Náboženská úzkosť často odoláva terapii, ale aj radám spovedníka
Je náročné žiť s hlavou plnou myšlienok a pochybností typu „čo ak“, ktoré dostávajú omnoho ťaživejší nádych, ak sa ich obsahom stáva hriech a vina. Ak si človek s úzkosťou z bakteriálnej infekcie nedostatočne umyje ruky, riskuje nakazenie seba či iných chorobou. Ak sa však človek s náboženskou úzkosťou „nakazí“ nečistými myšlienkami či nedostatočne očistí vo sviatosti zmierenia, riskuje omnoho viac – v hre je večný život a v pozadí hrozba zatratenia. Preto náboženská úzkosť často odoláva terapii, ale aj radám spovedníka.
Iste poznáš mučivé chvíle prípravy na sviatosť zmierenia. Dookola prehodnocuješ posledné dni či týždne, spovede a generálne spovede, počty a závažnosť hriechov, každú myšlienku, pocit či čo len náznak myšlienky či pocitu. Spisuješ si viacstranový zoznam, prípadne skontroluješ ten z minulej spovede. Keď sa odhodláš vstúpiť do spovednice, pochybnosti o kvalite nekonečného vyznania prichádzajú neraz už v momente rozhrešenia.
Prerušovať kňaza je však trápne, rovnako, ako je trápne vyznávať intímne detaily zdanlivých hriechov či myšlienok v oblasti 6. prikázania. V tejto oblasti totiž strach zo zamlčania rastie do nebeských výšin. Po spovedi neprichádzajú blažené pocity ľahkosti, ktoré nadšene popisujú toľkí veriaci, ale dostavujú sa nové mučivé pochybnosti „čo ak“. Na sväté prijímanie ideš raz alebo (pre istotu) vôbec nie…
Možno si na svojej ceste zažil bolestivé reakcie kňazov. Prevrátené oči, povzdychy, prerušenia pri vyznávaní, ktoré nemohlo byť dokončené. Zažil si hanbu pri pohľade ostatných penitentov v rade, áno, bol si tam veľmi dlho a zdržoval si. Akiste si počul mnohé rady, ktoré nepomáhali. Možno Ťa dokonca považovali za posadnutého, keď za vtieravými nečistými či rúhavými myšlienkami mylne videli zlého ducha namiesto úzkosti. Možno Ťa nabádali spovedať sa častejšie a tým Tvoj stav ešte zhoršili.
Tí osvietenejší snáď poukazovali na veľké milosrdenstvo Boha, ktorý nie je krutým sudcom, ale láskavým Otcom. To však racionálne veľmi dobre vieš. Ustrašené srdce však túto skutočnosť nie je schopné prijať.
Je možné, že ťažko hľadáš človeka, ktorý by skutočne rozumel Tvojej bolesti. Akiste si vyskúšal mnohých spovedníkov. Rád by si poslúchal radu svätého Alfonza škrupulantom – vybrať si jedného múdreho a poslúchať ho. Kde a ako ho však nájsť? Nebudeš ho zaťažovať?
Keď k svätému prijímaniu nepristupuješ
Píšem aj Tebe, ktorý si svoj boj už naoko vzdal a mesiace či dlhé roky k svätej spovedi ani ku svätému prijímaniu nepristupuješ. Bolo to príliš vyčerpávajúce. Opakované spovede, mučivé pochybnosti. Rozumiem, že viac si už nevládal. Stal si sa nenápadným, neviditeľným veriacim, ktorý vytrvalo chodí na sväté omše a mlčky hľadí na ostatných, ako prijímajú Eucharistiu.
Možno sa Ti, paradoxne, uľavilo. V niektorých momentoch však príde túžba či dokonca „závisť“ voči tým, čo môžu. Na Veľkú noc či Vianoce je často silnejšia. Niektorí sa na Teba pozerajú s otázkou v očiach, iní Ťa možno priamo vyzývajú, aby si na spoveď šiel, prípadne – najmä v menších farnostiach – v hlave posudzujú dôvod Tvojho nepristupovania k sviatostiam.
Som presvedčená, že Boh (kto iný ako on, ktorý na kríži prijal na seba i psychickú bolesť a úzkosť) Ti rozumie. Verím, že prirodzená neschopnosť pristupovať k sviatostiam nemôže byť prekážkou, aby Ti bol nablízku. Neviem si predstaviť, žeby dokázal opustiť svoje dieťa, ktoré po ňom tak veľmi túži a ktoré nechce urobiť nič, čím by sa od neho odlúčilo. Je veľmi pravdepodobné, že Tvoja duša je omnoho čistejšia ako tie naše – tých, ktorí k sviatostiam pristupujeme a máme tú milosť netrpieť náboženskou úzkosťou.
Páter Thomas Santa, ktorý je v USA celé desaťročia poverený pastoráciou ľudí s náboženskou úzkosťou, upozorňuje, že hlas mučivých pochybností o hriechu je omnoho viac hlasom úzkosti než reálnym hlasom svedomia. Ak je to len trochu možné, prosím, skús vyhľadať odborníka, ktorý Ti pomôže v boji s úzkosťou; nemusí byť nutne veriaci. Pomoc existuje, a ak sa postaráš o zranenú prirodzenosť, je väčšia šanca, že milosť bude mať na čom stavať. Prajem Ti, aby si na tejto ceste našiel múdreho odborníka na duševné zdravie a skutočne múdreho kňaza, ktorý Ti bude rozumieť.
Nadovšetko Ti však chcem vyjadriť svoj obdiv a úctu. Vernosť Bohu a viere, ktorá bolí, má obrovskú hodnotu. Verím, že i Tvoja bolesť a slzy budú raz vysvetlené a že nás všetkých možno raz predídeš do Božieho kráľovstva. Tam, kde plačúci a hladujúci po spravodlivosti konečne nájdu pokoj a radosť.
Článok pôvodne vyšiel na stránke DoKostola.
