Európska únia predstavuje predbežnú obchodnú dohodu s Čínou ako úspech. Pre európsky priemysel však môže znamenať skôr získanie času než vyriešenie problémov.
Maroš Šefčovič. Foto: Jonathan Raa/NurPhoto via Getty Images.
Keď eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič oznámil, že Čína súhlasila so znížením vývozu hybridných vozidiel do Európy na polovicu a zároveň s obmedzením ciel na určité tovary, pre mnohých pozorovateľov išlo o prekvapenie.
Čínska vláda sa pred Šefčovičovou návštevou vyjadrovala optimisticky a naznačovala, že nepodľahne európskym požiadavkám na riešenie deficitu obchodu s tovarom, ktorý sa blíži k 1,1 miliardy eur denne.
Únia na čele s Francúzskom a Nemeckom, ktoré v tejto otázke prejavili zriedkavú jednotu, bola rovnako nekompromisná. Ak by Čína odmietla zastaviť exponenciálny rast dovozu hybridných elektrických vozidiel, starý kontinent mal pripravené celé portfólio možných protiopatrení vrátane ciel.
Dosiahnutie ústupku sa tak dá považovať za úspech, ktorý odvrátil obchodnú vojnu s jednou z najväčších svetových ekonomík.
Pri bližšom pohľade je však zrejmé, že v európskom priemysle prevláda skôr úľava než optimizmus. Firmy pochybujú, či Čína túto zatiaľ predbežnú dohodu dodrží a či dokument skutočne pomôže európskym priemyselným regiónom získať späť aspoň časť strateného vplyvu.
Na pozadí nedávnych ústupkov sú rastúce obavy, najmä Nemecka, z obchodného deficitu, ktorý sa v súčasnosti blíži k 360 miliardám eur. Je to dôsledok rastúcej ekonomickej sily Číny aj úpadku Európy: dovoz z Číny v roku 2025 vzrástol o 6,4 percenta a európsky vývoz klesol približne o rovnakú hodnotu.
Nemecká vláda bola pod tlakom zo strany svojich priemyselných odvetví, najmä výrobcov automobilov, v súvislosti s rýchlym nárastom množstva lacnejších čínskych hybridných vozidiel na starom kontinente.
Čínske značky získali v druhom štvrťroku 2026 rekordný 15-percentný podiel na európskom trhu s elektromobilmi, kým v prvom štvrťroku 2024 to bolo 9,5 percenta. Ešte výraznejšie vzrástol ich podiel na trhu s plug-in hybridmi. Z iba 1,7 percenta na začiatku roka 2024 sa zvýšil na viac než štvrtinu, informuje Reuters.
S rastom čínskych firiem a presúvaním výroby európskych podnikov do zahraničia sa čoraz reálnejšou stávala hrozba druhej vlny „čínskeho šoku“. Tá by mohla už aj tak hospodársky oslabenú Európu pripraviť o veľkú časť jej priemyselnej základne.
EÚ sa rozhodla konať pre obavy, že za veľkou časťou tejto nerovnováhy stojí čínsky protekcionizmus. Ten sa prejavuje vysokými clami, obmedzeným prístupom európskych spoločností na čínsky trh a štátnymi investíciami na zvýšenie produktivity domácich podnikov.
Pred Šefčovičovou cestou do Pekingu sa Francúzsko a Nemecko zjednotili a pohrozili obchodným „vypínačom“, ak Čína v októbri odmietne ustúpiť.
Keďže krajina draka nesúhlasila ani s hodnotením svojho takzvaného protekcionizmu zo strany západných ekonómov, ani s návrhmi na ďalšie clá, zdalo sa, že obchodná vojna je na spadnutie.
Výsledok, s ktorým sa Šefčovič vrátil, prekvapil mnohých pozorovateľov. Dňa 9. októbra, po dvoch dňoch rokovaní s čínskym náprotivkom, oznámil, že Peking zníži očakávané dodávky vozidiel s hybridným pohonom v priebehu nasledujúcich štyroch rokov o viac ako polovicu.
Čína zároveň súhlasila so znížením ciel na európske produkty vrátane autodielov, olivového oleja a obuvi. A napokon Európa získa lepší prístup k vzácnym zeminám, ktorých má Čína hojné zásoby, ale prísne ich kontroluje. A to najmä odvtedy, ako Trump v roku 2025 začal colnú vojnu.
Zatiaľ čo novinové titulky oslavovali zníženie vývozu o polovicu a úspory na clách v hodnote stoviek miliónov eur, podrobnosti boli menej sľubné.
Azda aj preto, že sa v spoločnom vyhlásení hovorilo o „spoločnom porozumení“, nie o záväznej dohode. Ako pre Reuters povedal Michael Dunne, konzultant, ktorý podrobne sleduje čínsky automobilový priemysel: „Uvidíme, či Čína dohodu dodrží alebo nájde spôsob, ako ju obísť.“
Ak sa pozrieme na bezprostredné dôsledky, zníženie ciel, ku ktorému sa Čína zaviazala, sa týka len doterajšieho vývozu z EÚ v hodnote štyroch miliárd eur a prinesie úsporu 225 miliónov eur. Je to síce ústupok, no na vývoji obrovského obchodného deficitu Európy nič zásadné nezmení.
Pokiaľ ide o zníženie dovozu hybridov, podrobnosti zverejnené EÚ ukazujú, že ich dovoz sa obmedzí na 350-tisíc kusov ročne. Na porovnanie, v roku 2026 sa očakáva dovoz približne týchto 800-tisíc vozidiel. Tento limit bude platiť od roku 2027 na obdobie štyroch rokov, pričom od druhého roka sa bude každoročne zvyšovať o šesť percent.
Hoci to spomalí rast čínskeho vývozu hybridných vozidiel, „nezastaví ho to tak, ako sa to stalo v prípade elektromobilov“, tvrdí Felipe Muñoz z Car Industry Analysis s odkazom na zavedenie ciel na elektromobily z Číny v roku 2024.
Obmedzenie dovozu hybridov môže zase zmierniť tlak na európske automobilky, ale neodstráni technologickú ani cenovú konkurenciu čínskych značiek.
Čína má podľa Muñoza v oblasti elektromobilov celkovo takú dominantnú pozíciu, že EÚ má iba dve možnosti: buď po vzore USA uzavrie svoj trh čínskym výrobcom, alebo „jednoducho nechá Číňanov skúpiť celé odvetvie“.
Opäť teda ide o ústupok a určitý posun, ktorý však výraznejšie nezabrzdí prehlbovanie obchodnej nerovnováhy medzi obomi ekonomikami.
Vedľajšie účinky
Každý liek má svoje vedľajšie účinky a táto dohoda nie je výnimkou. Na rozdiel od medicíny však nie je známe, aké presne budú, ale niektorí analytici už špekulujú.
Bill Russo, zakladateľ poradenskej spoločnosti Automobility so sídlom v Šanghaji, naznačuje, že dohoda pravdepodobne „posilní motiváciu“ čínskych výrobcov automobilov presunúť výrobu do Európy.
To má svoje klady aj zápory. Na jednej strane by to mohlo priniesť vyššie daňové príjmy pre európske vlády, na druhej by vysoko automatizované automobilové továrne ponúkli skromné pracovné príležitosti.
Ďalšou možnosťou je, že to podnieti čínskych výrobcov automobilov, aby sa sústredili na drahšie modely, čo zvýši tlak na nemecké prémiové značky, ktoré už teraz čelia ťažkostiam.
Veľké automobilové spoločnosti, ako sú Renault a Mercedes-Benz, by privítali konštruktívny dialóg, ktorý uprednostňujú pred otvorenou obchodnou vojnou.
Ako však naznačujú tieto opatrné odhady, Európa má v skutočnosti len veľmi malý manévrovací priestor a spolieha sa na to, že je dobrým odberateľom čínskeho tovaru v čase, keď sa postoj Ameriky stáva čoraz nepriateľskejším.
