Kaliňák však takýto výklad odmieta. Zdôraznil, že predmetom doterajšieho podania je výklad zákona o rozpočtovej zodpovednosti, konkrétne otázka oprávnenosti výnimky, ktorú vláda uplatnila.
„Ja tvrdím, že je absolútne adekvátna,“ vyhlásil minister. Podľa neho súčasná legislatíva dostatočne nezohľadňuje mimoriadne okolnosti vrátane vojnových konfliktov. Zároveň tvrdí, že prípadné rozhodnutie súdu o výklade pravidiel nebude automaticky znamenať zrušenie schváleného rozpočtu.
Na otázku, či má vláda pripravené náhradné riešenie v prípade nepriaznivého rozhodnutia, však konkrétny postup nepredstavil.
Diskusia sa dotkla aj výsledkov doterajšej konsolidácie. Gröhling pripomenul, že napriek trom kolám úsporných opatrení sa vláde nepodarilo dostať deficit na pôvodne avizované tri percentá hrubého domáceho produktu.
Kaliňák oponoval, že kabinet uprednostnil postupné znižovanie schodku, aby opatrenia čo najmenej zasiahli domácnosti. Deficit na úrovni približne 4,9 percenta označil za výsledok postupnej konsolidácie.
Trináste dôchodky sa majú podľa SaS zmeniť
Výrazné rozdiely medzi diskutujúcimi sa ukázali aj pri budúcnosti 13. dôchodkov. Gröhling otvorene pripustil, že ich vyplácanie v súčasnej podobe nie je podľa neho dlhodobo udržateľné. „13. dôchodky, ktoré idú na dlh, platia všetci pracujúci. Každý jeden, ktorý tu pracuje, sa skladá na populistické sľuby Smeru,“ vyhlásil.
SaS preto presadzuje adresnejšie nastavenie dávky. Gröhling zdôraznil, že cieľom nemá byť znižovanie životnej úrovne seniorov, ale ozdravenie verejných financií a vytvorenie podmienok na vyplácanie riadnych dôchodkov aj budúcim dôchodcom.
„Pozrime sa na to, nastavme adresnejšie 13. dôchodky, ozdravme verejné financie, naštartujme ekonomiku, aby sme vedeli na to zarobiť,“ povedal.
Kaliňák tento zámer kritizoval. Tvrdil, že návrh SaS by znamenal stratu 13. dôchodku pre veľkú časť penzistov. Gröhling jeho interpretáciu odmietol a poukázal na potrebu dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému.
Gröhling chce dohodu opozície aj za cenu ústupkov
Predseda SaS zároveň naznačil, ako si predstavuje spoluprácu strán, ktoré by mohli po parlamentných voľbách vytvoriť novú vládu.
Navrhuje, aby sa potenciálni partneri vopred písomne dohodli na otázkach, ktoré ich rozdeľujú a ktoré počas spoločného vládnutia nebudú otvárať. „Dokonca tak, že by sme si to mohli dať na papier, že by sme si to mohli podpísať, že toto sú veci, ktoré nás rozdeľujú a toto sú veci, ktoré nebudeme otvárať,“ vysvetlil.
Týkať by sa to malo predovšetkým kultúrnoetických a ľudskoprávnych otázok, pri ktorých majú SaS, Progresívne Slovensko a KDH rozdielne postoje. Gröhling pritom potvrdil, že životné partnerstvá zostávajú súčasťou programu SaS. Pripustil však, že vzhľadom na možnú účasť KDH v budúcej vláde bude potrebné túto agendu odsunúť.
Za spoločné priority opozície označil ekonomický rast, zvyšovanie životnej úrovne, znižovanie daní a zefektívnenie štátnej správy.
Po neúspešnej spoločnej tlačovej konferencii opozície podľa vlastných slov rokoval so zástupcami KDH, telefonoval s Jaroslavom Naďom a stretol sa s Michalom Šimečkom. Cieľom bolo prekonať spory a zabezpečiť spoločné vystúpenie opozičných strán.
Kaliňák naopak spochybnil, že by strany s rozdielnymi programami dokázali vytvoriť stabilnú vládu.
Spor o pomoc Ukrajine a ruské aktíva
Ďalšou témou bolo financovanie ukrajinskej obrany. Gröhling podporil diskusiu o využití zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine, aby náklady nemuseli znášať výlučne európski daňovníci. Pripustil pritom právne riziká vrátane možných žalôb, na ktoré upozorňuje Belgicko.
Kaliňák varoval, že použitie ruských aktív by mohlo oslabiť dôveru v európsky finančný sektor. Podľa jeho slov zaznela na rokovaní ministrov obrany potreba približne 200 miliárd eur na financovanie Ukrajiny v budúcom roku vrátane zostávajúceho deficitu z tohto roka.
Minister zároveň potvrdil, že Slovensko sa nezúčastňuje na príslušnej pôžičke a využíva možnosť výnimky.
Gröhling takýto postup kritizoval. Podľa neho by Slovensko malo zostať súčasťou rokovaní o spoločnom európskom riešení. Na priamu otázku, či by podporil účasť Slovenska na pôžičke, však jednoznačne neodpovedal.
Diskutujúci sa venovali aj zníženiu vekovej hranice trestnej zodpovednosti v súvislosti s násilnými incidentmi v školskom prostredí. Obaja sa zhodli, že zníženie súčasnej vekovej hranice 14 rokov problém nevyrieši.
Kaliňák uprednostňuje posilnenie reedukačných zariadení a včasné zachytávanie rizikového správania. Gröhling zdôraznil potrebu školských psychológov a odborných podporných tímov. SaS podľa neho zatiaľ neprijala definitívne stanovisko k prípadnému zníženiu hranice na 13 rokov.
