Krása utajenej gotiky

V roku 1676 získali kaplnku kapucíni, ktorí sa pustili do barokovej prestavby. Dotkla sa aj západného priečelia, kde prerazili nad vstupom dodnes zachované vysoké okno s polkruhovým záklenkom a po stranách vstupu dve oválne okná. V 19. storočí potom nasledovala už spomínaná prestavba Feiglerovcov.

Dnešnú podobu dala kaplnke pamiatková obnova v rokoch 2003 až 2007, ktorej cieľom bolo v čo najväčšej miere vrátiť interiéru stavby jeho stredovekú podobu. Tá sa, našťastie, zachovala v neočakávane veľkom rozsahu. Celý priestor je zaklenutý pôvodnými rebrovými klenbami so zdobenými svorníkmi a do pôvodného stavu boli upravené okná presbytéria s kamennými kružbami. Na severnej strane presbytéria bolo odkryté aj pôvodné pastofórium. Za túto obnovu získala kaplnka ocenenie Fénix ako Kultúrna pamiatka roku 2007. Je len škoda, že je verejnosti prístupná v obmedzenom rozsahu.

Koncentrovaná gotika

Rímskokatolícky Kostol zvestovania Panne Márii v dedinke Chyžné neďaleko Jelšavy stojí tak trocha v tieni väčšieho evanjelického chrámu. Neveľká stavba takmer zaniká v okolitej zástavbe, od ktorej ju oddeľuje ohradný múr. Väčšiu pozornosť návštevníka pritiahne na inak nenápadnom objekte len šindľová strecha a neďaleko stojaca drevená zvonica. Až bližší pohľad na kostolík prezradí jeho ešte gotický pôvod z druhej polovice 13. storočia doložený portálom a dvoma oknami. Aj tak však len málo naznačuje, že vnútri sa skrýva jeden z najkrajších a najautentickejších stredovekých interiérov na Slovensku.

Kostol postavili na miernej vyvýšenine nad potokom ako jednoduchú ranogotickú stavbu s pozdĺžnou loďou a kvadratickým presbytériom zaklenutým jedným poľom krížovej klenby.

Niekedy v poslednej tretine 14. storočia bol interiér vyzdobený hodnotnými freskami, ktorých autorom je jeden z pomocníkov Majstra ochtinského presbytéria. Objednal si to vtedajší majiteľ jelšavského panstva Leustach z Jelšavy, jeden z najmocnejších a najbohatších mužov Uhorska tých čias, ktorý bol županom viacerých žúp a stal sa dokonca aj druhým mužom kráľovstva – palatínom.

Na začiatku 16. storočia už Jelšavu a okolie vrátane Chyžného vlastnil ďalší významný a bohatý rod – Zápoľskí. Vďaka nim sa do kostolíka dostal vyrezávaný krídlový oltár, ktorý vytvorili v dielni Majstra Pavla z Levoče.

Vďaka týmto bohatým patrónom aj priaznivým okolnostiam v nasledujúcich storočiach sa nám tu zachovala výnimočne koncentrovaná ukážka gotického sakrálneho umenia a staviteľstva. V malom priestore presbytéria môže návštevník obdivovať typickú krížovú rebrovú klenbu z 13. storočia, nástenné maľby zo 14. storočia a vzácny neskorogotický oltár.

Gotické fresky pokrývajú celé steny a klenbu presbytéria. Nájdeme tu výjavy, ako sú Zvestovanie Panne Márii, Narodenie Ježiša a Klaňanie sa troch kráľov. Na stenách sú namaľované okrem iného postavy apoštolov, svätej Heleny, svätej Kataríny a svätej Barbory, Krista Trpiteľa aj Krista v mandorle. Maľby sú na Slovensku navyše unikátne dekoratívnymi kruhovými medailónmi s mužskými hlavami.

Dominantným prvkom svätyne je už vyše pol tisícročia spomínaný oltár z roku 1508 z dielne Majstra Pavla z Levoče, ktorému sú priamo pripisované plastiky Panny Márie aj anjela v centrálnej časti. Na krídlach oltára sú namaľované výjavy zo života Panny Márie, ktoré dopĺňa svätý Juraj zabíjajúci draka.

Kostolík je prístupný turistom ako súčasť jelšavského okruhu známej Gotickej cesty.

Gotické trojlodie inkognito

Len pamätná tabuľa so starobylým latinským nápisom nad západným vstupom do Kostola Najsvätejšej Trojice nenápadne naznačuje, že farský chrám v Solivare, dnes mestskej časti Prešova, by mohol byť starší, než sa na prvý pohľad javí. A on naozaj už má za sebou viac ako 600 rokov, hoci baroková prestavba v druhej polovici 18. storočia v exteriéri zmazala jeho neskorogotickú podobu.

Veľkoryso riešené trojlodie dal postaviť na mieste staršieho chrámu magister Šimon z miestneho rodu Šóšovcov podľa letopočtu na spomenutej tabuli v roku 1413. Má pseudohalovú koncepciu a klenby štýlovo odkazujú na prácu staviteľskej dielne pôsobiacej v tom čase v Košiciach.

Kostol bol súčasťou františkánskeho (observantského) kláštora a pôvodne bol zasvätený Panne Márii. Kláštorné budovy sa podľa všetkého napájali na chrám zo severu, čoho dôkazom môže byť zamurovaný vstup na tejto strane kostola. Kláštor zanikol zrejme niekedy v búrlivom 16. storočí poznačenom reformáciou a vojnami.

Nová etapa v dejinách chrámu sa začala v polovici 18. storočia, keď sa stal farským kostolom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Pri tejto príležitosti sa realizovala významná baroková prestavba datovaná do roku 1757. Pred západné priečelie lode bola postavená veža a zo severnej strany sakristia. Zbarokizovaný bol aj celý exteriér stavby. V súvislosti s touto významnou zmenou bolo vtedy pôvodné zasvätenie Panne Márii nahradené súčasným patrocíniom.

Nejeden návštevník sa preto po vstupe do kostola neubráni ohromeniu z vysokých, monumentálnych klenieb podopieraných štyrmi piliermi. Z gotického obdobia sa totiž autenticky zachovala celá loď zaklenutá na trojlodie krížovými rebrovými klenbami, ktoré dosadajú na ihlancové konzoly doplnenými štítmi.

Až podrobnejší výskum môže dať odpoveď na otázku, do akej miery má stredoveký pôvod aj polygonálne presbytérium, ktorého vznik niektorí odborníci datujú až do obdobia veľkej prestavby v 18. storočí. V interiéri sa zachovala aj neskorogotická kamenná krstiteľnica. Zaujímavým prvkom v lodi sú tiež protiľahlé niky v tvare oslieho chrbta. Kostol naďalej slúži veriacim miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a predstavuje jednu z najhodnotnejších stredovekých pamiatok Prešova.

Článok pôvodne vyšiel na stránke DoKostola.