Má zahŕňať uvoľnenie rozpočtových pravidiel, prerozdelenie peňazí z existujúcich kohéznych fondov alebo spoločné financovanie. To znamená vznik novej spoločnej pôžičky vo výške 150 miliárd eur, pravdepodobne vo forme emisie spoločných dlhopisov. Tak ako to bolo počas covidu v roku 2021, keď sa Únia prostredníctvom balíka Next Generation EU prvýkrát spoločne zadlžila a všetky krajiny sa stali dlžníkmi.
Takisto sa majú uvoľniť investičné obmedzenia Európskej investičnej banky. To, dúfajme, znamená ľahší prístup k úverom pre európskych výrobcov zbraní. Trvalo to teda „len“ niekoľko rokov a dospeli sme k tomu, že zbrojárske podniky už nie sú nefinancovateľným špinavým biznisom.
Uvoľnenie pravidiel zadlžovania by zase znamenalo, že výdavky na obranu by sa nezapočítavali do oficiálnych údajov o deficite. Tieto dlhy by však v skutočnosti rástli. To znamená, že niekde inde by sa výdavky museli znížiť. A to výdavky na dekarbonizáciu, pretože všetko dohromady mať nemôžete.
Zadlžovanie sa v záujme dobre a šikovne nasmerovaných investícií je určite vhodné (a nikto nespochybňuje, že výdavky na obranu sa musia zvyšovať). Ale EÚ sa chystá opäť zadlžiť, aby si mohla zaplatiť veľmi potrebné výdavky na obranu a realizáciu celkovej deindustrializácie Európy, rozumejme tejto dekarbonizácii.
