Juraj Blanár

Scenáre sú rôzne, no vzhľadom na nevyspytateľnosť oboch aktérov zostáva všetko len v rovine hypotéz. Zatiaľ čo Európska únia aj niektoré jej členské štáty deklarujú ochotu predložiť vlastné návrhy a byť súčasťou mierového procesu, odpoveď z druhej strany neprichádza.

Ak si niečo želáme všetci – a najmä menšie krajiny ako Slovensko – je to rýchle riešenie. Nie preto, že by sme boli naivní, ale preto, lebo vieme, že konflikt u nášho východného suseda nemá vojenské riešenie. Táto pozícia dlhodobo zaznieva aj z mojich a premiérových úst a je to rovnako stanovisko slovenskej vlády.

Jedinou cestou sú diplomatické rokovania – bez ohľadu na to, čo tvrdia niektoré progresívne médiá. Zároveň však platí, že EÚ si už nemôže dovoliť byť len pasívnym pozorovateľom. Čelíme zásadným vnútorným výzvam, ktoré sme si v mnohých prípadoch stanovili pred pár rokmi či desaťročiami.

Vtedy bol však iný svet. Na stole je otázka nutnosti revízie plánov EÚ, ktorá v súčasnosti čelí paradoxu: má veľa cieľov, no chýba jej jasná a zrozumiteľná vízia, čo môže viesť k strate smerovania. Kritici ju nazývajú „ani mačka, ani pes“ – snaží sa robiť všetko naraz bez jednotného kurzu. Nie je realistické očakávať, že zvládne plniť klimatické záväzky, rozvíjať obnoviteľné zdroje a zároveň masívne zbrojiť bez toho, aby to zasiahlo rozpočty členských štátov, život občanov a konkurencieschopnosť celej Únie.