Svätý apoštol Jakub: ako vznikli svätojakubské cesty?

Keď Ježiš jedného dňa prechádzal popri lodi Zebedejovcov, stačilo jediné: „Poďte za mnou,“ a obaja mladí muži bez váhania zanechali otca i loď. Práve Jakub, Ján a Peter tvorili najužší Ježišov výber: oni traja smeli vidieť vzkriesenie Jairovej dcéry, slávu Premenenia na hore Tábor aj zápas pri agónii v Getsemanskej záhrade. Na týchto troch miestach sa Jakub naučil, že cesta do raja vedie cez kríž.

Po Turícach sa apoštol – podľa najstaršej tradície – vydal na západ Rímskeho impéria až do Hispánie. Podľa starobylého podania sa Jakubovi 2. januára 40 na brehu rieky Ebro v meste Caesaraugusta (dnešná Zaragoza) zjavila Panna Mária stojac na stĺpe. Tento stĺp je uchovaný a uctievaný v súčasnej Bazilike Panny Márie Stĺpovej ako najstaršie mariánske pútnické miesto na svete.

Po tomto zjavení sa svätý Jakub vrátil do Judey, kde jeho evanjelizačná horlivosť vyprovokovala židovskú veľradu. Herodes Agripa I. dal apoštola v roku 44 zatknúť a odsúdil ho na smrť sťatím (porov. Sk 12,1 – 2). Tak sa Jakub stal prvým mučeníkom spomedzi Dvanástich.

Podľa starej tradície položili učeníci telo svätého Jakuba na loď bez kormidla. Anjeli ju vraj doviedli až k pobrežiu Galície na severe Španielska. Apoštola pochovali na vrchu Libredón, kde hrob upadol do zabudnutia. V roku 813 pustovník Pelayo uvidel nad lesom zvláštne svetlá, akoby hviezdnu cestu (lat. campus stellae). Z tohto názvu vzniklo dnešné mesto Santiago de Compostela.