Bývalý šéf nemeckej zahraničnej spravodajskej služby je podozrivý z vlastizrady, čo ohrozuje dôveru partnerských agentúr. Vyšetrovatelia zrejme odhalili dôkazy o možnom úniku informácií len náhodou v rámci iného trestného vyšetrovania.
Bývalý šéf nemeckej spravodajskej služby August Hanning bol 7. októbra vzatý do väzby pre obvinenia z vlastizrady a špionáže, deň po jeho zatknutí. Foto: Michael Kappeler/picture alliance via Getty Images
Pred tromi týždňami kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že nemecké spravodajské služby sú teraz na rovnakej úrovni ako CIA, Mosad, MI5 a MI6. Teraz sa britské médiá pýtajú, či môže Londýn Spolkovej spravodajskej službe (BND) vôbec dôverovať.
Pochybnosti vyplývajú zo špionážneho škandálu, do ktorého je zapletený August Hanning, bývalý šéf Bundesnachrichtendienst (BND), a jeho niekdajší náčelník štábu Manfred D.
Hanning je podozrivý zo špionáže v prospech nepriateľa, získavania štátnych tajomstiev, z pokusu o vlastizradu a pôsobenia ako spravodajský agent. Manfred D. zasa z napomáhania a podnecovania k pokusu o vlastizradu a špionáži v prospech nepriateľa.
Manfred D. sa už nachádza vo vyšetrovacej väzbe. Hanninga, ktorého zatkli 6. októbra, vzali v stredu tiež do vyšetrovacej väzby po tom, ako sa dostavil pred vyšetrovacieho sudcu na Spolkovom súde.
Skutočnosť, že sa tento prípad dostal na svetlo až v priebehu nesúvisiaceho policajného vyšetrovania, vyvolala ďalšie otázky týkajúce sa vnútornej bezpečnosti Spolkovej spravodajskej služby.
Hanning stál na čele BND v rokoch 1998 až 2005 a následne pôsobil ako štátny tajomník na Spolkovom ministerstve vnútra až do roku 2009. Manfred D. bol Hanningovým náčelníkom štábu. Neskôr nasledoval Hanninga na ministerstvo vnútra, než sa v roku 2012 vrátil do BND. Až do marca 2026 pôsobil ako náčelník štábu viacerých po sebe nasledujúcich šéfov spomínanej služby.
Údajný informátor sa tak roky pohyboval v bezprostrednej blízkosti najvyšších predstaviteľov spravodajskej služby. Podľa federálnych prokurátorov sa Hanning a Manfred D. pravdepodobne na jar roku 2010 dohodli, že mu náčelník štábu bude pravidelne poskytovať spravodajské informácie BND výmenou za finančnú odmenu.
Hanning vraj tieto informácie využíval na dosiahnutie komerčného zisku v rámci svojej súkromnej poradenskej činnosti. Do júna 2022 mu Manfred D. údajne poskytol takmer dvetisíc dokumentov, z ktorých mnohé boli utajené. Časť tohto materiálu sa údajne použila na prípravu spravodajských brífingov.
Bývalý šéf BND je podozrivý aj z toho, že informácie z týchto dokumentov poskytoval zahraničným spravodajským dôstojníkom a že pre jedného z nich pripravil analýzu. Medzi zaisteným materiálom sa vraj nachádzali správy o iránskom jadrovom programe, ruskej armáde a spravodajské informácie od zahraničných partnerských služieb. Práve posledná spomínaná kategória robí tento prípad obzvlášť citlivým z hľadiska medzinárodnej spolupráce.
Podľa správ v médiách Hanning pripravil analýzu pre kontakt v azerbajdžanskej spravodajskej službe, hoci Azerbajdžan poprel, že by s ním bol v kontakte ktorýkoľvek z jeho agentov. Samotní federálni prokurátori uviedli len toľko, že zamýšľaným príjemcom bol úradník pracujúci pre zahraničnú spravodajskú alebo bezpečnostnú službu. Naďalej nie je jasné, či sa analýza vôbec dostala k zamýšľanému príjemcovi, čo je kľúčové pre určenie rozsahu prípadného úniku spravodajských informácií.
Rastie politický tlak
Politický tlak narastá aj doma. Politici z vládnych aj opozičných kruhov požadujú komplexné vyšetrovanie a v niektorých prípadoch aj prísnejšie pravidlá pre bývalých vysokopostavených úradníkov s prístupom k štátnym tajomstvám. Marc Henrichmann, predseda parlamentného dozorného výboru, ktorý dohliada na nemecké federálne spravodajské služby, uviedol, že tieto obvinenia „otriasli základmi“, a vyzval na dôkladné vyšetrenie. Roderich Kiesewetter, expert na bezpečnostnú politiku z Kresťanskodemokratickej únie (CDU), varoval pred stratou dôvery medzi zahraničnými spravodajskými partnermi.
Tento škandál zasiahol BND v mimoriadne citlivom momente. Spolkový minister vnútra Alexander Dobrindt chce posilniť zahraničnú spravodajskú službu a rozšíriť jej právomoci. V tomto kontexte sú podozrenia, že z vnútorného kruhu vedenia agentúry mohli roky unikať tajné informácie, obzvlášť škodlivé. Nielenže sťažujú politickú argumentáciu pre rozšírenie právomocí, ale aj vyostrujú otázky týkajúce sa kontroly, dohľadu a vnútornej bezpečnosti.
Rovnako dôležité je aj to, ako podozrenie voči Hanningovi vyšlo najavo. Hamburskí vyšetrovatelia pôvodne prehľadali jeho dom a obchodné priestory v súvislosti s mediálne sledovaným prípadom, ktorý sa týkal Christiny Blockovej, dedičky nemeckej siete reštaurácií Block House, a ostrého sporu s jej bývalým manželom Stephanom Henselom o opatrovníctvo ich detí. Hanning a niekoľko ďalších osôb je podozrivých z účasti na skoršom pokuse z roku 2022 odobrať deti Henselovi v Dánsku.
V rámci toho istého vyšetrovania prokurátori prešetrujú obvinenia, že Hensel a jeho právnik v spore o opatrovníctvo údajne boli diskreditovaní vymyslenými obvineniami z pedofílie. Na tento účel bol údajne na Henselovom pozemku podstrčený pevný disk obsahujúci materiál so sexuálnym zneužívaním detí. Hanning tieto obvinenia popiera.
Náhodný objav, nie vnútorné kontroly
Až počas týchto prehliadok vyšetrovatelia zrejme objavili utajované dokumenty BND. Možný únik tajných informácií teda nezachytili vnútorné bezpečnostné kontroly agentúry, ale vyšiel najavo náhodou počas nesúvisiaceho trestného vyšetrovania.
Obzvlášť znepokojujúce je, že Manfred D. počas väčšiny údajného obdobia naďalej pracoval v tesnej blízkosti vedenia BND a až do marca 2026 zostal šéfom kancelárie viacerých prezidentov. To vyvoláva otázku, ako mohol potenciálny dlhoročný únik citlivých informácií z najvyšších poschodí agentúry zostať nepovšimnutý.
Ak sa obvinenia proti Augustovi Hanningovi potvrdia, tento prípad by sa zaradil medzi najzávažnejšie špionážne škandály v histórii Nemecka. V roku 1961 BND odhalila dvojitého agenta Heinza Felfeho, ktorý bol zodpovedný za kontrarozviedku proti Sovietskemu zväzu a zároveň špehoval pre sovietsku KGB. O trinásť rokov neskôr bol zatknutý Günter Guillaume, zamestnanec Spolkovej kancelárie a dôstojník východonemeckej Stasi, v kauze, ktorá priamo viedla k rezignácii kancelára Willyho Brandta.
Prípad Hanninga by sa však v jednom kľúčovom ohľade líšil. Ak by Hanning skutočne použil utajované spravodajské informácie pre svoju súkromnú poradenskú činnosť a odovzdal ich zahraničným spravodajským službám, bolo by to prvýkrát, čo by bývalý šéf nemeckej zahraničnej spravodajskej služby čelil podozreniu z vlastizrady takého rozsahu.
BND v posledných rokoch čelila aj ďalším závažným porušeniam bezpečnosti. V roku 2014 bol zamestnanec Markus R. odhalený ako informátor CIA po tom, ako odovzdal viac ako 200 utajovaných dokumentov. Neskôr bol odsúdený na osem rokov väzenia.
Ďalší významný prípad nasledoval koncom roka 2022, keď bol zatknutý vysokopostavený úradník BND Carsten L. na základe podozrenia z odovzdávania prísne utajovaných informácií Rusku. Jeho súdne konanie stále prebieha.
Hanning je však najvyšším bývalým nemeckým úradníkom od aféry Guillaume z roku 1974, ktorý čelí podozreniu z vlastizrady tohto rozsahu.
„Svet v centre pozornosti“, znie nápis na torte. Teraz je v centre pozornosti samotná BND. Foto: Elisa Schu/dpa/picture alliance via Getty Images
Tento škandál má medzinárodné dôsledky. BND sa spolieha na zahraničných partnerov pri zdieľaní mimoriadne citlivých spravodajských informácií a tieto vzťahy závisia od dôvery, že takéto informácie budú chránené. Únik tajných informácií zo strany jediného zamestnanca môže spôsobiť vážne škody. Únik z bezprostredného okruhu viacerých prezidentov BND by bol ešte závažnejší a ohrozil by nielen vnútornú bezpečnosť agentúry, ale aj dôveru, od ktorej závisí medzinárodná spravodajská spolupráca.
Denník Washington Post uviedol, že tento prípad „by mohol byť najhorším narušením bezpečnosti, ktoré agentúru zasiahlo od konca studenej vojny“. Riziko by bolo obzvlášť vážne, ak by materiál obsahoval spravodajské informácie poskytnuté zahraničnými partnermi, ktoré sa zdieľajú na základe predpokladu, že príjemca ich bude považovať za dôverné.
Vo Veľkej Británii zatknutie Hanninga opäť oživilo pretrvávajúce pochybnosti o tom, či Spojené kráľovstvo môže dôverovať nemeckej spravodajskej službe. Odborníci už dlho poukazujú na obavy týkajúce sa nemeckých bezpečnostných protokolov, ktoré už pravdepodobne ovplyvnili rozsah spravodajských informácií zdieľaných s Berlínom.
Táto dôvera má praktické dôsledky. Nemecko sa opakovane spoliehalo na zahraničné spravodajské informácie, ktoré pomáhali zabrániť teroristickým útokom. Americké spravodajské služby poskytli kľúčové stopy v prípade skupiny Sauerland z roku 2007, ktorý sa týkal islamistickej teroristickej bunky. Britská spravodajská služba pomohla odhaliť kolínsky ricínový komplot z roku 2018, v ktorom tuniský muž pripravoval biologickú bombu s použitím smrteľného toxínu. V prípade „kufrových bômb“ z roku 2006, keď boli výbušniny umiestnené do nemeckých regionálnych vlakov, libanonská vojenská spravodajská služba pomohla identifikovať jedného z páchateľov.
Strata dôvery medzi kľúčovými partnermi, ako sú Mosad, CIA alebo MI6, by preto mala dôsledky ďaleko presahujúce oblasť diplomacie.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
