Prvá by bola zložená z armád Indie, Brazílie, Indonézie a Saudskej Arábie a nasadili by ju na rusko-ukrajinskej hranici. Fungovať by mala pod záštitou OSN. Vo všetkých prípadoch ide o populačne veľké a vojensky silné krajiny s dobrými vzťahmi tak s Kyjevom, ako aj Moskvou.
Vojenský personál z takzvanej koalície ochotných zas má podľa talianskych novín kontrolovať hranice medzi Ukrajinou a Európskou úniou. Očakáva sa, že medzi nimi budú vojaci z Británie, Francúzska, Nemecka, Kanady a Talianska. Nachádzať sa vraj budú najmä na hraničnom území s Poľskom, Slovenskom a možno aj Maďarskom. Z medializovaných informácií však nie je úplne zrejmé, na ktorej strane hranice.
„Medzi týmito dvoma priestormi bude ukrajinská armáda, ktorú bude potrebné posilniť a podporiť... Treba však vziať do úvahy jednu vec: ukrajinská armáda je už zvyknutá na skutočnú vojnu na bojisku, kým Európania oveľa menej,“ zdôraznila La Repubblica.
Štvrtou úrovňou interakcie má byť americká pomoc. USA by údajne mohli poskytnúť zálohy, všetku logistiku a techniku, ktorá je pri týchto operáciách nevyhnutná. Nebola by to vraj bezplatná pomoc a bola by podmienená dohodu s Ukrajinou o nerastných surovinách.
„Tento štvorstupňový plán je však možné realizovať až po skutočnej mierovej dohode. Prímerie preto nestačí. A neistota ohľadom Putinových zámerov – a dokonca aj Trumpových – je dosť veľká,“ dodalo talianske periodikum.
Po štvrtku možno budeme múdrejší
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa ukrajinského rádia New Voice povedal, že Ukrajina síce udržiava s Organizáciou Spojených národov dobré vzťahy, ale nepovažuje ju za alternatívu ku kontingentu alebo bezpečnostným zárukám.
Pripomeňme, že francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý piatok oznámil, že 27. marca (vo štvrtok) sa v Paríži uskutoční samit takzvanej koalície ochotných na podporu Ukrajiny. Na stretnutí sa má zúčastniť aj Zelenskyj, pričom reč má byť aj o poskytnutí bezpečnostných záruk od európskych armád.
Lídrami iniciatívy, ktorá má poskytnúť Ukrajine dôveryhodné záruky pre prímerie a budúcu bezpečnosť, sú práve Macron a britský premiér Keir Starmer. Obaja deklarovali ochotu vyslať na Ukrajinu vlastných vojakov a zástup lídrov, ktorí uvažujú rovnako, narastá.
Rokovania v Džidde
Je nutné spomenúť, že delegácie USA a Ruska začali v pondelok v Saudskej Arábii rozhovory o vyhliadke na čiastočné prímerie v tri roky trvajúcom konflikte. Rokovania budú prebiehať za zatvorenými dverami a saudskoarabské bezpečnostné služby požiadali novinárov, aby opustili hotel Ritz-Carlton, v ktorom sa uskutočňujú.
Rokovania sa uskutočňujú deň po tom, čo sa v saudskoarabskej metropole stretli delegácie USA a Ukrajiny. Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov označil nedeľňajšie rozhovory o prímerí za produktívne, no viac podrobností neuviedol.
(tod/tasr)
