Boje v Afganistane: Taliban postupuje, k hraniciam sa hotujú Rusi i Číňania

Za posledných pár mesiacov získalo hnutie Taliban v Afganistane viac územia ako za posledných dvadsať rokov. Významný faktor v novonadobudnutej sile islamistov je odchod zahraničných vojsk z krajiny.

Tomu predchádzala dohoda z 29. februára roku 2020 medzi Spojenými štátmi a Talibanom, ktorej súčasťou bol aj odsun vojakov krajín NATO z krajiny. Ten za posledné roky podporovali bývalí americkí prezidenti Barack Obama i Donald Trump, k ráznejším krokom sa však odhodlal až ich súčasný nástupca Joe Biden.

Podľa terajších odhadov sa Američania takmer úplne stiahnu z Afganistanu k 11. septembru tohto roku. Biden oznámil, že napriek tomu ostane v krajine pár stoviek amerických vojakov, ktorí poslúžia na obranu veľvyslanectva USA a medzinárodného letiska v afganskom hlavnom meste Kábul.

Náhly odsun

Nastávajúce mocenské i silové vákuum postupne využíva Taliban na obnovenie svojho vplyvu v krajine. Ohrozených či dokonca obkľúčených je viacero veľkých miest, ako Kandáhar, Herát či Laškargáh. Na mnohých miestach pokračujú boje medzi ozbrojencami Talibanu a vládnymi bojovníkmi.

Podľa televízie BBC žije aktuálne pod vládou Talibanu, alebo v bezprostrednom vplyve hnutia, zhruba polovica obyvateľstva krajiny – okolo 15 miliónov ľudí. Rradikálne moslimské hnutie má pod svojou kontrolou i viaceré hraničné priechody do susedných krajín, ako Pakistan, Irán, Turkménsko a Tadžikistan.

Na rýchly postup Talibanu reagoval prezident Afganistanu Ašraf Ghaní, ktorý v pondelok uviedol, že za zhoršujúcou sa situáciou je hlavne náhly odsun amerických vojsk. „Dôvodom našej súčasnej situácie je, že rozhodnutie bolo urobené náhle,“ vyhlásil prezident v afganskom parlamente. Ghaní podľa vlastných slov Spojené štáty varoval, že takéto stiahnutie bude mať „následky“.

Rusko navýši počet vojakov

Zhoršujúci sa stav v krajine si všímajú i okolité veľmoci. Rusko zvýšilo počet vojakov vysielaných na vojenské cvičenia, ktoré sa počas augusta uskutočnia v blízkosti afganských hraníc. Ako v pondelok informovala agentúra Interfax, ruské velenie sa rozhodlo takmer zdvojnásobiť i počet kusov vojenskej techniky.

V regióne sa majú uskutočniť spoločné vojenské cvičenia ruských jednotiek s vojakmi Tadžikistanu a Uzbekistanu. Celkovo sa na nich zúčastní viac ako 2 500 vojakov a asi päťsto kusov vojenskej techniky. Tieto manévre sa konajú v dobe, keď sa stredná Ázia snaží získať podporu Moskvy v dôsledku ofenzívy Talibanu.

Na možné problémy v tomto regióne sa podľa svojich slov pripravuje aj Čína. Tamojší prezident Si Ťin-pching varoval pred potenciálnym ozbrojeným konfliktom i zhoršením bezpečnostnej situácie na čínsko-afganských hraniciach

Čínske obavy

Prezident vyjadril obavu, aby sa Afganistan nestal základňou pre ujgurských separatistov, ktorí by mohli využiť túto pozíciu na útoky v provincii Sin-ťiang na západe krajiny, kde žije moslimská menšina Ujgurov. Si Ťin-pching zároveň vyzval čínsku armádu k „absolútnej vernosti“ komunistickej strane.

Celkovo preto neprekvapí, že Moskva aj Peking kritizovali rozhodnutie o rýchlom stiahnutí amerických vojsk. Obe krajiny vyjadrili obavy, že Afganistan sa stane základňou pre teroristov a nepokoje sa prelejú aj do okolitých štátov.

Spoločné záujmy oboch krajín sú zosobnené aj v Šanghajskej organizácii pre spoluprácu (SCO), ktorá okrem nich obsahuje aj Indiu a štvoricu stredoázijských krajín. Ministri zahraničných vecí Ruska i Číny vyzvali na obnovenie rokovaní o možnom mierovom usporiadaní v Afganistane s cieľom dosiahnuť „politické zmierenie“.

Vplyv Pekingu

Bezpečnostná situácia v regióne je jedna vec, vplyv v Afganistane po odchode armád NATO vec druhá. Najmä pre Peking je táto hornatá krajina atraktívna, napríklad pre jej doterajší projekt Novej hodvábnej cesty.

Čína sa už istý čas snaží presadiť výstavbu cesty, ktorá by prepojila hlavné mesto Afganistanu s Pešavárom v Pakistane. Vďaka nej by sa i tento „stan“ mohol stať súčasťou čínskeho ekonomického projektu.

Kábul to doteraz odmietal – hlavne, aby si nepohneval Američanov prítomných v krajine. Po ich odchode však už máločo bráni čínskej iniciatíve. Okrem obchodu a prepravy má Afganistan i veľké nerastné bohatstvo, zosobnené vo vzácnych kovoch.

Taliban tiež dobrý

K tomu však nepríde, kým nebude Afganistan stabilný a aspoň ako-tak bezpečný. A postup Talibanu je pre Peking, paradoxne, možno dobrou správou. Ten totiž v nedávnom vyhlásení označil Čínu za priateľskú krajinu, ktorej investície bude chrániť.

A čo strach Si Ťin-pchinga o možnom aktivizovaní Ujgurov? „Trápi nás útlak moslimov, nech sa deje v Palestíne, v Mjanmarsku alebo v Číne, a trápi nás aj útlak nemoslimov všade vo svete. Ale nebudeme sa miešať do vnútorných záležitostí Číny,“ reagoval hovorca Talibanu Suhail Shaheen na otázku podpory čínskych Ujgurov zo strany tohto radikálneho moslimského hnutia.

Peking zatiaľ oficiálne podporuje súčasnú afganskú vládu a v rámci SCO hľadá spôsob na mierové riešenie konfliktu. Je však pokojne možné, že čínsku podporu by si v prípade ovládnutia krajiny zabezpečil i Taliban. Aspoň dovtedy, kým nepôjde proti záujmom Pekingu.