Jana Tutková

Starší ruský model Šáhid dosahuje rýchlosť 200 kilometrov za hodinu, dron s prúdovým pohonom, takzvaný Geraň-3, Geraň-4 či Geraň-5 letí až 600 kilometrov za hodinu, podzvuková strela s plochou dráhou letu aj 1 000 kilometrov za hodinu a balistická raketa ako Iskander s balistickou trajektóriou letu až 7- až 9-tisíc kilometrov za hodinu, hypersonická raketa Zirkon až Mach 9 (deväťnásobok rýchlosti zvuku).

Proti týmto zbraniam Ukrajina už nemá k dispozícii obranné rakety do systémov Patriot, ktoré sú výlučne vyrábané v USA. Tie, ktoré prisľúbili európski partneri, ešte do krajiny nedorazili.

Okrem osobného kufríka som sa ťahala aj s veľkým kufrom plným vitamínov D3 pre 200 vojakov, ktorým moja organizácia k fľaštičke pribalila aj letáčik s modlitebnou kartičkou a žiadosťou preukázať milosrdenstvo ruským vojakom, ak sa dá.

Lenže na hlavnej stanici niet žiadnych rámp ani výťahov z perónu. Keď som zbadala pred sebou dlhé schodisko, kde sa všetci valili, zamrazilo ma pre tých 25 kg v kufri. Našťastie mladý muž za mnou ho bez opýtania odhodlane vyniesol. Ešte som mu stihla dať fľaštičku vitamínov a povedať, že to je „dľa soldativ“ (toto je pre vojakov).

Za tie dni som si oprášila svoju ruštinu zo základnej školy, zopár ukrajinských slovíčok, čo poznám z Užhorodu, a skúšala som to tiež so zemplínsko-rusnáckym nárečím, ktoré je dosť blízke ukrajinčine. Dohovorila som sa s taxikármi, predavačmi aj čašníčkami, hoci mnohí hovorili aj po anglicky.

Tento rok sme častejšie v Užhorode, lebo vo Vyšnom Nemeckom otvorili peší prechod, a tak sme tam s deťmi boli viackrát už aj na bicykloch. Keď už netreba tak dlho čakať, po 13 rokoch som sa tam znova vrátila. Medzitým sa počet jeho obyvateľov zvýšil na 200-tisíc a stavia sa všade.

V prihraničnej oblasti na slovenskej strane je počuť sirénu z Užhorodu, keď ruské rakety alebo drony smerujú do Zakarpatska. Východné oblasti Ukrajiny sú stále v červenom stupni ohrozenia, Kyjev a oblasti severne nad ním majú viackrát za deň žltý stupeň, keď z Bieloruska prilietajú Šáhidy s prúdovým pohonom. Jednu noc počas môjho pobytu v Kyjeve bola červená miera ohrozenia, keď pri pôrodnici dopadla balistická raketa, ktorá zabila dvoch ľudí a osem zranila.

Kyjev pod útokom

Ubytovanie som mala týždeň predtým zarezervované v hoteli hneď pri stanici. Už pri východe zo stanice som počula obrovský výbuch, zrejme bol skôr vyhlásený vzdušný poplach, len som tomu ešte nevenovala pozornosť. Manžel mi nastavil v mobilnej aplikácii Alert! lokáciu, aby ma to nahlas upozornilo.

Varovania bolo počuť aj po celom meste. Hotel mal v noci len sirénu, keď bol červený stupeň ohrozenia, cez deň aj žltý. Nikto však nebol nútený ísť do úkrytu, ktorý bol prerobený z podzemnej garáže. Dalo sa tam posedieť aj pospať.

Život v Kyjeve funguje napriek poplachom, pretože dlhodobo sa nedá fungovať tak, že spíte niekde v úkryte. Úkryty v staniciach metra sú otvorené len vtedy, keď je poplach, takže si tam nemožno prísť ustlať na celú noc. Aj počas dňa väčšina ignoruje poplachy, hoci každý sleduje oblohu.

V posledný deň mojej cesty som mala možnosť vidieť, ako zo strechy rezidenčnej budovy boli časti mesta ostreľované dronmi Geraň, jeden za druhým. Po piatich svetelných výbuchoch vo vzduchu mi došlo, o čo ide, no už bolo neskoro niečo filmovať.

Smer letu Geraňov som po nociach pri každom poplachu sledovala na webstránke www.neptun.in.ua, kde možno vidieť aj hroziace útoky ďalšími zbraňami, ako sú napríklad kĺzavé bomby, FPV drony, balistické rakety alebo aj strety na frontovej línii na východe.

Hoci hotel bol dobre odizolovaný od vonkajšieho hluku, prelet Geraňa počas tichej noci bolo veľmi dobre počuť.

Obrana mesta

Mesto bráni aj Rezervná jednotka, pozostávajúca z dobrovoľníkov. Poznám poslanca parlamentu zo Zelenského strany Sluha národa, ktorý riadi interceptorový dron, ktorý je dosť rýchly, aby zasiahol Šáhid.

Môj ďalší známy, bývalý americký vojak, ktorý sa presťahoval do Kyjeva, zase na streche budovy v centre na ostreľovanie používa viac ako 100 rokov starú zbraň Maxim M1910, ktorou armáda vybavila dobrovoľníkov. Dokonca niektoré ženy v domácnosti sú operátorkami dronov na obranu vlastnej krajiny.

Pre delegáciu slovenských novinárov som dohodla návštevu v najznámejšej súkromnej dronovej škole DragonSky. Tá trénuje vojakov armády, ale aj súkromné osoby, ktoré sa prihlásia na jeden z ich viacerých programov, aj v angličtine pre zahraničných záujemcov. Je len pochopiteľné, že generácia gamerov sa dnes učí riadiť drony, a to niekde už aj v školách na simulátoroch.

Militarizácia žiakov je však kontroverznou témou, pretože rodičia pochopiteľne dúfajú, že čoskoro dôjde k prímeriu. Žiaci sa tiež oboznamujú pomocou 3D vytlačených pomôcok s rôznymi typmi mín, granátov a podobne, aby sa naučili bezpečnosti v prípade neexplodovaných zariadení. 3D tlačiarne idú naplno nielen pri frontovej línii, ale aj množstvo dobrovoľníkov na Ukrajine a v Európe tlačí potrebné komponenty pre DrukArmy z tepla svojho domova.

Nafotila som viackrát dym po výbuchoch, ktoré bolo počuť niekoľkokrát počas dňa aj v noci. Rezidenčné budovy zostávajú poškodené, no kľúčová infraštruktúra býva obratom opravovaná. Počas môjho pobytu boli terčami útokov dronov sklady potravín pri vlakovej stanici, dátové a biznis centrá a internetoví poskytovatelia.

Prehľad všetkých útokov podľa dátumu možno spätne nájsť na mape aj s odkazmi na zdroje na tejto webstránke. Pre používanie rušičiek armádou mnohokrát za deň vypadávalo GPS na mobile, čo je problém najmä pre turistov.

Samozrejme, že Kyjev má veľa turistických atrakcií pre návštevníkov. Nádherné kostoly, historické námestia a budovy, parky a pláže popri rieke Dneper s výhľadom na mesto, mosty cez rieku pri prechode do východnej časti Kyjeva, kde sa to hemží menšími rezidenčnými mrakodrapmi. Výborné reštaurácie, zaujímavé múzeá a povolený nočný život do jednej hodiny v noci.

Niet vzrušujúcejšej atmosféry a solidárnejších ľudí, ktorí sa v žiadnom prípade nepoddávajú strachu, akú môžete zažiť v týchto dňoch v hlavnom meste Ukrajiny. Bez poistky spovede tam však radšej nechoďte.

Hydepark je priestor na slobodnú diskusiu, publikované názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.