Zákaz sobášov pred osemnástkou nestačí. Nemecko rieši manželstvá detí uzavreté v zahraničí
Zahraničné detské manželstvá stavajú nemecké úrady pred zložité rozhodnutia. Zákaz sobášov maloletých sa stretáva s otázkami výživného, ochrany detí a zachovania zväzkov po dosiahnutí plnoletosti.
V nemeckej spolkovej krajine Bádensko-Württembersko zaevidovali stovky detských manželstiev vrátane prípadov, v ktorých mali dievčatá pri sobáši iba 11 rokov. Vyplýva to z údajov krajinskej vlády zverejnených v odpovedi na parlamentnú otázku poslancov Alternatívy pre Nemecko (AfD).
Od apríla 2012 úrady zaevidovali 358 prípadov manželstiev, pri ktorých bol v čase sobáša aspoň jeden z partnerov neplnoletý [štatistika zahŕňa iba manželstvá uzavreté v zahraničí, pozn. red.]. Len osem z nich bolo právoplatne zrušených, všetky v rokoch 2018 až 2024. Zvyšných 350 prípadov bolo vybavených iným spôsobom, napríklad preto, že neplnoletý partner medzičasom dosiahol plnoletosť.
Jedno zo zrušených manželstiev sa týkalo Iračanky, ktorá mala pri sobáši so 17-ročným Iračanom iba 11 rokov. Manželstvo zrušili v roku 2020. Ďalšie, zrušené v roku 2018, uzavreli 14-ročná Afganka a 30-ročný Afganec.
Podľa politika AfD Nikolaosa Boutakogloua tvorili takmer 40 percent evidovaných prípadov manželstvá medzi dvomi sýrskymi občanmi. Na manželstvá medzi dvomi nemeckými občanmi pripadalo iba 0,3 percenta [čo v absolútnom vyjadrení predstavuje jediný pár, pozn. red.].
Údaje, o ktorých informovali nemecké médiá, zachytávajú iba manželstvá oznámené príslušnému úradu. Podľa jeho hovorkyne ich nahlasujú matričné úrady alebo orgány vykonávajúce dohľad nad matrikami. Skutočný počet preto môže byť vyšší.
Tabuľka: Filip Staudinger/Štandard
Poradenské centrum Yasemin, financované spolkovou krajinou, v roku 2025 samostatne zaevidovalo 80 prípadov osôb ohrozených núteným sobášom. Z nich bolo 33 maloletých vrátane štyroch detí mladších ako 12 rokov. Bádensko-Württembersko nezbiera údaje o tom, koľko žiakov po nútenom sobáši prestane chodiť do školy.
Skutočný rozsah detských manželstiev v celom Nemecku zostáva nejasný. V júli 2025 spolková vláda priznala, že neexistuje centrálna celoštátna evidencia. Podľa opravených spolkových údajov bolo ku koncu roka 2024 evidovaných 294 maloletých cudzincov ako zosobášených alebo žijúcich v registrovanom partnerstve. Z nich bolo 139 Ukrajincov, 67 Sýrčanov a 20 Afgancov. Ku koncu roka 2025 bolo v týchto kategóriách evidovaných 93 maloletých cudzincov a k 30. aprílu 2026 ich bolo 69.
Na porovnanie, ku koncu júla 2016 bolo podľa vtedajších údajov evidovaných 1 475 zosobášených maloletých cudzincov. Tieto dve čísla však nemožno priamo porovnávať. Spolkové štatistiky zachytávajú rodinný stav maloletých cudzincov k určitému dátumu, nie všetky manželstvá uzavreté v čase, keď bol jeden z partnerov neplnoletý. Nedokážu zachytiť ani celý rozsah neregistrovaných náboženských sobášov a neformálnych zväzkov.
Právna dilema Nemecka
Nemecko v roku 2017 prijalo zákon, ktorý zakázal uzatváranie manželstiev osobám mladším ako 18 rokov. Zákon upravil aj postup pri manželstvách uzavretých v zahraničí, pri ktorých bol aspoň jeden z partnerov neplnoletý.
Prijatiu zákona predchádzala búrlivá diskusia vyvolaná veľkým prílevom migrantov, najmä z prevažne moslimských krajín, počas utečeneckej krízy v roku 2015. Príchod maloletých, ktorí už boli zosobášení, dostal otázku detských manželstiev do popredia nemeckej politiky.
Neexistovala však zhoda na tom, že takéto manželstvá treba bez výnimky odmietnuť.
Aydan Özoğuzová, vtedajšia spolková splnomocnenkyňa pre integráciu a politička Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) tureckého pôvodu, argumentovala, že zneplatnenie týchto manželstiev môže dievčatá pripraviť o právnu ochranu vrátane nárokov na výživné od manželov. Zaznievali aj obavy, že neuznanie takýchto zväzkov môže viesť k sociálnemu vylúčeniu dievčat.
Özoğuzová preto presadzovala individuálne posudzovanie manželstiev namiesto plošného zákazu.
Kritici oponovali, že sexuálny styk dospelého muža s dieťaťom mladším ako 14 rokov môže podľa nemeckého práva predstavovať sexuálne zneužívanie dieťaťa. Podľa nich mali úrady odmietnuť uznanie takýchto manželstiev a namiesto toho splniť povinnosť štátu chrániť dotknuté dievčatá.
Spolkový ústavný súd v roku 2023 konštatoval nedostatky v pravidlách, podľa ktorých boli niektoré manželstvá uzavreté v zahraničí automaticky neúčinné, ak mal jeden z partnerov pri sobáši menej ako 16 rokov. Hoci potvrdil právomoc zákonodarcu stanoviť minimálny vek na uzavretie manželstva, rozhodol, že zákon neposkytuje dotknutým osobám dostatočnú ochranu, najmä pokiaľ ide o nároky na výživné a možnosť zachovania manželstva po dosiahnutí plnoletosti oboch partnerov.
Rozhodnutie viedlo k ďalším legislatívnym zmenám v roku 2024. Novela zachovala zásadnú neúčinnosť zahraničných manželstiev uzavretých pred dovŕšením 16 rokov, doplnila však nároky na výživné a možnosť nápravy opätovným sobášom po dosiahnutí plnoletosti.
Kde sú detské manželstvá najrozšírenejšie
Nemecké prípady sú súčasťou oveľa rozsiahlejšieho globálneho problému.
Podľa odhadu UNICEF-u z roku 2023 žije na svete približne 640 miliónov dievčat a žien, ktoré uzavreli manželstvo alebo vstúpili do neformálneho zväzku pred svojimi 18. narodeninami. Každoročne do takéhoto manželstva či zväzku vstupuje približne 12 miliónov dievčat.
Celosvetovo sa približne každá piata mladá žena vo veku 20 až 24 rokov vydala alebo vstúpila do neformálneho zväzku pred dovŕšením 18 rokov.
Detské manželstvá sú najrozšírenejšie v subsaharskej Afrike, najmä v západnej a strednej Afrike. Najväčší absolútny počet dievčat a žien, ktoré sa zosobášili v detstve, však žije v južnej Ázii, predovšetkým v Indii.
Nasledujúce údaje vyjadrujú percentuálny podiel žien vo veku 20 až 24 rokov, ktoré uzavreli manželstvo alebo vstúpili do neformálneho zväzku pred dovŕšením 18 rokov.
Graf: Filip Staudinger/Štandard
Niger má najvyšší zaznamenaný podiel detských manželstiev na svete: 76 percent žien vo veku 20 až 24 rokov uzavrelo manželstvo alebo vstúpilo do neformálneho zväzku pred dovŕšením 18 rokov. V Stredoafrickej republike a Čade tento podiel dosahuje 61 percent.
Hoci v rebríčkoch výskytu detských manželstiev dominujú africké krajiny, v Indii žije približne tretina všetkých dievčat a žien na svete, ktoré sa zosobášili v detstve. Tento vysoký absolútny počet súvisí s podstatne väčším počtom obyvateľov krajiny.
Migrácia a právne výzvy
V Nemecku predstavujú detské manželstvá uzavreté v zahraničí osobitnú výzvu v súvislosti s migráciou, najmä ak pochádzajú z krajín, kde je sobáš pred dovŕšením 18 rokov zákonom povolený alebo spoločensky akceptovaný.
Táto prax má často korene v tradičných rodinných štruktúrach, náboženských či kultúrnych zvykoch a očakávaniach týkajúcich sa manželstva a ženskej sexuality. V niektorých komunitách rodiny považujú skorý sobáš za spôsob, ako ochrániť povesť svojich dcér, zachovať rodinnú česť alebo zabezpečiť finančnú stabilitu. Chudoba, ozbrojené konflikty a vysídlenie môžu tieto tlaky zosilňovať.
Manželstvá uzavreté v zahraničí však predstavujú pre nemecké úrady osobitné právne výzvy. Hoci štát zakazuje uzatváranie manželstiev pred dovŕšením 18 rokov, určenie právneho postavenia zväzkov uzavretých v iných krajinách môže byť zložité, najmä ak dotknuté osoby medzičasom dosiahli plnoletosť. Ďalšou komplikáciou sú náboženské sobáše a neformálne zväzky, ktoré nemusia byť úradne registrované, a preto môžu uniknúť pozornosti úradov.
Pre dievčatá vyrastajúce v Nemecku môžu dôsledky presahovať samotné manželstvo. Skorý sobáš môže prerušiť ich vzdelávanie, obmedziť osobnú nezávislosť a sťažiť začlenenie do spoločnosti. Dievčatá zosobášené v detstve čelia aj zvýšenému riziku domáceho násilia, skorého tehotenstva a sociálnej izolácie. Tehotenstvo v dospievajúcom veku navyše prináša zvýšené zdravotné riziká pre matky aj ich deti.
Údaje z Bádenska-Württemberska ilustrujú ťažkosti pri uplatňovaní nemeckých manželských zákonov v prípadoch, v ktorých sa prelínajú zahraničné právne systémy, rodinné tradície a domáce požiadavky na ochranu detí. Poukazujú aj na obmedzenia tejto evidencie, ktorá zachytáva iba manželstvá uzavreté v zahraničí a oznámené príslušnému úradu. Celkový rozsah tejto praxe preto zostáva neznámy.
