Džihádisti v Burkine Faso vraždia kresťanov aj moslimov. Kresťania sa však boja nútenej konverzie

Medzi obeťami najkrvavejšieho teroristického útoku od začiatku islamistického násilia v krajine sú kresťania aj moslimovia. Útoky radikálov pociťujú rovnako. Burkina Faso sa stala jedným z hlavných bášt afrických džihádistov.

Vnútorne vysídlení ľudia v Burkine Faso žijú v táboroch v extrémne ťažkých podmienkach. Foto: Maria Lozano / ACN

Viac ako mesiac po najkrvavejšej masakre od začiatku islamistického násilia v Burkine Faso stále vládne strach pred ďalšími útokmi. Prežívajú ho veriaci všetkých náboženstiev, hovorí v rozhovore pre nadáciu ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi Laurent Dabiré, katolícky biskup z Dori: „Ľudia sú zdesení. Obyvatelia zóny Sahelu, ktorá je najviac zasiahnutá násilím, sa pýtajú, kto bude ďalším cieľom. Reakcia katolíckych veriacich je rovnaká. Oni sami neboli priamym terčom – masakra nerozlišovala medzi etnicitou, pohlavím či náboženstvom.“

Piateho júna 2021 v skorých ranných hodinách počas teroristického útoku na dedinu Solhan na východe krajiny ozbrojenci zavraždili 132 osôb. Hlavnými podozrivými sú islamistické skupiny. Podľa biskupa je presný počet obetí otázny, médiá informujú o počte 100 až 170 mŕtvych. Sú medzi nimi aj kresťania.

Ženy s deťmi, ktoré utiekli do tábora z dediny Pisile po tom, čo tam teroristi zabili deväť ľudí. Foto: ACN

Kresťania majú strach z nútenej konverzie

V napadnutej dedine je živá kresťanská komunita. Čoraz nestabilnejšia bezpečnostná situácia však už mnohých kresťanov núti utekať pred ďalšími možnými útokmi. „Strach sa zmocňuje kresťanov, ale aj ostatných, pretože terorom v Burkine Faso sú postihnutí všetci. Kresťania majú aj ďalšie dôvody, obávajú sa nútenej islamizácie. Môžu stratiť svoju náboženskú slobodu, ba dokonca život,“ povedal biskup Dabiré.

Stále nie je jasné, kto stál za útokom. „Nevie sa presne, kto tento útok vykonal ani prečo tak urobil. Najprijateľnejším vysvetlením je, že to boli ozbrojené skupiny, ktoré krajinu terorizujú od roku 2015, a toto je ďalšie z ich zverstiev. Chcú dokázať, že sú silné, a upútať pozornosť, aby sa o nich hovorilo.“ Islamistickí teroristi ostatné roky napádali obyvateľov najmä na severe a východe krajiny. „Burkina Faso sa stala ich cieľom. Susedíme s Mali a Nigerom, ktoré čelia podobným problémom. Preto útoky logicky svedčia o skutočnosti, že ide o úsilie podmaniť si toto územie.“

Pohreb kňaza Simeona Yampu a ďalších piatich veriacich, ktorých zavraždili na Nedeľu Dobrého pastiera v roku 2019. Foto: ACN

Kresťania a umiernení moslimovia spolu vychádzajú dobre

Biskup Dabiré tvrdí, že v Burkine Faso neexistujú problémy medzi kresťanmi, moslimami ani inými náboženstvami. „Krajina je napadnutá rôznymi skupinami, ktoré využívajú islam ako prostriedok propagandy alebo mobilizácie. Islam ozbrojených skupín nie je islamom našich bratov. Moslimovia v Burkine Faso sa sami stávajú obeťami útokov.“

Pokračovaniu dialógu medzi kresťanmi a moslimami podľa neho nič nestojí v ceste. „Musíme dúfať, že dialóg náboženstiev prispeje k riešeniu problémov. Mám na mysli najmä otázku utečencov.“ Počet vnútorne vysídlených osôb v krajine totiž stále rastie. „Predovšetkým v posledných dvoch mesiacoch sa ich počet zvýšil, pretože sa obnovili útoky s mnohými obeťami,“ vysvetľuje.

Islamistické teroristické skupiny napádajú Burkinu Faso od roku 2015. Podľa Správy o stave náboženskej slobody vo svete vydanej ACN sa štát stal jednou z hlavných operačných oblastí militantného džihádizmu v Afrike. V krajine, v ktorej sa 55 percent obyvateľov hlási k islamu, 24 percent ku kresťanstvu a ostatní vyznávajú tradičné náboženstvá, je v súčasnosti približne jeden milión vnútorne vysídlených ľudí.

Text vychádza v spolupráci s pápežskou nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá od roku 1947 pomáha trpiacim všade tam, kde sú prenasledovaní pre vieru alebo sú v existenčnej núdzi.