Zdraženie cestovania autom, elektriny aj bývania. Proti prelomovému návrhu Bruselu boli aj niektorí eurokomisári

V politike Európskej únie sa boj s klimatickou zmenou ostatné roky stal prioritou. Keď do funkcie predsedníčky Európskej komisie nastúpila Nemka Ursula von der Leyenová, stanovila si šesť priorít. Európsky zelený dohovor alias European Green Deal bol prvou z nich. Prišla pandémia, ktorá sčasti odsunula vlajkovú loď reformných zmien bokom, ale len naoko a dočasne.

Diskusia o percentuálnom znížení emisií do roku 2030 sa stala do veľkej miery politickou. Po licitovaní európskych inštitúcií sa napokon dohodlo zníženie o 55 percent v porovnaní s rokom 1990.

Číslo je na papieri už mesiace. Zato konkrétny spôsob, ako sa k nemu dopracovať, sme uzreli až túto stredu. Balík nesie názov Fit for 55. Opatrenia sú tvrdé a širokospektrálne, v súlade s ambicióznymi klimatickými cieľmi.

V peňaženke sa zelenať nebude

Kým v súčasnosti znášajú ekologické kroky, mnohé nepochybne opodstatnené, najmä štáty a firmy, po novom ich pocítia priamo občania. V Štandarde sme na to upozorňovali už koncom mája.

Rozšírenie systému emisných povoleniek (ETS) na dopravu a bývanie znamená priamy zásah do peňaženiek spotrebiteľov. Hore pôjde benzín, nafta, ale zvyšovaním ceny elektriny aj doprava elektromobilmi, ktoré sú už pri kúpe drahšie ako vozidlá na palivá. Pri bývaní sa zas predraží neekologické bývanie, vykurovacie oleje, elektrina, čo najviac zasiahne chudobnejších Slovákov. Na to vopred upozorňovali viaceré členské štáty, napríklad Poľsko, Slovinsko či Luxembursko.

Emisné povolenky sa však budú týkať celkovo cestnej, námornej aj lodnej dopravy. Práve posledná menovaná má výrazný podiel na dopravných emisiách, hoci sa spravidla najviac diskutuje o autách a lietadlách.

Od ceny cestnej a lodnej dopravy priamo závisia ceny potravín a spotrebného tovaru. Keď si to teda zhrnieme, priplatíme si za bývanie, cestovanie aj nakupovanie. Za všetko.

Hlasy proti nemali šancu

Po stredajšom predstavení klimaticko-energetického balíčka sa postupne objavujú správy, ako to vyzeralo priamo v dielni EK. Na siahodlhých rokovaniach zaznievali protestné hlasy, ale vedenie eurokomisie (Leyenová a Frans Timmermans) si napriek všetkým námietkam presadili svoje.

Portály Politico a Euractiv opisujú, že proti autoritatívnemu presadzovaniu balíčka protestovala až tretina eurokomisárov. Prekážalo im, že pripomienky k Fit for 55 vedenie EK nebralo do úvahy. Keď vznášali vážne výhrady, šéfka EK dávala rozhovory médiám, kde o opatreniach hovorila ako o hotovej veci. Euractiv tvrdí, že niektoré legislatívne návrhy uvideli eurokomisári len týždeň pred zverejnením.

Podľa dostupných informácií proti balíku hlasoval rakúsky eurokomisár pre rozpočet Johannes Hahn. Viacerí údajne boli proti tiež, zrejme Poľsko a ďalšie štáty, ktoré majú problém s fenoménom energetickej chudoby a boja sa vplyvu opatrení na malé a stredné firmy.

Najsilnejšie protesty v EK údajne zaznievali proti rozšíreniu emisných povoleniek na dopravu a budovy, zákazu áut so spaľovacím motorom v roku 2035 a uhlíkovému clu.

Čo bude ďalej

O návrhoch eurokomisie teraz bude rokovať Európsky parlament a Rada EÚ, teda členské štáty. Keďže europarlament žiadal ešte vyššie emisné ciele, až 60 percent, návrhom bude zrejme naklonený. Hlavný disent bude medzi členskými štátmi, už len na základe protestov eurokomisárov, ktorých tam nominovali.

Diskusie a rokovania sa začnú na jeseň. Vtedy ešte bude Rade predsedať Slovinsko. V januári ho však vystrieda Francúzsko, v ktorom bude v tom čase v plnom prúde kampaň pred aprílovými prezidentskými voľbami. Európska a environmentálna politika patria medzi priority Emmanuela Macrona, tlak na presadenie klimatického balíčka by teda nebol prekvapením.