Samostatne sa v správe uvádza posilnenie zastúpenia NATO na Ukrajine s cieľom prehĺbiť politický dialóg, podporiť reformy a poskytnúť praktickú pomoc, opäť však bez zmienky o budúcom členstve.

Správa iba stručne potvrdzuje politiku „otvorených dverí“ NATO, podľa ktorej je členstvo v Aliancii otvorené každému európskemu demokratickému štátu, ktorý je schopný presadzovať princípy Severoatlantickej zmluvy.

V tieni tvrdého amerického plánu

Informácia prichádza v čase, v ktorom rezonuje sedembodový americký plán ukončenia vojny u našich východných susedov. Ten okrem iného obsahuje aj vzdanie sa ukrajinských ambícií na členstvo v tomto vojenskom pakte.

Ukrajina v reakcii na tento plán Spojeným štátom odovzdala vlastný päťbodový návrh, ktorý podľa britského denníka Telegraph vypracovala spolu s európskymi spojencami na minulotýždňovej schôdzke v Londýne.

Telegraph, ktorý do znenia nahliadol, informoval, že Kyjev naďalej žiada bezpečnostné záruky v prípade potenciálnej mierovej dohody, ktorá by Ukrajine umožnila postúpiť územie Rusku, aj keď len dočasne, no členstvo v NATO explicitne nespomenul.

Iba vzdušný zámok

Pripomeňme, že hoci sa členstvo Ukrajiny v NATO za ostatné roky – pred vojnou aj počas nej – neprestajne skloňovalo, vzhľadom na skutočnosť, že by s ním musel súhlasiť každý aktuálny členský štát, šlo od začiatku o nereálny scenár.

Problém s ním mali aj také silné krajiny ako Nemecko či USA, ale aj menšie rebelujúce štáty ako Slovensko alebo Maďarsko. Výpočet všetkých kritických štátov je však širší. Naopak, najpozitívnejší ohlas dlhodobo prichádzal z Pobaltia, ktoré má najhoršie vzťahy s Ruskom.

„NATO - na to môžete zabudnúť… Myslím si, že to je pravdepodobne dôvod, prečo sa to celé začalo,“ uviedol napríklad vo februári americký prezident Donald Trump narážajúc na príčinu začiatku vojny.