Samuel Kolesár

Vláda Roberta Fica má za sebou tri roky hospodárenia. Ten prvý sa niesol v znamení reorganizácie príjmov a výdavkov. Nemožno ho označiť za konsolidačný. Podľa priorít sa niekomu zobralo (nižší daňový bonus, zmena rodičovského dôchodku) a niekomu pridalo (13. dôchodky, zvýšený daňový bonus na zaplatené úroky pri hypotékach mladých).

Ďalšie dva balíky sa už spájajú so snahou čosi spraviť s rozbujneným štátnym rozpočtom. Tieto opatrenia už zasiahli veľké skupiny občanov. Zvýšili sa odvody, sadzby dane z pridanej hodnoty, dane právnických osôb a spotrebné dane, zaviedla sa daň z finančných transakcií, motoristi platia výrazne viac za diaľničné známky a tak ďalej.

Cieľ bol jasný. Ešte v roku 2024 minister financií komunikoval, že deficit má ísť do konca volebného obdobia na tri percentá HDP.

Napriek tomu vláda v novom schválenom rozpočte pre rok 2027 počíta s deficitom 4,94 percenta HDP. S deficitom, ktorý nie je len na míle vzdialený od pôvodného cieľa, ale ktorý je aj výrazne vyšší oproti rozpočtovanému schodku na rok 2026 (4,1 percenta), ako aj predpokladanej realite (približne 4,4 percenta). S deficitom, ktorý kričí do sveta, že v nasledujúcich rokoch sa bude musieť opäť konsolidovať.