Pri Kotlárovom obvinení vyšetrovateľ dobabral, čo mohol, vyplýva z uznesenia

Ministerstvo v odôvodnení uviedlo, že bývalá znalkyňa bola zaujatá pre svoje verejné vyhlásenia o pandémii a „nepochopila svoju úlohu znalca, ktorá spočíva v nestrannom odbornom posúdení veci“. Peková proti rozhodnutiu nepodala opravný prostriedok.

Vyšetrovateľ spochybnil Kotlárove tvrdenia na základe SAV

Policajný vyšetrovateľ vzniesol voči Kotlárovi obvinenie v januári 2026 práve v súvislosti s tlačovou konferenciou, na ktorej hovoril o vakcínach ako o „rýchlokvasenom pokuse“ či o „overení si naivity obyvateľstva planéty podprahovo poslúchať“.

V obvinení vyšetrovateľ vyčítal splnomocnencovi aj jeho obdobné verejné prejavy pri rôznych príležitostiach. Problematické boli podľa uznesenia aj Kotlárove výroky o potrebe „zlikvidovať zásoby krvi od zaočkovaných darcov“.

Vyšetrovateľ v zásade vnímal celé Kotlárovo verejné vystupovanie o vakcínach ako „prezentovanie nepravdivých informácií“ a dezinterpretáciu znaleckého posudku Pekovej. Podľa vyšetrovateľa navyše Kotlár a Peková „zdieľajú spoločné závery konšpiračných teórií“ o ochorení COVID-19 a vakcinácii, čo vyšetrovateľ odvodzoval zo záverov správy Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.

Spomínané centrum totiž zverejnilo správu s názvom „Správa o kvantitatívnej analýze zvyškovej DNA a iných látok vo vybraných šaržiach vakcín proti ochoreniu COVID-19“. Vyšetrovateľ pracoval s touto správou aj s ďalším komparačným posudkom a opieral o ne svoje zistenia o nepravdivosti Kotlárových tvrdení. Ten sa k správe SAV vyjadril, že jej závery „preňho nie sú smerodajné“.

Vyšetrovateľ tak dospel k záveru, že Kotlár „úmyselne, kontinuálne a verejne, prostredníctvom mediálnych výstupov, rozširoval poplašnú správu“, ktorá mohla vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva a strach z očkovania.

Problémom bolo aj to, že splnomocnenec mal zo svojej pozície dosah na prijímanie rôznych opatrení a svoje vyjadrenia adresoval vrcholným predstaviteľom vlády.

Zrušenie obvinenia pre mnohé chyby vyšetrovateľa

Voči vznesenému obvineniu podal Kotlár sťažnosť, o ktorej následne rozhodla Generálna prokuratúra SR prostredníctvom Jozefa Kanderu, prvého námestníka generálneho prokurátora.

Denník Štandard už pri začatí trestného stíhania upozornil, že Kotlára za šírenie poplašnej správy nikto neodsúdi. Polícia by totiž musela preukázať, že konal s úmyslom šíriť nepravdivé informácie.

Splnomocnenec vlády však svojim tvrdeniam veril a odvolával sa na znalecký posudok Pekovej, hoci iní odborníci dospeli k odlišným záverom.

Nedostatočné odôvodnenie úmyslu napokon konštatovala aj generálna prokuratúra, ktorá zrušila uznesenie o vznesení obvinenia Kotlárovi a prikázala polícii znova konať a rozhodnúť.

Ak by si niekto myslel, že vyšetrovateľ v danom prípade iba nedokázal riadne identifikovať a dôkazmi podložiť Kotlárov úmysel „strašiť obyvateľstvo“, veľmi by sa mýlil. Podľa zistení Kanderu nedokázal vyšetrovateľ správne urobiť takmer nič.

Nepreskúmateľné a svojvoľné obvinenie

Kandera v uznesení generálnej prokuratúry, ktoré má Štandard k dispozícii, konštatuje, že obvinenie nespĺňa požiadavky zákonnosti. Jednotlivé skutky podľa uznesenia nielenže neboli náležite objasnené, ale vyšetrovateľ ich nedokázal ani tak zdokumentovať, aby ich bolo možné považovať za trestný čin.

Výrok uznesenia navyše nesedí s jeho odôvodnením – polícia si teda sama odporovala v jednom a tom istom dokumente.

Prvý námestník vyhodnotil vznesené obvinenie „ako absolútne nepreskúmateľné, svojvoľné a arbitrárne, a preto v konkrétnej časti uznesenie o vznesení obvinenia rozhodne nemôže predstavovať zákonný podklad pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti obvineného“.

Prokuratúra pritom osobitne poukazuje na to, že Kotlár sa pri svojich tvrdeniach odvoláva na znalecké závery Pekovej a že polícia nedokázala pri každom jeho vyjadrení opísať a podložiť všetky zákonné znaky – úmysel šíriť nepravdivú informáciu, ktorá môže vyvolať vážne znepokojenie časti verejnosti.

Prokurátor zistil, že vyšetrovateľ oprel svoje podozrenie o správu SAV medializovanú 21. augusta 2025 a o záver, že Kotlár od tohto dátumu vedel o spochybnení skoršieho znaleckého posudku Pekovej. Kandera preto usúdil, že závery o Kotlárovej vedomosti mohli odôvodňovať nanajvýš výroky po medializácii správy SAV, nie tie, ktoré odzneli pred ňou.

Vyšetrovateľ dokonca kládol Kotlárovi za vinu, že pri svojich štyroch mediálnych vyjadreniach mal vedieť o ich nepravdivosti na základe správy SAV, hoci tá ešte ani nebola vypracovaná.

Spochybňovanie vedcov nie je trestný čin

Podľa uznesenia prokuratúry vyjadrovali niektoré Kotlárove výroky nedôveru voči vedeckej inštitúcii alebo predstavovali politickú rétoriku – napríklad postoj, že očkovanie má byť dobrovoľné. Spochybňovanie vedeckých kapacít a vyvracanie ich záverov však samo osebe nemôže byť trestné – na to by bolo potrebné preukázať naplnenie ďalších zákonných znakov trestného činu.

Kotlárove výroky tak prokuratúra vnímala ako hodnotiace úsudky, ktorých pravdivosť nemožno objektívne dokazovať.

Pri trestnom čine šírenia poplašnej správy však musí byť možné určiť, ktorá konkrétna správa je nepravdivá. Prokurátor preto v uznesení vytkol, že vyšetrovateľ zahrnul niektoré Kotlárove výroky do obvinenia bez toho, aby išlo o overiteľné skutkové tvrdenia o škodlivosti vakcín.

Chyby pri obvinení

Uznesenie o obvinení zahŕňalo 12 verejných vyjadrení Kotlára, no vyšetrovateľ neurčil, ktoré z nich a prečo považuje za nepravdivé a ani na základe akých dôkazov ich nepravdivosť považuje za preukázanú. Iba všeobecne konštatoval, že ide o nepravdy.

Kandera rovnako poukázal na to, že vyšetrovateľ vôbec neuviedol, z čoho vyvodzuje úmysel obvineného, ani aký ohrozovací následok malo jeho konanie spôsobiť. Polícia neuviedla ani to, v čom a do akej miery bolo konanie splnomocnenca vlády závažné až v rovine trestnej činnosti.

Za pozornosť stojí aj to, že vyšetrovateľ pri obvinení Kotlára použil súčasne dve právne kvalifikácie, ktoré sa vzájomne vylučujú. Tvrdil totiž, že splnomocnenec vlády raz šíril poplašnú správu konkrétnym adresátom (predstaviteľom vlády) a zároveň ju šíril aj neurčenému publiku (verejnosti).

Za problematické považoval prokurátor aj hodnotenie dôkazov polície a použiteľnosť jedného z posudkov, ktorým mal vyšetrovateľ vyvracať Kotlárove tvrdenia. Policajt totiž nedokázal správne procesne zabezpečiť vypracovanie posudku v trestnom konaní.

Generálna prokuratúra tak zrušila Kotlárovo obvinenie pre „celú sériu vád uznesenia o vznesení obvinenia“.

Vyšetrovateľ totiž nedokázal určiť, aký úmysel mal obvinený, ktoré výroky predstavovali hodnotiace úsudky a ktoré obsahovali fakticky nepravdivé tvrdenia a prečo. Polícia nedokázala ani riadne procesne zabezpečiť komparačný posudok, ktorým chcela spochybniť Kotlárove tvrdenia. Pri starších výrokoch zase nebolo možné odvodzovať Kotlárovu vedomosť o záveroch správy SAV, ktorá bola medializovaná až neskôr.

Nebolo definované ani to, koho mal Kotlár svojimi tvrdeniami znepokojovať a akým spôsobom.

Denník Štandard už konštatoval, že polícia nedokáže pri čurillovcoch ani v iných vysokoprofilových kauzách postupovať zákonne. Zrušené obvinenie splnomocnenca vlády toto tvrdenie podčiarkuje a pridáva k nemu veľký výkričník.