všetci musíme byť v strehu.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.