Svet bohatne, no Slováci nie

Bohatstvo očistené o dlh a infláciu rastie za posledných 25 rokov priemerným ročným tempom 3,4 percenta. Viac ako polovicu čistého osobného bohatstva (aktíva mínus dlh) sveta nájdeme v USA a Číne. V Spojených štátoch minulý rok pribúdali dolároví milionári tempom viac ako tisíc ľudí denne a patrí medzi nich už sedem percent Američanov. Credit Suisse Report udáva dokonca ešte o percento viac.

Report UBS si všíma aj rastúci fenomén „bežných milionárov“ (EMILLI – Everyday Millionare) s majetkom jeden milión až päť miliónov dolárov. Tých je na svete už 52 miliónov a spolu vlastnia už skoro toľko majetku (107 biliónov dolárov) ako „veľkí“ milionári (119 biliónov dolárov) s majetkom nad päť miliónov dolárov, ktorých po svete chodí zhruba osem miliónov.

Ak by sme rozrátali osobné bohatstvo rovnomerne na počet obyvateľov, každému Američanovi by sa ušlo takmer 600-tisíc dolárov. V Oceánii je to najmä vďaka Austrálii bezmála pol milióna dolárov. Vo východnej Európe by sme pri prerozdelení bohatstva skončili každý s necelými 50-tisíc dolármi čistého majetku.

Dobrou správou je, že najvyšší nárast osobného bohatstva zaznamenala minulý rok práve východná Európa, ktorá rastom o pár stotín percenta predbehla USA. Naopak, nedarilo sa západnej Európe, kde čisté bohatstvo medziročne mierne kleslo.

Zatiaľ to znie ako dobrá správa pre Slovensko. Detailnejší pohľad však sklame. Slovensko patrí medzi tie európske krajiny, ktorých bohatstvo medzi rokmi 2020 až 2024 kleslo. Mohli by sme to zvaliť na pandémiu a energetickú krízu. Lenže to by sme medzi rastúcimi krajinami nemohli vidieť susedov z Česka a Poľska. A ani Bulharsko a Rumunsko či dva pobaltské štáty.

Jedno prvenstvo sa nám predsa len ušlo. Slovensko má v rebríčku 32 krajín najnižšiu hodnotu Giniho koeficientu. To znamená, že bohatstvo je v našom štáte rozdelené najviac rovnomerne spomedzi všetkých skúmaných krajín.

Mali by sme byť teda spokojní. Alebo aj nie. Na konci dňa si asi všetci na účtoch rátame skôr to bohatstvo než rovnosť.