Francúzske dlhopisy sú pod tlakom

Vysoké deficity bolo v rokoch nízkych úrokových sadzieb pomerne ľahké financovať. Táto éra sa však končí. Vyššie úrokové sadzby ECB a ukončenie predchádzajúcich programov nákupov dlhopisov centrálnou bankou vyvíjajú tlak na rast nákladov na financovanie na trhu.

Výnosy dlhopisov rastú po celom svete, vo Francúzsku je tento nárast obzvlášť výrazný. Poukazuje to na rastúce pochybnosti investorov o francúzskej fiškálnej politike.

Čím dlhšie vysoké výnosy pretrvávajú, tým väčší je ich vplyv na verejné financie. Dlhopisy s nízkym výnosom dosahujú splatnosť a musia sa nahradiť výrazne drahším dlhom. Úrokové zaťaženie stúpa aj bez ďalšieho zadlžovania. Vyššie úrokové náklady zase zvyšujú deficit a sťažujú stabilizáciu pomeru dlhu k HDP.

Ratingové agentúry upozorňujú na rastúce riziká

Medzinárodná agentúra Morningstar DBRS 18. septembra potvrdila rating Francúzska na úrovni AA, no zmenila výhľad zo „stabilný“ na „negatívny“. Agentúra poukázala na rastúce riziko toho, že politická fragmentácia v krajine zabráni vláde zabezpečiť si dostatočnú parlamentnú podporu pre fiškálnu konsolidáciu potrebnú na stabilizáciu vývoja zadlženosti. Tlak ešte zvyšujú vyššie výdavky na obranu a rastúce úrokové náklady.

Agentúra S&P Global už v októbri 2025 znížila rating Francúzska z AA− na A+. V zdôvodnení uviedla, že fiškálna konsolidácia prebieha pomalšie, ako sa očakávalo, a predpovedala, že zadlženosť v roku 2028 dosiahne 121 percent HDP. Výhľad je stabilný.

Dôsledky sú priamo viditeľné na trhu. Francúzske štátne dlhopisy musia teraz ponúkať výrazne vyššiu prémiu v porovnaní s nemeckými bondmi. To neznamená, že investori okamžite spochybňujú schopnosť Francúzska splácať dlhy. Žiadajú však vyššiu kompenzáciu za fiškálne a politické riziká.

Le Penová sľubuje fiškálnu konsolidáciu

Le Penová predstavila 6. októbra plán na ozdravenie francúzskych verejných financií. Strana Národné združenie chce do roku 2030 znížiť deficit pod tri percentá HDP a do roku 2032 pod 2,5 percenta.

Podľa Le Penovej bude na dosiahnutie týchto cieľov potrebné do roku 2032 zlepšiť stav verejných financií oproti roku 2026 celkovo o 140 miliárd eur. Zároveň však sľubuje zníženie daní najmenej o 30 miliárd eur. Verejné výdavky by sa mali postupne znížiť pod 50 percent HDP.

Súčasťou plánu je aj zavedenie takzvaného zlatého rozpočtového pravidla priamo do ústavy, ktoré by malo posilniť rozpočtovú disciplínu, kým verejný dlh Francúzska výrazne presahuje hranicu 60 percent HDP stanovenú európskymi rozpočtovými pravidlami. Táto hranica vyjadruje pomer celkového verejného dlhu k ročnému výkonu ekonomiky. Le Penová chce o zavedení ústavného pravidla rozhodnúť v referende.

Plán zároveň reaguje na vývoj na trhu so štátnymi dlhopismi. Le Penová pri jeho predstavovaní upozornila na rastúce úrokové sadzby. Výnos desaťročných francúzskych štátnych dlhopisov bezprostredne po oznámení plánu klesol približne o 11 bázických bodov – teda o 0,11 percentuálneho bodu – na 4,76 percenta. Už nasledujúci deň sa však francúzske štátne dlhopisy (OAT) opäť dostali pod predajný tlak.

Zatiaľ nie je jasné, či tieto rozpočtové plány vychádzajú aj po finančnej stránke. Úspory chce Národné združenie dosiahnuť okrem iného znížením výdavkov súvisiacich s migráciou, obmedzením francúzskych príspevkov do rozpočtu EÚ a škrtmi v rozpočtoch regionálnych a miestnych samospráv. Strana sa zároveň nevzdáva svojich nákladných návrhov na zmeny v dôchodkovom systéme. Otázka, z čoho chce všetky tieto opatrenia financovať, sa preto pravdepodobne stane jedným z hlavných sporných bodov jej plánu.

Trhy požadujú odpovede

Francúzsko stále dokáže nájsť kupcov na svoje dlhopisy. Problémom nie je nedostatok záujmu zo strany kupcov, ale výnosy, ktoré investori požadujú.

Čím viac sa výnos 10-ročných OAT približuje k piatim percentám, tým väčšia časť štátneho rozpočtu bude musieť ísť na úroky, čím zostane menej priestoru na obranu, sociálne dávky, infraštruktúru alebo zníženie daní.

ECB nemôže Francúzsko pred týmto tlakom jednoducho ochrániť. Disponuje nástrojom na ochranu transmisie menovej politiky (TPI), ktorý je určený na potlačenie chaotických pohybov na trhu, ak ohrozujú hladký prenos menovej politiky v celej eurozóne. TPI však nie je automatickou záchrannou sieťou pre krajiny s pretrvávajúcimi vysokými deficitmi.

Francúzsky trh s dlhopismi sa preto stáva testom toho, ako dlho veľké európske krajiny budú môcť financovať vysoké štrukturálne deficity teraz, keď sa éra extrémne nízkych úrokových sadzieb skončila.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.