Americký prezident tiež povedal, že cieľom USA bolo zastavenie jadrovej hrozby, ktorú predstavuje Irán ako štát, ktorý je na celom svete najväčším podporovateľom terorizmu.
„Irán hovorí - smrť Amerike, smrť Izraelu - už 40 rokov... Stratili sme viac ako tisíc ľudí a státisíce na celom Blízkom východe a vo svete zomreli ako priamy následok ich nenávisti," povedal.
USA zasiahli tri iránske jadrové zariadenia – Fordó, Isfahán a Natanz – v rozsiahlej operácii s názvom Polnočné kladivo. Podľa ministra obrany Peta Hegsetha cieľom nebola zmena režimu, ale eliminácia hrozby, ktorú predstavuje iránsky jadrový program.
Zásahy sa cielene vyhli civilistom aj armáde. Spojené štáty podľa Hegsetha konali v sebaobrane a na ochranu spojencov vrátane Izraela.
Pracovali sme ako tím, povedal Trump o Izraeli
Trump sa tiež poďakoval izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi i izraelskej armáde za spoluprácu. „Pracovali sme ako tím, možno ako doteraz ešte nikdy nijaký, a prešli sme dlhú cestu k odstráneniu tejto veľkej hrozby pre Izrael,“ dodal.
Svoju vďaku adresoval aj americkým vojakom, ktorí sa zúčastnili na tejto operácii a rovnako aj „celej armáde Spojených štátov“. Dodal, že takúto operáciu, „svet nevidel už mnoho, mnoho desaťročí“ a vyjadril vieru v to, že služby vojakov v takomto rozsahu už nebudú potrebné.
Trump predtým na svojej sociálnej sieti Truth Social oznámil, že Spojené štáty zaútočili bombami na tri jadrové zariadenia v Iráne vrátane Fordú, a tiež Natanzu a Isfahánu. Jadrový komplex vo Fordú pritom označil za hlavný cieľ a dodal, že naň bol zhodený „plný náklad bômb“. Následne zverejnil príspevok o tom, že Fordú bolo zničené.
Iránske médiá i oblastný predstaviteľ potvrdili, že časť jadrového zariadenia zasiahli nepriateľské útoky.
Izrael podporil americké letecké útoky na iránske jadrové zariadenia, ktoré jeho minister obrany Jisrael Kac označil za „historický krok“ a silný signál strategickej spolupráce medzi oboma spojencami. Podľa neho zásahy výrazne posilnili bezpečnosť nielen Izraela, ale aj širšieho regiónu.
Cieľom útokov boli zariadenia vo Fordú, Natanze a Isfaháne, pričom USA použili šesť špeciálnych bômb GBU-57A/B a tridsať rakiet Tomahawk.
Útoky USA budú mať trvalé následky, odkázal iránsky minister
Irán zvažuje „všetky možnosti“ reakcie po „nehoráznych“ a „mimoriadne nebezpečných“ amerických útokoch na iránske jadrové zariadenia, ku ktorým došlo v noci na nedeľu. Uviedol to tamojší minister zahraničných vecí Abbás Arákčí, ktorý zároveň pohrozil, že tento krok USA bude mať „trvalé následky“. Informovali stanica Sky News a agentúra DPA.
Arákčí v príspevku na platforme X označil útok zo strany USA za „nezákonné a zločinecké správanie“. Ako dodal, každá členská krajina Organizácie Spojených národov by mala byť „znepokojená“ „závažným porušením Charty OSN“.
„Udalosti z dnešného rána sú nehorázne a budú mať trvalé následky,“ napísal Arákčí.
V reakcii na incident zaútočila iránska armáda na ciele v Izraeli vrátane letiska v Tel Avive, výskumného centra a viacerých vojenských lokalít. Zasiahnutá bola aj budova v strednom Izraeli, kde utrpelo zranenia najmenej 16 ľudí. Niektoré zdroje tvrdia, že išlo o domov pre seniorov.
Podľa Sky News ide o iránsku odvetu za útoky na zariadenia na obohacovanie uránu. Izrael odpovedal sériou leteckých úderov na západný Irán.
MAAE: Po zásahoch v Iráne radiácia nestúpla, situáciu sledujeme
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v nedeľu informovala, že americké útoky na iránske jadrové zariadenia nespôsobili zvýšenie radiácie. Podľa vyhlásenia agentúry zostali všetky úrovne žiarenia mimo komplexov Fordú, Natanz a Isfahán v normále.
Ubezpečenie prišlo uprostred narastajúcich globálnych obáv z možného radiačného úniku a potenciálnych následkov na jadrovú bezpečnosť regiónu. MAAE zároveň zdôraznila, že situáciu aktívne monitoruje a je v kontakte s relevantnými orgánmi.
Agentúra tiež varovala, že akýkoľvek útok na elektráreň v Búšehri by mohol mať katastrofálne následky.
Arákčí ide za Putinom, vyzýva OSN na reakciu
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí oznámil, že sa v pondelok stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pričom pôjde o vážne konzultácie v súvislosti s útokmi USA na iránske jadrové zariadenia. Rusko nazval dlhoročným priateľom Iránu a zdôraznil, že Teherán Moskvu pravidelne informoval o priebehu rozhovorov s USA.
Arákčí tieto útoky ostro odsúdil, Trumpa označil za tyrana a tvrdil, že zradil nielen Irán, ale aj svojich vlastných voličov.
Zároveň varoval, že medzinárodné mlčanie môže viesť k bezprecedentnému chaosu. Zopakoval výzvu, aby sa situáciou zaoberala Bezpečnostná rada OSN.
Pápež a svetoví lídri volajú po mieri
Na vojenský zásah USA okamžite zareagovali viaceré svetové autority. Pápež Lev XIV. počas pravidelnej modlitby Anjel Pána vo Vatikáne vyzval na ukončenie všetkých ozbrojených konfliktov. „Ľudstvo volá a prosí o mier,“ povedal a varoval, že vojna nevedie k riešeniu, ale k prehlbovaniu utrpenia. Zároveň upozornil na humanitárnu krízu v Pásme Gazy a apeloval na svet, aby nezabúdal na trpiacich civilistov.
K ostrým reakciám sa pridalo aj Rusko, ktoré útoky označilo za hrubé porušenie medzinárodného práva a vyzvalo Bezpečnostnú radu OSN na okamžité zasadnutie. Podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev na Telegrame napísal, že Trump, ktorý do Bieleho domu prišiel ako mierotvorca, týmto krokom začal novú vojnu.
Podobne sa vyjadrila aj Čína, ktorá apelovala na zastavenie paľby. Turecko varovalo pred nebezpečenstvom globálneho rozšírenia konfliktu.
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová vyzvala všetky zainteresované strany, aby ustúpili od ďalšej eskalácie a obnovili rokovania. Vo vyhlásení na platforme X zopakovala postoj Únie, že Irán nesmie nikdy vlastniť jadrovú zbraň. Zdôraznila potrebu diplomatického riešenia a oznámila, že situáciou sa budú v pondelok zaoberať ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ.
Britský premiér Keir Starmer vyzval Teherán na návrat k rokovaniam a zdôraznil, že stabilita v regióne je pre Londýn kľúčová. Vo vyhlásení z Downing Street označil iránsky jadrový program za „vážnu hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť“ a podporil zásah Spojených štátov ako krok, ktorý má túto hrozbu zmierniť.
Na domácej scéne sa kriticky vyjadrili prezident Peter Pellegrini aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Obaja varovali pred silovým riešením sporov a zdôraznili potrebu návratu k diplomatickému dialógu. Pellegrini pripomenul, že len mierové spolunažívanie národov môže zaručiť dlhodobú stabilitu.
Iránsky prezident: USA stoja za agresiou Izraela proti Iránu
Iránsky prezident Masúd Pezeškiján tvrdo odsúdil americké útoky na tri iránske jadrové zariadenia, ku ktorým došlo v noci na nedeľu. Označil ich za dôkaz, že Spojené štáty podporujú izraelské vojenské operácie proti Iránu.
Washington podľa neho zasiahol po tom, čo sa ukázala „neschopnosť“ Izraela. Cieľom útokov boli komplexy vo Fordó, Natanze a Isfaháne. Napätie eskalovalo aj v provincii Búšehr, kde výbuch zasiahol oblasť s jedinou jadrovou elektrárňou v krajine.
Miestne médiá pripísali výbuch Izraelu, ktorý mal cieliť na dve miesta v metropole provincie. Ďalšie útoky boli hlásené aj v provincii Jazd.
Iránsky parlament údajne schválil návrh na uzavretie Hormuzského prielivu
Iránsky parlament údajne podporil návrh na uzavretie strategického Hormuzského prielivu, cez ktorý denne prechádza takmer pätina svetovej ropy. Hoci ide zatiaľ len o predbežný krok, ktorý musí ešte schváliť iránska bezpečnostná rada, signalizuje možné napätie v regióne.
Generál Revolučných gárd Esmaíl Kosarí zdôraznil, že prieliv môže byť uzavretý „vždy, keď to bude potrebné“.
Cez Hormuz denne prúdi 17,8 až 20,8 milióna barelov ropných produktov, a jeho uzavretie by malo výrazný dopad na globálny trh. Prepravná spoločnosť Maersk zatiaľ pokračuje v plavbách, ale je pripravená reagovať na nové hrozby.
Britská UKMTO upozorňuje na vysoké riziko pre americkú obchodnú lodnú dopravu v oblasti Červeného mora a Adenského zálivu.
Poradenstvo amerického vládneho „Národného poradenského systému pre terorizmus" varuje pred „zvýšenou hrozbou v Spojených štátoch" po úderoch americkej armády na iránske jadrové zariadenia, informovala v nedeľu CBS News.
Irán kontroluje strategický Hormuzský prieliv, cez ktorý putuje tretina globálnych dodávok ropy po mori a pätina dodávok LNG. Ak dôjde k jeho blokáde, ceny ropy by mohli vyletieť nad 100 USD (86,84 eura) za barel (159 litrov).
Polnočné kladivo USA má spomaliť jadrový vývoj Teheránu
Viceprezident USA JD Vance vyhlásil, že Washington nevedie vojnu proti Iránu ako štátu, ale cieli výlučne na jeho jadrový program. Nočná operácia s názvom Polnočné kladivo mala podľa neho výrazne spomaliť iránske jadrové ambície – údajne na roky. Zároveň ubezpečil, že USA nemajú záujem o rozšírenie konfliktu a neplánujú ďalšie vojenské kroky.
K téme sa vyjadril aj šéf diplomacie Marco Rubio, ktorý tvrdí, že útoky posilnili globálnu bezpečnosť a stabilitu. Zdôraznil však, že cieľom Spojených štátov nie je zmena režimu v Teheráne.
Varoval Irán pred pokračovaním jadrového programu a apeloval na Čínu, aby vyvinula tlak na Teherán najmä v súvislosti s Hormuzským prielivom. USA podľa neho stále preferujú diplomatické riešenia.
Irán: Urán máme, odpoveď na agresiu ešte len príde
Irán aj po útokoch Spojených štátov tvrdí, že si zachoval zásoby obohateného uránu. Poradca najvyššieho duchovného vodcu Alí Šamchání vyhlásil, že zničenie jadrových zariadení hru nekončí – krajina má podľa neho vedomosti, materiály a vôľu pokračovať. Na platforme X naznačil, že Teherán pripravuje ďalšie kroky a prekvapenia.
Druhý poradca, Alí Akbar Velajátí, reagoval ostrejšie. USA podľa neho nemajú na Blízkom východe miesto a útoky považuje za urážku, ktorá si vyžiada následky.
Irán pohrozil, že každá krajina, ktorú USA využívajú pri útokoch, sa stane legitímnym cieľom.
Izraelský premiér poďakoval Trumpovi
Izrael po nočných amerických útokoch na iránske jadrové zariadenia tvrdí, že sa výrazne priblížil k svojmu cieľu – zlikvidovať jadrové a raketové kapacity Teheránu. Izraelský premiér Netanjahu vyhlásil, že operácia nebude trvať dlhšie, než je nutné, no skončí sa až po splnení cieľov. Kľúčový moment podľa neho prišiel vďaka zásahu USA, ktoré cielili na tri hlavné zariadenia – Fordó, Natanz a Isfahán.
Washington tvrdí, že nimi vážne narušil schopnosti iránskeho jadrového programu. Od začiatku izraelských útokov zomrelo v Iráne viac než 400 ľudí, zranených je 3-tisíc. Irán reaguje protiúdermi, pri ktorých v Izraeli zahynulo najmenej 25 osôb. Teherán i naďalej popiera, že by chcel získať jadrovú zbraň.
(red, tasr, reuters, x)
