Osobitný dôraz sa kladie na dohodnuté manželstvá. „Dohodnuté manželstvo a moslim v jednej vete – to mi stačí, aby som si knihu kúpila,“ uviedla používateľka TikToku, ktorú zaujal román Forbidden Love (Zakázaná láska).
Cieľovú skupinu tvoria prevažne dospievajúci a mladí dospelí. Román Nous, malgré tout je oficiálne určený čitateľom od 14 rokov. Rovnakému vekovému publiku je určený aj román As Long as the Lemon Trees Grow (Kým rastú citrónovníky) od Zoulfy Katouhovej, ktorý si takisto získal veľkú obľubu medzi mladými moslimskými čitateľkami. Jeho hrdinka Salama je osemnásťročná Sýrčanka, ktorá čelí vojne, strate rodiny a vyhnanstvu. Stretnutie s mladým aktivistom Kenanom podnieti vznik ľúbostného príbehu odohrávajúceho sa na pozadí sýrskej revolúcie.
Táto literatúra reaguje na dopyt čitateliek, ktoré sa chcú stotožniť s postavami, o ktorých čítajú. Jedna z nich pre Bondy Blog vysvetlila, že ju hlboko dojalo už len to, keď v románe objavila postavu, ktorá vyslovila „Alhamdulillah“ – „chvála Bohu“. Halal romantika jej konečne ponúka beletriu, v ktorej môže nájsť samu seba.
Keď sa Maupassant stane problémom
Problémom je, že vytvorenie literárneho priestoru zlučiteľného s islamom sa stalo zámienkou na odmietanie spoločného kultúrneho priestoru.
Niektorí moslimskí influenceri dnes na TikToku a ďalších sociálnych sieťach tvrdia, že klasická francúzska literatúra je nezlučiteľná s ich hodnotami. Kritika už teda nemieri iba na ten či onen román považovaný za príliš explicitný alebo nemorálny. Celé francúzske literárne dedičstvo sa začína posudzovať cez islamský interpretačný rámec.
Guy de Maupassant je napríklad považovaný za nevhodného, pretože sa vo svojich dielach zaoberá prostitúciou, cudzoložstvom alebo sexualitou. Jeho poviedka Boule de Suif (v slovenčine vyšla pod názvom Guľôčka) sa tak stala terčom kritiky niektorých ženských influenceriek. Tá rozpráva príbeh prostitútky, ktorú počas francúzsko-pruskej vojny v roku 1870 jej spolucestujúci prinútia podvoliť sa požiadavkám pruského dôstojníka, ktorý ich zadržiava, aby mohli pokračovať v ceste.
Maupassant chcel týmto pôsobivým dielom odsúdiť pokrytectvo a nízkosť meštianstva, ktoré pohŕda ženou, hoci má v úmysle využiť jej obetu. Pri pohľade cez prísne prudérnu optiku sa však z diela ľahko môže stať text, ktorý treba zakázať.
Paradox je zarážajúci: toto majstrovské dielo francúzskej literatúry, ktoré malo odhaľovať morálne pokrytectvo, je samo obviňované z nemorálnosti.
Kritika klasickej literatúry sa tak spája so širšou kritikou francúzskej spoločnosti. Niektorí propagátori halal romantiky vykresľujú Francúzsko ako rasistickú a islamofóbnu krajinu, ktorá nedokáže vytvoriť priestor pre moslimov. V románe Nous, malgré tout tieto témy rozhodne netvoria iba vedľajšiu kulisu: hrdinka sa usiluje vybudovať si budúcnosť a zároveň priamo čelí rasizmu a islamofóbii.
Militantný islam sa tu vydáva cestou, ktorá sa neveľmi líši od kultúrneho wokeizmu. Na jednej strane stojí snaha podriadiť beletriu náboženským normám, na druhej úsilie posudzovať literárne dedičstvo podľa kritérií zastúpenia, rasy, rodu či moci. V oboch prípadoch sa dielo prestáva hodnotiť iba podľa jeho literárnych kvalít: predovšetkým musí vyhovovať konkrétnej identite a morálnemu kódexu.
Nový front kultúrnej vojny
Antropologička Florence Bergeaudová-Blacklerová považuje tento vývoj za novú etapu rozširovania normy halal.
V reakcii na tento fenomén upozorňuje, že pojem „halal“ už neoznačuje iba to, čo je dovolené v oblasti stravovania. Čoraz viac sa z neho stáva princíp, ktorý usporadúva čoraz širšie oblasti každodenného života. Najskôr išlo o potraviny, potom o oblečenie, financie, cestovný ruch a vzdelávanie. Teraz sa k oblastiam, v ktorých sa určuje, čo je pre moslimov dovolené, pridávajú aj príbehy, emócie a svet predstavivosti.
Z tohto pohľadu halal romantika nie je iba ďalším literárnym žánrom. Je súčasťou logiky oddeľovania: spoločnú spoločnosť a kultúru postupne nahrádza ponuka určená osobitne komunite vymedzenej náboženstvom. Rozvíja sa tu prozelytizačný projekt. Podľa antropologičky ide o logiku „kultúry nahrádzania“, pri ktorej presadzovanie nového súboru diel sprevádza odmietanie toho pôvodného.
Vydavateľský svet dnes nehľadá morálne prijateľnú literatúru iba pre moslimov. Vzhľadom na úspech dark romance a normalizovanie sexuálneho násilia, manipulácie či vzťahov založených na BDSM v niektorých románoch určených dospievajúcim dievčatám prišlo s vlastnou odpoveďou aj katolícke prostredie.
Vydavateľstvo Mame uviedlo v roku 2025 kresťanskú romantickú edíciu Cœur pur (Čisté srdce), ako aj edíciu Cœur à cœur (Od srdca k srdcu), venovanú takzvanej light romance, teda odľahčenej romantike. Obe edície sú určené mladým ľuďom vo veku od 14 do 18 rokov a kladú dôraz na zdravé vzťahy, rešpekt, súhlas a absenciu explicitných scén či hrubého jazyka.
Vydavateľstvo Emmanuel zase ponúka edíciu Toi et moi vers Dieu (Ty a ja na ceste k Bohu), ktorá prináša príbehy inšpirované historickými kresťanskými pármi, ako boli Karol a Zita Habsburskí či Mikuláš II. a Alix. Čoskoro k nim majú pribudnúť Ľudovít a Zélia Martinovci. Deklarovaným cieľom je ponúknuť dospievajúcim dievčatám romantické vzory odlišné od tých, ktoré vykresľuje dark romance.
Tieto zdanlivo podobné fenomény sa však líšia svojím konečným zámerom. Kresťanskí vydavatelia vnímajú literatúru prispôsobenú dospievajúcim ako odrazový mostík: chcú ich chrániť, učiť rozlišovať, ponúknuť im vzory a potom ich postupne priviesť k veľkej literatúre. Toto obmedzenie sa nemá stať trvalou bariérou.
Otázka, ktorú vyvoláva halal romantika, sa netýka ani tak samotnej existencie morálne orientovanej literatúry, ako skôr kultúrnej logiky, ktorá ju sprevádza. Dospievajúce dievča môže pokojne začať odľahčeným romantickým románom a neskôr objaviť Huga, Flauberta, Maupassanta, Prousta či Camusa. Ak sa však už od začiatku učí, že francúzska literatúra je jej cudzia, nemorálna, rasistická či islamofóbna a že musí natrvalo uprednostňovať súbor diel zlučiteľný s jej náboženskou identitou, romantický román prestáva byť iba príbehom lásky a mení sa na kultúrnu bariéru.
Novinárka iránskeho pôvodu Sarah Doraghiová berie túto hrozbu veľmi vážne: „Keď chcete zničiť civilizáciu, spálite jej knihy.“
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
