Nemusí to byť niečo prevratné, môže byť aj také, ktoré v očiach sveta nevyzerá bombasticky, ale v Božom pláne je nenahraditeľné – napríklad byť dobrým otcom svojej rodiny. Ako to poslanie spoznám? Niečo mi Boh vložil do srdca a je mi to jasné – vidíme to, napríklad, na tom, či mám predpoklady k matematike alebo skôr k umeniu. Iné sa mi odhaľuje len postupne, napríklad, cez rôzne životné okolnosti, ktorými ma Boh niekam smeruje. A niekedy ma Boh prevedie aj cez niečo ťažké; lebo vie, že len tak získam náročnú, ale cennú skúsenosť, ktorú potrebujem, aby som svoje poslanie naplnil.
A čo je nepríjemné, Boh mi to nie je povinný vysvetľovať. Dokonca mi to niekedy ani vysvetliť nemôže. Mnohí manželia hovoria, že keby vedeli, aké je manželstvo náročné, nikdy by do neho nevstúpili. Takže chvála Bohu, že to dopredu nevedia, prišli by sme o mnoho výborných rodín. Boh nám niekedy neprezradí dopredu niektoré veci, aby sme mali silu do nich vstúpiť, a tak ich zvládnuť. Ale práve tu potrebujeme kľúčovú vlastnosť – dôverovať Bohu, že tu je, že nás neposlal len tak blúdiť, ale má s nami plán, a že ma v tom pláne bude sprevádzať po všetky dni môjho života. Ak túto istotu stratíme, môžeme sa zaseknúť a zostať stáť namiesto toho, aby sme s odvahou a dôverou išli vpred.
“Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. Ježiš povedal Dvanástim: "Aj vy chcete odísť?" Odpovedal mu Šimon Peter: "Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý."
Jn 6, 66 – 69
Práve v takomto bode sa našli niektorí Ježišovi učeníci, keď im hovoril, že aby mali večný život, musia jesť jeho Telo a piť jeho Krv. A keď sú z toho pohoršení, že to hádam nemyslí vážne, Ježiš svoje slová neodvoláva. Ani ich nezjemňuje. Zostáva pevne v tom, že to myslel presne tak, ako to povedal. A učeníci majú na výber. Buď je to na nich príliš a viac ho už nevedia nasledovať, alebo mu dôverujú a idú za ním, aj keď nie všetkému rozumejú.
