Konflikt medzi Židmi a Arabmi nie je náboženský, ale náboženstvo od neho nemožno oddeliť

Čo sa deje s kresťanmi medzi Arabmi po ostatnom konflikte medzi Izraelom a palestínskymi Arabmi? Ako vidia situáciu oni? Dá sa po konflikte, ktorý sa preniesol z Gazy aj na Arabov žijúcich v Izraeli, pokračovať v dialógu? Zaujímali sme sa o to v rozhovore s Hanou Bendcowsky, ktorá je programovou riaditeľkou Jeruzalemského centra vzťahov medzi židmi a kresťanmi (Jerusalem Center for Jewish-Christian Relations). Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi ho dlhodobo podporuje a aj po nedávnom konflikte vo Svätej Zemi naďalej trvá na dialógu.

Hana Bendcowsky je programovou riaditeľkou Jeruzalemského centra vzťahov medzi židmi a kresťanmi. Foto: ACN

Pani riaditeľka, je dialóg po poslednom konflikte v Izraeli vôbec možný? Väčšina kresťanov v Izraeli sú Arabi a pravdepodobne uprednostňujú palestínsky pohľad na vec.

Židovsko-kresťanský dialóg v našom regióne je vždy dialógom medzi židovskou izraelskou a kresťanskou palestínskou stranou. Politický konflikt sa stal súčasťou tohto dialógu, pretože náboženská a národná identita sú tu veľmi úzko prepojené. Väčšina našej práce je spojená s miestnou palestínskou komunitou a obsahuje menej teologického dialógu a viac dialógu o komplexnej realite a identite rôznych komunít v Svätej zemi.

Do akej miery je konflikt medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi náboženský? Alebo ide skôr o národný konflikt?

Tento konflikt v podstate nie je náboženským konfliktom, ale náboženskú a národnú identitu ľudí v ňom nemožno od seba oddeliť. Náboženské prvky konfliktu sa stali dôležitými až neskôr, keď nábožensko-nacionalistický naratív získal vplyv na celospoločenskej úrovni.

Spýtam sa aj z opačnej perspektívy, nie je to tak, že náboženská identita komplikuje vzájomný dialóg?

Aj v čase násilia, ktorého prepuknutie sme práve zažili, pokračujeme v dialógu a osvetovej práci. Učíme o arabsko-palestínskych kresťanských komunitách a ich hlbokom prepojení so Svätou zemou – o ich koreňoch, angažovanosti, názoroch, dedičstve, tradíciách. Samozrejme, konáme tak i s ohľadom na reakcie arabsko-palestínskych kresťanských komunít na súčasnú situáciu. Medzi ľuďmi v jednotlivých dialógových skupinách sa nám už podarilo získať si dôveru, hoci to vôbec nebolo jednoduché. A práve dôvera teraz umožňuje pokračovať v komunikácii a vymieňaní si skúseností v rámci našich programov dialógu. Pomáha to ľuďom chápať, čo sa okolo nich deje, a súcitiť s trpiacimi na každej strane konfliktu.

Čo konkrétne robí vaše centrum, aby nastalo ich vzájomné zblíženie?

Projekt uzdravenia nenávisti (Healing Hatred-Project), podporovaný ACN, napríklad používa metódy duchovného poradenstva v kontexte konfliktu. Vo viacerých dialógových skupinách, vytvorených na univerzite, ako aj v Otvorenom dome v Ramle, moderátor používal metódu, pri ktorej účastníci diskutovali o aktuálnej situácii a hovorili pritom výlučne o osobných skúsenostiach, nie o situácii ako takej. Všetci vyjadrili strach a obavy. Zostali totiž na istý čas uväznení na univerzite; nemohli opustiť kampus, pretože mimo areálu došlo k nepokojom. Spoločne sa teda rozprávali o svojich obavách práve pomocou jedinečnej metódy uzdravenia nenávisti. V spojitosti s udalosťami posledného mesiaca [máj 2021, pozn. red.] sa tu viac hovorí o Araboch, krehkom spolužití v Izraeli či násilí protivníka. No namiesto toho, aby sa hovorilo o aktuálnej situácii všeobecne, moderátori povzbudzujú účastníkov, aby sa podelili o svoje obavy. Židia aj Arabi ich formulujú podobne – často majú strach vyjsť na ulicu alebo hovoriť vlastným jazykom. Ak sa pozriete na situáciu z takejto perspektívy, dostáva veľmi ľudský rozmer.

Ako ste prežili konfliktné dni vy a zamestnanci vášho centra? Tisíce rakiet z Gazy mierili na rozsiahle územia Izraela...

Následky konfliktu sme pocítili všetci. Traja naši zamestnanci – jeden z nich je Žid a dvaja Arabi – mali poškodené autá. Židovskí a rovnako arabskí zamestnanci, ktorí žijú v centrálnej časti krajiny, sa museli počas raketových útokov ukrývať. V uliciach miest so zmiešaným obyvateľstvom vrátane Ramly, kde máme nové centrum, sa nikto necítil bezpečne. Ako tím sme venovali mnoho času tomu, aby sme vytvorili vhodný priestor na výmenu skúseností i diskusiu o udalostiach, ktoré sa odohrávali. V najbližších týždňoch a mesiacoch musíme zistiť, či a ako treba náš program prispôsobiť novej realite.

To znamená, že aj počas konfliktu dialóg pokračoval?

Všetky iniciatívy centra počas konfliktu pokračovali, podobne ako v činnosti pokračovali viaceré iné organizácie. Ako som už spomenula, jedna z našich univerzitných dialógových skupín zostala na čas uväznená v areáli školy, kým neboli výtržníci vonku rozohnaní. V Ramle ako meste, ktoré obývajú Židia spolu s Arabmi, je teraz výrazné napätie a objavuje sa násilie. My sme však nielenže ďalej viedli dialógové skupiny, z bezpečnostných dôvodov v prípade potreby online, ale dokonca sme začali novú sériu diskusných krúžkov, aby sme obyvateľom mesta umožnili rozprávať sa o tom, čo sa stalo, a spoločne uvažovať, kam sa chceme dostať. Nami vyškolení moderátori robia všetko, čo je v ich silách, aby vytvorili bezpečný priestor, v rámci ktorého by sa ľudia mohli navzájom počúvať a usilovať sa pochopiť jedni druhých. Nie je to ľahké, lebo účastníci sa nezhodujú v pohľade na konkrétne udalosti a vyjadrujú nielen svoj strach, ale aj hnev, frustráciu a rôzne iné negatívne emócie.

Text vychádza v spolupráci s pápežskou nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá od roku 1947 pomáha núdznym, ktorí trpia, sú prenasledovaní pre vieru, alebo sú v existenčnej núdzi.