Slovenským školám stále chýbajú peniaze na učebnice. Doplácajú na to rodičia aj učitelia

Do roku 2020 zabezpečovalo učebnice pre školy priamo ministerstvo školstva. Zavedením nového mechanizmu sa od tohto centralizovaného modelu upustilo a školy si teraz môžu samy vyberať a nakupovať edukačné materiály podľa vlastných potrieb. 

Na tento účel dostávajú príspevok od štátu. Podľa analýzy ministerstva financií od otvorenia učebnicového trhu štát každoročne prispieval na učebnice v priemere sumou okolo trinásť miliónov eur. Ministerstvo školstva však pre Štandard uviedlo, že rozpočtové zdroje pre školský rok 2025/2026 budú vo výške približne šestnástich miliónov eur. 

Nebude to však stačiť. Na základe analýzy vyučovacích predmetov, používaných kníh a pracovných zošitov, ich životnosti a priemerných cien, ktorú v roku 2021 urobilo Centrum vzdelávacích analýz, bol priemerný odhad potrebných ročných výdavkov na učebnice pre základné a stredné školy 24,4 milióna eur.

Aktuálny odhad, ktorý vychádza z cien v roku 2024, ráta s ich nárastom o 50 až 150 percent. Potrebná suma na knihy tak môže byť aj viac než dvojnásobná. 

Finančná záťaž pre rodičov 

Školy si preto musia pomáhať aj z vlastných rozpočtov. V praxi však najčastejšie dochádza k tomu, že žiadajú finančný príspevok priamo od rodičov detí. O svoje skúsenosti sa s nami niektorí z nich podelili. 

Matka školáčky, ktorá navštevuje Základnú školu Rovinka, pre Štandard opísala, že hoci má jej dcéra k dispozícii všetky učebnice, v praxi niektoré nevyužíva, pretože učiteľke nevyhovujú. Ročne vynakladajú približne 50 eur na pracovné zošity a často dopĺňajú školské učivo vlastnými materiálmi a knihami.

Jana musela svojmu synovi, ktorý chodí na druhý stupeň základnej školy v Stupave, dokúpiť najmä pracovné zošity z anglického jazyka, keďže navštevuje jazykovú triedu. Celkovo na ne a na špeciálne učebnice vynaloží približne 60 eur ročne. 

Martina zo Stupavy pre Štandard tiež potvrdila, že jej dcéra mnohé zo školských učebníc nevyužíva. Väčšinu edukačných materiálov poskytujú učitelia žiakom formou poznámok alebo z internetových zdrojov. Za pracovné zošity a iné pomôcky na školský rok zaplatila približne 70 eur. 

Dopĺňanie učiva doma je podľa nej bežné, najmä v prípade, keď sú vysvetlenia v učebniciach neúplné alebo ťažko pochopiteľné, ako napríklad v matematike, fyzike, dejepise či slovenčine.

Miroslava, ktorej syn navštevuje druhý stupeň ZŠ Tilgnerova v Bratislave, musela tiež niektoré z učebníc zaplatiť sama. Celkové náklady sa vyšplhali na približne 40 eur. Učivo synovi dopĺňa najmä vtedy, keď potrebuje jednoduchšie vysvetlenie alebo lepšiu názornosť – najčastejšie cez videá, hlavne pri geografii a biológii.

Na ZŠ Nevädzová 2 v Bratislave chodí dieťa Sandry. Zakúpiť mu musela pracovné zošity zo slovenského jazyka, matematiky, mapu na vlastivedu a rôzne ďalšie materiály. Stálo ju to približne 66 eur. 

Aj rodič žiaka v šiestom ročníku na ZŠ Sídlisko III v Prešove musí uhradiť potrebné pracovné zošity z vlastného vrecka. Za angličtinu zaplatí približne 12 eur, za materiály na geografiu, slovenský jazyk, matematiku, fyziku a literatúru ďalších približne 55 eur. Celkové náklady na pracovné zošity tak dosahujú približne 67 eur na jeden školský rok. 

Zvýšené nároky na pedagógov

Zdena Zimanová, učiteľka anglického a ruského jazyka na Gymnáziu Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici, pre Štandard skonštatovala, že rôznorodých učebníc pre cudzie jazyky je dostatok, no žiaci si ich takmer výhradne financujú sami.

Podľa Zimanovej si však učitelia vo všetkých predmetoch pomáhajú kópiami či online zdrojmi, v niektorých predmetoch aj vlastnými materiálmi, vzhľadom na nedostatok učebníc alebo ich neaktuálnosť.

Na gymnáziu, kde pôsobí, vyučujú viacero predmetov aj v angličtine. Práve to si vyžaduje osobitný prístup zo strany pedagógov. 

„Učitelia často vytvárajú vlastné učebné materiály pre predmety, ktoré sú vyučované v druhom jazyku, napríklad Úvod do humanitných vied alebo Úvod do prírodných vied,“ povedala pedagogička.

Ako ďalej poznamenala, ani v prípade odborných predmetov nie je situácia ideálna. Učitelia často musia prispôsobovať edukačné materiály aj v ďalších predmetoch vyučovaných v angličtine, ako sú dejepis, občianska náuka, matematika, fyzika, chémia či biológia.

Hoci sa podľa Zimanovej úroveň výučby a pripravenosť žiakov na testovanie týmito obmedzeniami neoslabujú, záťaž sa prenáša na vyučujúcich. „Tieto skutočnosti kladú na nás zvýšené nároky, čo ide na úkor zdravia, našich rodín a toľko potrebnej regenerácie a oddychu,“ doplnila.

Aj učiteľka strednej odbornej školy v Prešove, ktorá si želala zostať v anonymite, pre Štandard potvrdila, že za prípravu či objednávanie edukačných materiálov sú zodpovední učitelia. 

Vo svojom voľnom čase oslovujú rôzne distribučné spoločnosti alebo vydavateľstvá, vyberajú najlacnejšiu ponuku, objednávajú materiály, zbierajú peniaze od žiakov a organizujú doručenie prostredníctvom kuriéra.

„Študenti si platia za učebnicu anglického jazyka približne 25 eur a za pracovný zošit 16 eur, čo spolu predstavuje sumu 41 eur na školský rok,” uviedla vyučujúca.

Systémové riešenie financovania učebníc

Minister školstva Tomáš Drucker zdôraznil, že „ak chceme na Slovensku udržať kvalitu vzdelávania na vysokej úrovni, potrebujeme systémové riešenie financovania učebníc a moderných vzdelávacích nástrojov, ktoré zohľadní potreby škôl a učiteľov. Bez toho sa kvalitné vzdelávanie zabezpečiť nedá“. 

Pracovná skupina pre projekt Kvalitnejšie učebnice a učebné materiály, ktorej súčasťou je aj Inštitút vzdelávacej politiky, v súčasnosti pracuje na návrhoch, ktoré majú zabezpečiť stabilnejší systém financovania kníh. 

Cieľom je zaviesť jasné a transparentné pravidlá, ktoré zaistia lepšiu dostupnosť nielen tlačených učebníc, ale aj moderných digitálnych vzdelávacích materiálov.