Cestujúci kontra aerolínie. Nižšie náhrady za veľké meškania či príručná batožina zadarmo

Jedna z hlavných navrhovaných zmien v právach cestujúcich, ktorí využívajú leteckú dopravu, má spočívať vo výpočte meškania letov a výške kompenzácie. Spoločné pravidlá systému náhrad v takýchto prípadoch určuje európske nariadenie ešte z roku 2004.

V súčasnosti majú pasažieri nárok na 250 eur pri meškaní dve hodiny a viac pri letoch do vzdialenosti 1 500 kilometrov, pri meškaní tri a viac hodín pri letoch od 1 500 do 3 500 kilometrov na 400 eur a pri meškaní štyri hodiny a viac pri letoch nad 3 500 kilometrov na 600 eur.

Podľa nového návrhu, na ktorom sa dohodli členské krajiny Európskej únie, vrátane Slovenska, na nedávnom rokovaní ministrov dopravy, majú mať kompenzácie iba dve hodnoty.

Horná hranica meškaní sa má pritom zvýšiť. Pri letoch do 3 500 kilometrov alebo v EÚ má byť náhrada 300 eur pri štvorhodinovom meškaní, v prípade letov nad 3 500 kilometrov má suma dosiahnuť 500 eur, ak bude lietadlo meškať šesť hodín.

„Rovnako sa navrhuje, aby sa výška kompenzácií revidovala každé tri roky. Dôvodom je motivácia pre dopravcov, aby let uskutočnili aj s meškaním a nezrušili, pretože niektorým dopravcom sa doteraz viac oplatilo let zrušiť a vyplatiť kompenzáciu,“ zdôvodnila pre Štandard túto navrhovanú zmenu hovorkyňa ministerstva dopravy Petra Poláčiková.

Prísnejšie pravidlá

Sprísniť sa majú pravidlá pre uznávanie mimoriadnych okolností. Leteckí dopravcovia už nebudú môcť automaticky odmietnuť kompenzovať cestujúcim meškanie s odvolaním sa na vyššiu moc a budú musieť preukázať, že urobili všetko pre to, aby problému predišli.

„Návrh obsahuje aktualizovaný neúplný zoznam mimoriadnych okolností, ktoré letecký dopravca nemôže ovplyvniť,“ priblížila Poláčiková.

Za mimoriadnu okolnosť možno považovať napríklad incident spôsobený nedisciplinovanými cestujúcimi, ktorý je nezlučiteľný s bezpečnou prevádzkou letu alebo zapríčiní meškanie odletu. Platí to aj pre prírodné či environmentálne katastrofy.

Na bratislavskom letisku. Foto: Letisko Bratislava/bts.aero

Naopak, mimoriadnou okolnosťou nie sú technické problémy lietadla, ktoré sa mohli vyriešiť počas preventívnej údržby v súlade s pravidlami a postupmi EÚ pre riadenie zachovania letovej spôsobilosti lietadiel.

„Zavedenie presného zoznamu mimoriadnych okolností umožňuje jasne odlíšiť situácie, ktoré nemôže dopravca ovplyvniť, a tie, za ktoré je plne zodpovedný, čím sa zabezpečí spravodlivé uplatňovanie kompenzácií,“ uviedla rezortná hovorkyňa.

Obmedzenie kľúčových práv

Európske združenie spotrebiteľov (BEUC) v reakcii na dohodu členských štátov EÚ o revízii nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave upozornilo na obmedzenie niekoľkých kľúčových práv.

„Hoci dohoda na papieri zlepšila niektoré práva a poskytla spotrebiteľom lepší prístup k informáciám, v prípade narušenia dopravy, starostlivosti a pomoci predstavuje podstatné zníženie iných kľúčových práv,“ uviedol generálny riaditeľ BEUC Agustín Reyna.

Nové prahové hodnoty oprávneností podľa neho pripravia väčšinu cestujúcich o ich práva na odškodnenie, pretože väčšina meškaní sa pohybuje v rozmedzí medzi dvomi a štyrmi hodinami.

„Práva cestujúcich by sa mali dodržiavať, objasňovať a lepšie presadzovať, nie obmedzovať,“ tvrdí Reyna.

Text prijatý Radou pre dopravu, telekomunikácie a energetiku, čiže ministrami dopravy, podľa združenia legitimizuje spoplatnenie primerane veľkej príručnej batožiny.

Spotrebiteľské skupiny už vlani v máji poukázali na to, že letecké spoločnosti by mali prestať účtovať cestujúcim poplatky za ich príručnú batožinu – konali tak podaním sťažnosti orgánom na ochranu spotrebiteľa a Európskej komisii.

Skôr meškané ako rušené

Hlavným dôvodom zmeny nariadenia boli mnohé nezrovnalosti a problémy, ktoré sa objavovali pri uplatňovaní nariadenia od roku 2004.

EÚ je globálnym lídrom v oblasti práv leteckých cestujúcich, no legislatíva už bola časom neprehľadná a nezodpovedala realite súčasnej leteckej dopravy.

Nové návrhy považuje ministerstvo dopravy za vyvážené: zmierňujú byrokraciu, znižujú súdne spory a zaručujú, že lety budú skôr omeškané ako zrušené.

Podľa rezortu ide o kompromis, ktorý skĺbuje ochranu cestujúcich s podporou stabilných podmienok pre letecký sektor.

Menší dopravcovia sú navyše náchylnejší na meškania pre obmedzené zdroje. Pre nich môže byť každý výpadok otázkou prežitia, čo ohrozuje konkurencieschopnosť.

„Upozorňujeme, že tieto zmeny ešte nie sú finálne a pokračuje rokovanie medzi Radou EÚ, Európskou komisiou a Európskym parlamentom,“ podotkla Poláčiková s tým, že je preto ťažké presne odhadnúť termín začiatku platnosti a aj podobu finálneho návrhu.

Pasažieri čakajú na svoje lety počas národného štrajku pozemného personálu letiska na rímskom letisku Fumicino. Foto: TASR/AP

Pôvodný návrh oslabili

Na kompromisnú dohodu EÚ o reforme práv cestujúcich zareagovalo aj najväčšie európske združenie leteckých spoločností Airlines for Europe.

„Európa už dvanásť rokov čaká na transparentné a funkčné práva cestujúcich a členské štáty sa ocitli na poslednej prekážke,“ vyhlásila výkonná riaditeľka združenia Ourania Georgoutsakouová.

Dodala, že namiesto stanovenia prahových hodnôt meškania päť a deväť hodín, ktoré by znamenali nezrušenie až 70 percent letov, ktoré by sa dali zachrániť, členské štáty oslabili pôvodný návrh Európskej komisie a zaviedli ešte väčšiu zložitosť.

Pravidlá EÚ o právach cestujúcich mali minimalizovať počet cestujúcich, ktorí nedorazia do cieľovej destinácie.

Podľa Airlines for Europe pre leteckú spoločnosť má v súčasnosti často väčší zmysel zrušiť let, aby obmedzila vplyv na denné letové poriadky.

Posilňujú práva cestujúcich

Výbor Európskeho parlamentu pre dopravu a cestovný ruch medzitým odsúhlasil návrhy na posilnenie práv cestujúcich.

Cestujúci by mali mať právo vziať si na palubu jeden osobný predmet, napríklad kabelku, batoh alebo notebook – s maximálnymi rozmermi 40 x 30 x 15 centimetrov – aj jednu malú príručnú batožinu bez dodatočného poplatku: tá však nesmie presiahnuť rozmer 100 centimetrov a hmotnosť sedem kilogramov.

Deti do 12 rokov by mali sedieť vedľa svojho sprevádzajúceho cestujúceho bezplatne. Nárok na bezplatnú prepravu by mali mať aj ľudia sprevádzajúci osoby so zníženou pohyblivosťou.

Leteckí dopravcovia by takisto museli zaslať cestujúcim vopred vyplnený formulár alebo aktivovať automatické komunikačné kanály do 48 hodín od narušenia dopravy.

Cestujúci čakajú na letisku Berlín Brandenburg po tom, čo rozsiahly technologický výpadok narušil lety. Foto: Christoph Soeder/AP/TASR

Ochrana pri kombinovaných cestách

Zlepšiť by sa tiež mala ochrana pri kombinovaných cestách aspoň dvomi druhmi dopravy. Napríklad lietadlom a autobusom či vlakom.

Ak by zmeškané spojenie predĺžilo cestu o 60 a viac minút, cestujúci by mal v prípade potreby dostať bezplatne jedlo, občerstvenie a ubytovanie v hoteli.

Dopravcovia a sprostredkovatelia by mali vopred informovať cestujúcich o tom, aký druh lístka si kupujú – jednoduchý, kombinovaný alebo samostatný multimodálny. Inak budú musieť preplatiť lístok a kompenzáciu vo výške 75 percent, ak cestujúci zmešká prípoj.

Očakávania a pravidlá

K navrhovaným zmenám sa pre Štandard vyjadrila riaditeľka Európskeho spotrebiteľského centra v Slovenskej republike na ministerstve hospodárstva Katarína Zalaiová.

„Zámerom členských štátov bolo nájsť spravodlivý a vyvážený kompromis, ktorý zohľadní legitímne očakávania cestujúcich na ochranu ich práv, ako aj potrebu zabezpečiť predvídateľné a udržateľné podmienky pre leteckých dopravcov v kontexte zvyšujúcich sa prevádzkových výziev,“ uviedla.

Návrh podľa odborníčky kladie dôraz na posilnenie súčasných práv tam, kde sa v praxi ukázali slabé miesta, a na spresnenie pravidiel, ktoré boli doteraz nejasné a vykladané nejednotne.

„Cieľom je vytvoriť vyvážený systém, ktorý bude spravodlivý, jasný a funkčný pre cestujúcich aj pre dopravcov,“ zdôraznila Zalaiová. Dôsledné a zodpovedné dodržiavanie pravidiel zo strany dopravcov bude naďalej kľúčové.

Svetová ochrana

Súčasný právny rámec podľa Zalaiovej poskytuje cestujúcim v Európskej únii jednu z najvyšších úrovní ochrany na svete. Nariadenie z roku 2004 zaviedlo pevné pravidlá pre prípady meškania a zrušenia letu, ako aj odmietnutia vstupu na palubu.

V mnohých oblastiach boli tieto práva významne rozšírené judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, ktorý k tomuto nariadeniu vydal viac než 80 rozsudkov.

Cestujúci na bratislavskom letisku. Foto: Letisko Bratislava (bts.aero)

Neskorý prílet

Letisko M. R. Štefánika v Bratislave zaznamenalo v júni sedem meškaní letov nad dve hodiny a päť meškaní dlhších ako tri hodiny. Zároveň vybavilo takmer deväťsto odletov pravidelných a charterových spojov.

„Najčastejším dôvodom meškaní letov je neskorý prílet lietadla z predchádzajúcej destinácie a kapacita vzdušného priestoru, ktoré tvorili 65 percent dôvodov všetkých meškaní,“ potvrdila pre Štandard hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Demovičová.

Počas letnej sezóny je najviac odletov a príletov naplánovaných do a z destinácií, akými sú turecká Antalya, Hurgada v Egypte, Larnaka na Cypre, Londýn či Alghero na talianskej Sardínii.

„Vzhľadom na veľký počet týchto letov sa aj príležitostne eviduje omeškanie pri týchto destináciách. Nemožno to však zovšeobecniť, keďže veľká väčšina letov do týchto destinácií a z nich sa stále vybavuje načas podľa letových poriadkov,“ podotkla hovorkyňa.

Letisko v slovenskej metropole v uplynulom mesiaci vybavilo najviac príletov a odletov s cestujúcimi 27. a 29. júna – celkovo 69, pričom priemerne denne odbavovalo 57 pravidelných a charterových letov.

„Priemerne bude počas júla až septembra denne odbavovaných približne 67 letov, maximálne to bude 73 až 75 letov za deň,“ dodala Demovičová.