Zástupná vojna medzi USA a Ruskom na území Ukrajiny
Znovu, vyše tri roky tu máme krvavú, tragickú vojnu, ktorú naplno spustil vojenský útok Ruska na Ukrajinu vo februári 2022, ale korene má oveľa hlbšie. Ich vyjadrením je už vyše 10 rokov takzvaná Druhá studená vojna. Pamätajme, že tri európske vojny v 20. storočí sa stali svetovými – Prvá, Druhá a Studená. Západ vyhral Studenú vojnu, ale nevyhral mier.
Súčasnú vojnu v susedstve strednej Európy Ukrajina a Západ nevyhrávajú. Nesmierne škody a negatívne dôsledky narastajú každý deň. Mnohí komentátori a politici ju označujú za takzvanú zástupnú vojnu medzi USA a RF, realizovanú na území Ukrajiny.
Princípy Schumanovho plánu sa nevyčerpali. Sú ako korene, z ktorých žijú strom aj ľudské spoločenstvo. Korene – to nie je minulosť, to je súčasnosť a budúcnosť. Korene sú nevyhnutnosť. Z hlavných miest západnej Európy sa opakujú výzvy na zvýšenie zbrojenia, na rozsiahlejšie financovanie obrany. Zadlžené štáty a oslabené ekonomiky sa týmto neposilnia. Politikou zastrašovania možno vyhráme, alebo aspoň remizujeme v Druhej studenej vojne, ale mier nezískame. A opakujem – mier je základom stability, cieľom bezpečnosti a predpokladom prosperity.
Liečiť príčiny, nie príznaky konfliktu
Je nevyhnutné liečiť príčiny, nie symptómy konfliktu. Ak pred 75 rokmi mierový proces iniciovali pôvodní nepriatelia Francúzsko a Nemecko, dnes je to výzva pre dve vojensko-priemyselné a jadrové mocnosti v našom civilizačnom priestore. Rusko a USA sú už desaťročie v konfrontácii. Po výraznej zmene zahraničnej aj vnútornej politiky v USA nástupom D. Trumpa a republikánskej väčšiny v Senáte aj Snemovni Kongresu sú americké rozhodnutia rýchle, často prekvapivé, ale výrazne zamerané na ukončenie vojny.
Kde vidím teda cestu k mieru?
Zmena vzťahov začína dialógom, pokračuje vzájomne výhodnou spoluprácou a smeruje ku kvalitatívnej zmene - k novému spoločenstvu národov. Tento dlhodobý zámer nie je o Trumpovi či Bidenovi, ani o Putinovi či Zelenskom. Lídri prichádzajú a odchádzajú, skôr alebo neskôr, ale istotne. Mier je hlavne v záujme národov, ktoré pretrvávajú a prežívajú aj vojnové útrapy a ľudské straty. Vo vojnách sa menia hranice. Ale najcennejší sú ľudia. Hodnota človeka presahuje materiálne rozmery.
Preto je dôležité hľadať ukončenie bratovražedných operácií hľadaním novej kvality vzťahov, zameraných na dôstojnosť každej osoby, rodiny, národa a spoločenstva. Hlavný veliteľ Ukrajinskej armády Oleksander Syrskij má rodičov a brata žijúcich v Moskve. Sú to Rusi. Tento príklad hovorí boľavou rečou.
Európa, ktorá dýcha oboma časťami pľúc
Dialóg medzi USA a Ruskom by mal byť zameraný na rozhodujúce komodity a zdroje pre vedenie konfliktu a vojny – na energie, prírodné zdroje, informačné technológie, a ochranu duševného vlastníctva. Spojenie uvedených zdrojov a komodít a kľúčovej infraštruktúry do spoločných trhov by malo byť ponúknuté aj ďalším krajinám. Prepojí sa tým Aljaška s Kamčatkou cez Európu a cez strednú Áziu. História, blízke vzťahy a záujmy hovoria v prospech nového a pre svetový vývoj rozhodujúceho Spoločenstva severnej hemisféry.
Vznikol by tak najväčší medzinárodný potenciál zameraný na mierovú spoluprácu. Bude to mať pozitívny vplyv na Blízky východ, Afriku a ďalšie regióny sveta. Takéto spoločenstvo prinesie nebývalý rozvoj zúčastnených štátov a ekonomík. Nie je to proti záujmom, pokračovaniu a lepšiemu fungovaniu EÚ. Súčasťou takejto kvalitatívnej zmeny hodnej ľudskejšieho 21. storočia je aj zdieľaná bezpečnostná architektúra, ktorá nevylučuje budúcu obrannú alianciu.
Táto vízia zblíženia a spolupráce Západu a Východu bude dlhým procesom. Je v zhode s obrazom veľkého pápeža sv. Jána Pavla II. o Európe, ktorá dýcha oboma časťami pľúc – západnou aj východnou. Je to obraz kontinentu formovaného kresťanským duchovným dedičstvom a etikou. Dnes je západná časť oslabená etickým relativizmom a novými ideológiami a východná krváca v bratovražednej vojne.
Možno je takáto vízia v tejto chvíli ťažko osvojiteľná, málo pravdepodobná, možno pre niektorých neprijateľná. Americký minister zahraničia Dean Acheson, s ktorým Robert Schuman konzultoval svoj mierový plán deň pred jeho zverejnením, vo svojich pamätiach o tom napísal ako „o dych vyrážajúcom kroku k zjednoteniu západnej Európy, ktorý v prvej chvíli ani nedokázal pochopiť“. Dnes to už toto zjednotenie považujeme za samozrejmosť...
V rámci uvedeného konštruktívneho nasmerovania geopolitických a ekonomických záujmov a vývoja sa ľahšie a rýchlejšie nájde aj prijateľné riešenie pre skorý mier na Ukrajine, pre návrat utečencov a pre dynamickú a úspešnú obnovu zničených území. Práve stredoeurópske krajiny, ktoré často boli bojovým poľom vo vojnách medzi mocnosťami, ktoré majú v pamäti inváziu a okupáciu, stratu slobody a nezávislosti, ale aj úspešnú demokratickú transformáciu a formovanie spoločnej Európy, by mali pritom zohrať aktívnu, konštruktívnu a tvorivú úlohu.
Tvorivé a konštruktívne úsilie o mier musí prevýšiť doterajšie vojnové úsilie. Preto Západ potrebuje predovšetkým viac múdrosti a viac odvahy pre rozumnú a zodpovednú politiku, než len viac peňazí na muníciu a výzbroj.
Potrebujeme štátnikov, ktorí vidia veľký obraz a vidia do diaľky, na nasledujúce generácie. Čo sa týka budúcnosti, neodporúčam ani lacný optimizmus, ani temný pesimizmus, ale v prvom rade pevné odhodlanie.
Mier, bezpečnosť a prosperita v našom civilizačnom priestore sú možné a sú dosiahnuteľné!
Hydepark je priestor na slobodnú diskusiu, publikované názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.
