Ústavný šach-mat konzervatívcom

Konzervatívni, či po mene „kresťanskí“, politici dokážu s neuveriteľnou urputnou naivitou opakovať politické chyby. Vladimír Palko napísal vo svojej knihe Levy prichádzajú, že pre novú progresívnu kultúru nie sú ani tak dôležité pozície vo vláde či v parlamente, ale na súdoch. Vidíme to všade. Vidíme, ako jeden pán, ktorý má v zuboch Orbána (a Orbán má v zuboch jeho), dokázal mať vplyv cez svoje organizácie na mnohých sudcov európskych súdov.

Namiesto fantómovej konzervatívnej revolúcie nás preto v núdzovom stave čaká zmena Ústavy, a to nie hocijaká. Tá zmena má byť kolosálna! Chcú liberáli ovládnuť súdy? Áno, chcú! Majú ich v tom kresťania podporovať? Nie, nemajú! Kresťania, ktorí podporia Kolíkovej novelu ústavy urobia v dlhšom časovom horizonte zopár nezvratných rozhodnutí a z rozbehnutého vlaku sa nebude dať vystúpiť.

Dajú konzervatívni poslanci liberálnej ministerke Kolíkovej do rúk nový Najvyšší správny súd? Súd, ktorý bude mať v rukách všetky rozhodnutia štátnych a samosprávnych orgánov a pridajú mu ešte aj volebné veci v obciach, disciplinárne konania na sudcov a prokurátorov. Ako napríklad rozhodnutie o spore, či sa zapíšu dve matky do matriky alebo nezapíšu. Že sa to nemôže stať? Ministerka Kolíková mohla intervenovať v takejto veci na európskom súde v spore proti Rumunsku. Tak vás poprosím o dva tipy. Tipnite si, či intervenovala, a tipnite si, kto bude mať vplyv na výberové konania na sudcov Najvyššieho správneho súdu.

Mať Najvyšší správny súd môže byť dobrá alebo zlá myšlienka. O tom sa môžeme sporiť. Prakticky je dôležitejšie, kto vyberie jeho sudcov. Vyzerá to tak, že buď celý súd, alebo jeho dôležitá časť bude obsadená cez nové výberové konania. Po schválení novely Ústavy sa ďalší proces nebude dať zabrzdiť, a preto tromfy v rukách a právo veta bude mať najmä ministerka Kolíková.

Doteraz o tom, koho vyzliecť z talára, koho potrestať, rozhodovali disciplinárne senáty Súdnej rady. V nej sedia volení zástupcovia sudcov, ale aj zástupcovia parlamentu, vlády a prezidenta. Disciplinárne senáty boli volené na tri roky. Teraz má táto moc prejsť Najvyššiemu správnemu súdu s „doživotne“ menovanými sudcami. Ústavná garancia princípu vzájomných bŕzd a protiváh medzi súdnou, zákonodarnou a výkonnou mocou, aká existovala pri Súdnej rade, sa tak stráca. Možno sa vylepšené zloženie disciplinárnych senátov objaví v zákone, ale v skutočnosti už nepôjde o ústavne zakotvený princíp bŕzd a protiváh. Tromfy a právo veta má v rukách opäť pani ministerka Kolíková. Konzervatívni poslanci si môžu maximálne prezerať zvonku mačku vo vreci.

A možno to budú konzervatívni poslanci, ktorí obmedzia parlament a posilnia práva liberálnej prezidentky aj pri kľúčovom ústavnom súde. Ak totiž do dvoch mesiacov nedodajú prezidentke dvojnásobok kandidátov, bude môcť ústavného sudcu vymenovať zo zvolených kandidátov. Pôvodný návrh dokonca bol, aby vtedy prezidentka menovala sudcov sama, teraz si bude môcť vybrať zo zvolených kandidátov. Do akej minulosti pri výbere zo zvolených kandidátoch bude môcť prezidentka ísť? Parlamentu sa tým skutočne mení situácia a sťažuje hľadanie dohody, ktorá by zabezpečovala širšie spektrum názorov na Ústavnom súde. Aby to poslanci s tou voľbou kandidátov nemali také jednoduché, tak sa im zvýši kvórum na nadpolovičnú väčšinu zo všetkých poslancov. Upozorňujem, že potom už stačí mať nejakú malú progresívnu straničku vo vláde, ktorá bude „vyrábať“ pat, a pani prezidentka sa môže realizovať. Preto si lepšie pozrite zoznam zvolených kandidátov.

Právo sa má vyznačovať tým, že je jasné a mali by ste vedieť, či podmienky spĺňate alebo nie. Dobre, chápem, prečo ste sa usmiali. Ale tak by to malo byť. Ak pridáte nejasné široké kritérium, dávate moc do rúk tomu, kto rozhoduje, aby rozhodol podľa svojich preferencií. Asi je jasné, že všetci sme hriešnici. Nové nejasné kritérium o „záruke doterajšieho života a morálnych vlastností“ dáva prezidentke široké ústavné právo odmietnuť (nie jedného z dvoch) aj všetkých kandidátov na ústavných sudcov riadne zvolených parlamentom.

Už počujem náreky: A nemôžeme nájsť zhodu, kompromis, nestavať veci kategoricky? Tak priatelia, pripomienky, ktoré podpísalo viac ako 8 000 ľudí, ministerstvo demokraticky a progresívne hodilo do koša. Úroveň diplomatickej reči síce klesla, ale z rozporového konania mi aspoň ostala spomienka na progresívne nadšenie u úradníkov takmer nerozoznateľné od hovorcov Inakosti či Možnosti voľby. Zo zverejnených zdrojov to ani po ústavnoprávnom výbore nevyzerá na radikálne zlepšenie novely.

Nielen konzervatívci, ale aj liberáli by mali hľadať zhodu so širokou verejnosťou. Mali by platiť aspoň základné zásady. Počkajme aspoň na ukončenie núdzového stavu. Riešme všetky veci, ktoré je potrebné v Ústave zmeniť. Parlament by mal priamo voliť ústavných sudcov, lebo sme parlamentnou, nie prezidentskou republikou. Výberové konanie na sudcov Najvyššieho správneho súdu by mala garantovať vláda (nie minister) a súdna rada. Disciplinárne právomoci by mali ostať súdnej rade a disciplinárne senáty musia byť tvorené iba na obmedzený časový interval. Moc totiž korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne.

Tento článok nie je redakčným obsahom, vyjadruje osobný názor autora.