Na Strednom východe to vrie. Prečo Izrael napadol Irán a čo je Samsonova doktrína

Štát Izrael v noci na piatok uskutočnil rozsiahly útok na iránsku metropolu Teherán, viacero vojenských základní a niekoľko údajných jadrových lokalít, oznámili iránske úrady. O niekoľko hodín neskôr to potvrdil izraelský minister obrany Jisrael Katz.

Minister, ktorý do minulého roka šéfoval rezortu diplomacie, nadránom avizoval, že Tel Aviv „v bezprostrednej budúcnosti“ očakáva odvetné údery. Armáda preto uzavrela vzdušný priestor, niekoľko hodín po tomto oznámení Teherán vypustil na židovský štát takmer stovku dronov.

Bezprostredne tiež nebolo jasné, či sa do útoku zapojili aj Spojené štáty. Ich prezident Donald Trump však už reagoval s tým, že o útoku „vedel“, hoci Pentagón sa „priamo nezapojil“. To, že Washington vedel o plánoch útoku, však potvrdzuje aj sťahovanie diplomatov.

Zapojenie USA do izraelského útoku odmietol aj minister zahraničia Marco Rubio. Ten zároveň varoval Irán pred potenciálnymi útokmi na americké objekty v regióne. „Dovoľte mi, aby som to objasnil: Irán by sa nemal zameriavať na záujmy alebo personál USA,“ vyhlásil.

Západ cez týždeň sťahoval personál

Americké ministerstvá obrany a zahraničia začali od stredy plánovať stiahnutie rodín vojakov a diplomatov zo základní a veľvyslanectiev na Strednom východe.

Informáciu o plánovanom stiahnutí osadenstva, ktoré sa v oficiálnych dokumentoch označuje ako „non-essential staff“, poskytol televízii CNN anonymný zdroj z Pentagónu s tým, že centrálne velenie vojsk USA (CENTCOM) podrobne sleduje „vývoj napätia na Blízkom východe“.

„Sú presúvaní von [z regiónu, pozn. red.], pretože by to mohlo byť nebezpečné miesto, a uvidíme, čo sa stane. Ale boli [presunutí] alebo sme im dali oznámenie, aby sa odsťahovali, a uvidíme, čo sa stane,“ povedal prezident Donald Trump novinárom v stredu po príchode na podujatie v Kennedyho centre.

Ďalší zdroj z rezortu obrany v stredu pre agentúru Reuters potvrdil plány na stiahnutie „neesenciálneho“ personálu z Bahrajnu.

Američania v najnásilnejšom regióne sveta pociťujú obavy od zlyhania rokovaní Washingtonu a Teheránu o iránskom jadrovom programe. Veľmoci mali obnoviť dohodu, od ktorej Trump odstúpil v roku 2018 spolu so sprísnením sankcií.

Hoci už v roku 2003 vydal najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí náboženské rozhodnutie o nezlučiteľnosti jadrových zbraní s učením islamu, západní predstavitelia majú stále obavy z toho, že Irán môže obohacovať urán na úroveň použiteľnú do bojového jadrového arzenálu.

Vzťah regionálnych veľmocí je na bode mrazu

Od revolúcie v roku 1979 sa Irán stavia nepriateľsky voči existencii Izraela. Odmieta uznať jeho existenciu a označuje ho za „sionistický okupačný režim“. Podporuje tiež voľnú koalíciu militantných a teroristických skupín, ktorá sa neoficiálne nazýva „os odporu“ a ktorá na židovský štát podchvíľou útočí.

Túto os odporu Izrael takmer bez výnimky porazil na pozadí vojny v Pásme Gazy, ktorú začal jeden z jej členov – palestínske militantné nacionalistické hnutie Hamas (Islamské hnutie odporu). To 7. októbra 2023 napadlo južný Izrael, pričom zomrelo približne 1 200 ľudí a militanti uniesli 251 zajatcov.

Militantné šiitské hnutie Hizballáh v južnom Libanone tiež stratilo podporu a v dôsledku tlaku Obranných síl Izraela (IDF) počas „obmedzenej“ pozemnej ofenzívy a opätovného zvolenia libanonského prezidenta sa utiahlo do podzemia.

Osobitnou kapitolou tejto časti konfliktu bol útok zo septembra 2024, pri ktorom tajná služba Mosad použila výbušniny v pageroch militantov, čo v konečnom dôsledku vyústilo do prímeria, ktoré uzavreli v novembri 2024.

Do „osi odporu“ sa zapojilo aj šiitské hnutie Ansár Alláh v západnom Jemene, známe tiež pod názvom húsíovia. Ten pochádza z rodinného mena vrcholných predstaviteľov – al-Húthí. Do vojny proti Izraelu sa zapojili tým, že od roku 2023 začali útočiť na lode v Červenom mori, ktoré mali akúkoľvek údajnú spojitosť so „sionistickým režimom“.

Dňa 24. marca zaútočili na pozície húsiov USA. K tomuto útoku sa viaže kauza Signalgate, v rámci ktorej exporadca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz pridal do utajenej skupiny hlavných členov vlády novinára magazínu Atlantic. Útok bol napriek úniku informácií úspešný a Trump vyhlásil, že zodpovednosť za každý ďalší útok jemenských povstalcov pripíše na vrub Iránu.

Samotný Irán v procese vojny v Gaze dvakrát zaútočil na Izrael a v súčasnosti nejaví známky toho, že by prestal podporovať samozvaný odpor voči existencii židovskej domoviny na Blízkom východe. Izrael v minulosti tiež reagoval na nepriateľský postoj Teheránu tým, že útočil na jadrové zariadenia vírusom Stuxnet či likvidáciou vedcov.

Tieto a podobné scenáre viedli vládu v Teheráne k bezpečnostným opatreniam. Už začiatkom mesiaca preto Irán presunul zariadenia protivzdušnej obrany k jadrovým komplexom Natanz a Fordú. Tie však boli čiastočne po nočnom útoku zasiahnuté a prinajmenšom zariadenie Natanz bolo poškodené. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu neskôr ubezpečila, že nezaznamenala únik rádioaktivity.

Tel Aviv plánoval útok na iránske jadrové zariadenia už od minulého roka, naposledy ho v apríli naznačil premiér Benjamin Netanjahu. Napriek iránskym uisteniam o mierovom využití uránu ho totiž Izrael považuje za existenčné ohrozenie.

Waltza 1. mája odvolal Trump, ktorého údajne nahnevalo, že nezávisle od ostatných členov administratívy rokoval s Netanjahuom o možných vojenských krokoch voči Teheránu.

Jeden z agentov tajnej služby Mosad pre portál Times of Israel potvrdil, že útok na jadrové zariadenia plánovali agenti „celé roky“, pričom vysoko presné zbraňové systémy prepašovali priamo do Iránu.

Čo je Samsonova doktrína?

Vojenskí pozorovatelia predpokladajú, že Izrael má jadrové zbrane – a to napriek vyhláseniam, ktoré tvrdia opak. Jedným z potenciálnych stredísk obohacovania jadra či vývoja podporných technológií je zariadenie pri meste Dimona. V samotnom meste funguje továreň na výrobu textilu či firma Luz vyvíjajúca solárne panely, 13 kilometrov južne leží Nukleárne vývojové centrum Šimona Peresa.

USA na Izrael už od 60. rokov tlačili, aby jadrovú zbraň nevyvíjal, Mosad sa preto stal favorizovaným „vinníkom“ atentátu na prezidenta Johna F. Kennedyho, aspoň v predstavách konšpiračných teoretikov.

Existencia izraelského jadrového programu je však akýmsi verejným tajomstvom, čo pre americké spravodajské služby potvrdil hosťujúci výskumník Henry Gomberg, profesor z univerzity v Michigane. Ďalším nepriamym dôkazom boli tvrdenia Teheránu, že získal „rozsiahly súbor izraelských spravodajských dokumentov týkajúcich sa jadrových kapacít Izraela“.

Okrem toho priniesli svoje svedectvá aj americký exminister obrany Robert Gates či dokonca exprezident Jimmy Carter, ktorý stanovil počet hlavíc na 150. Federácia amerických vedcov uvádza, že disponuje 90 hlavicami. Tel Aviv však dodnes zastáva doktrínu jadrovej nejednoznačnosti, ktorou sa predovšetkým vyhýba medzinárodným sankciám vyplývajúcim zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT).

Ako by sa však židovský štát zachoval pri útoku nepriateľskej mocnosti, ktorý by ohrozil jeho existenciu? Odpoveď: Samsonova doktrína.

Ide o odkaz na biblického sudcu Samsona, ktorý bojoval proti Filištíncom (Peleštim) sídliacim práve v meste Gaza. Samsona zradila Filištínka Dalila, ktorej prezradil zdroj svojej sily. Tou boli vlasy, keď ho v spánku ostrihala, protivníci ho ľahko zajali a oslepili.

Následne ho priviedli do chrámu boha Dagóna, kde sa Samson oprel o stĺpy a z celej sily zatlačil. Zrútil tak na seba celú budovu a zomrel v jej troskách – spolu s tisícmi Filištíncov (Sdc 16,30).

Doktrína, ktorú najprecíznejšie odhalil novinár Seymour Hersh v knihe Samsonova možnosť: Izraelský jadrový arzenál a americká zahraničná politika, sa spolieha presne na tento efekt. Izrael by v prípade ohrozenia svojej existencie použil jadrové zbrane s predpokladaným efektom „jadrovej zimy“, ako to naznačil profesor zo Štátnej univerzity v Louisiane David Perlmutter.

„Izrael vyrába jadrové zbrane už 30 rokov. Židia chápu, čo pre nich v minulosti znamenalo pasívne a bezmocné prijatie skazy, a zabezpečili sa proti nej,“ napísal v názorovom stĺpčeku denníka Los Angeles Times v roku 2002. „Prvýkrát v histórii má národ, ktorému hrozí vyhladenie, zatiaľ čo svet sa buď rehoce, alebo odvracia zrak, moc zničiť svet,“ dodal.

Okrem biblického príbehu profesor pripomenul aj pôsobenie takzvaných sikáriov počas prvej rímsko-židovskej vojny, ktorí v pevnosti Masada spáchali kolektívnu samovraždu, aby ich nezajali legionári.

„Masada nebola príkladom na nasledovanie – Rimanom neublížila ani trochu, ale Samson v Gaze? S vodíkovou bombou? Čo iné by poslúžilo Židov nenávidiacemu svetu lepšie ako odplata za tisícročia masakrov, než jadrová zima,“ napísal Perlmutter.

Z takéhoto nepriameho opisu vojenskej doktríny nie je jasné, či by Tel Aviv zaútočil len na mocnosť, proti ktorej bojuje. Rovnakou „samsonovskou“ možnosťou by totiž bolo, ak by odpálil jadrové hlavice na niektoré náhodné svetové mesto.

Ďalším verejným tajomstvom je, že Izrael má medzikontinentálne balistické rakety. Hoci oficiálne informácie o dolete týchto rakiet nie sú dostupné – keďže aj na ne sa uplatňuje doktrína „strategickej nejednoznačnosti“ –, nezávislí analytici na základe dostupných informácií o balistických testoch rakety Jericho IIIa vyhodnotili jej dosah na viac ako 12-tisíc kilometrov.

Iran has no ICBMs. Israel does. This is the range of the Jericho-IIIa. No one ever asks why Israel needs to send its illegal nuclear warheads such distances. pic.twitter.com/LJyaRojZUn

— 🗿 Woe to those who dwell upon the earth 🗿 (@treblewoe) June 12, 2025

Ak by sa uplatňovala brutálnejšia verzia Samsonovej doktríny, Izrael by mohol jadrovými hlavicami ostreľovať ktorékoľvek svetové mesto na severnej pologuli, aby vyvolal „vzájomné zaručené zničenie“, (MAD) teda hrozbu, na ktorej stojí dohoda jadrových veľmocí.

MAD je doktrínou, ktorá stojí na racionalite a akomsi pude sebazáchovy jednotlivých štátov. Nie náhodou sa preto skratka podobá na slovo „šialený“ v angličtine – len šialený vládca by podľa tvorcu konceptu Donalda Brennana použil jadrové zbrane aj s vedomím odvety, ktorá by viedla k zničeniu jeho krajiny.

Táto doktrína zabezpečila, že veľmoci studenej vojny – USA a Sovietsky zväz – nikdy nevstúpili do priameho konfliktu, hoci viedli celé série zástupných vojen. Izrael ju podľa Samsonovej doktríny chce paradoxne obrátiť naopak.