Vedci potvrdili bezpečnosť mRNA vakcín. Zdôrazňujú, že na výskum použili až štyri metódy

Zvyšková DNA podľa vedcov sa nachádza hlboko pod regulačnými limitmi a vakcíny neobsahujú grafén ani iné látky. Výskumníci zároveň upozornili na nebezpečenstvo dezinformácií, ktoré môžu ohroziť verejné zdravie.

Podrobné informácie o analýze mRNA vakcín predstavil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Martin Venhart, rektor Univerzity Komenského v Bratislave Marek Števček, generálna riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV Silvia Pastoreková a riaditeľ Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Roman Dorčík.  

Na prezentácii výsledkov na pôde Biomedicínskeho centra SAV sa zúčastnili aj autori analýzy, predstavitelia akademickej obce a členovia predstavenstva akadémie vied. Na samotnej realizácii analýzy sa podieľali vedci spomínaného biomedicínskeho centra, Chemického ústavu SAV a Vedeckého parku Univerzity Komenského.

Venhart v úvode tlačovej konferencie poznamenal, že všetci zadanie vnímali ako vážnu úlohu, ku ktorej pristúpili s maximálnou zodpovednosťou.

Analyzovali štyrmi metódami

Silvia Pastoreková priblížila, že správa sa skladá z dvoch častí, pričom v prvej opisujú analýzu zvyškovej DNA a iných látok vo vybraných šaržiach mRNA vakcín Comirnaty od Pfizeru a Spikevax od Moderny. Druhá časť je venovaná posúdeniu možného vplyvu zvyškovej DNA na ľudský organizmus.

Vedci mali k dispozícii pätnásť šarží mRNA vakcín, ktoré dostali z oficiálnych skladov ŠÚKL-u. Deväť z nich bolo typu Comirnaty, šesť z nich bolo typu Spikevax.

Štyri šarže boli v dátume použiteľnosti a s nimi analýzu začínali. „Na nich sme overovali a validovali všetky postupy. Ostatných jedenásť šarží bolo identických s tými šaržami, ktoré vo svojej práci opisujú autori Fleming, Kotlár a Peková,“ spresnila generálna riaditeľka.

Riaditeľ ŠÚKL-u Roman Dorčík dodal, že rovnaké vzorky, aké skúmala molekulárna biologička Soňa Peková, použiť nemohli. „Len čo zanalyzujete časť vzorky, môžete ju kontaminovať, preto nedáva zmysel analyzovať tie isté vakcíny ako pani Peková. Boli však z rovnakého miesta, rovnakej šarže a zobrali sa náhodne,“ vysvetlil.  

Ako ďalej priblížila Pastoreková, hlavnou zložkou skúmaných vakcín je mRNA [mediátorová ribonukleová kyselina, pozn. red.], ktorá je zabalená v nanočasticiach obsahujúcich štyri typy lipidov. Ide o komplexné štruktúry, ktoré na seba vzájomne pôsobia.

„mRNA sa vytvára v procese výroby a syntetizuje sa na podklade DNA, ktorej zvyšky sa v procese výroby veľmi striktne kontrolujú. Ak sa hodnoty prekročia, takýto preparát nepokračuje v balení do mikročastíc,“ upozornila na postup s tým, že aj finálne vakcíny sa veľmi prísne kontrolujú regulačnými orgánmi a ich laboratóriami. Kontrola ich zloženia a bezpečnosti je teda dvojito zabezpečená.

Zatiaľ čo Soňa Peková použila na analýzu vakcín jednu metódu, akademickí vedci poukazujú na to, že zvolili štyri.

„Neuspokojili sme sa s jednou metódou, ale povedali sme si, že urobíme viacero vzájomne nezávislých a komplementárnych metód, aby sme získali spoľahlivé a vierohodné výsledky. Aby sme sami boli úplne presvedčení, že naše dáta sú hodnoverné,“ dodala Pastoreková, ktorá postupne vymenovala každú z nich.

Prvou bola kvantitatívna PCR metóda, ktorá je štandardom a je zameraná na špecifické oblasti plazmidovej DNA. Ako druhú metódu zvolili fluorometriu, čo je metóda, ktorou sa dá určiť konkrétne množstvo DNA vo vzorke. Treťou metódou bola kapilárna elektroforéza na detekciu kvality DNA - v akom je stave, či je fragmentovaná alebo celistvá. Poslednou metódou bolo sekvenovanie, ktorým vedci z Vedeckého parku UK určili identitu a pôvod zvyškovej DNA.

Dodala, že kolegovia z chemického ústavu ešte realizovali Ramanovu spektroskopiu na identifikáciu iných látok. V rámci nej bolo robených viac než 150 meraní vzoriek vakcín.

Čo hovoria výsledky

Na základe ich komplexnej analýzy, ako aj najaktuálnejších poznatkov konštatovala, že množstvo zvyškovej DNA v mRNA vakcínach zodpovedá normám. „Navyše táto DNA je fragmentovaná, to znamená, že sa vo vakcínach nenachádza v celku, ale je rozdrobená na malé kúsky,“ vysvetlila Pastoreková.

Analýza jednoznačne preukázala aj neprítomnosť grafitu, grafénoxidu a redukovaného grafénoxidu, ktoré sú podľa nej pomerne často predmetom dezinformácií. Doplnila, že všetky získané výsledky sú konzistentné a sú v súlade s regulačnými limitmi, čo dokazuje, že metodiky boli vykonané správne.

Všetky testy podľa nej ukázali, že vakcíny majú DNA pod úrovňou limitu stanoveného regulátormi, čiže sú pod limitom 10 nanogramov na jednu dávku vakcíny, a neobsahujú nedeklarované látky.

Nesprávna metodika a interpretácia predošlej analýzy

Vedci rozpoznali aj to, že výsledky predošlej analýzy, ktoré hovoria o vysokých množstvách DNA, boli získané metódami, ktoré majú závažné metodologické nedostatky alebo sú chybne interpretované, či už zámerne, alebo nezámerne, priblížila Pastoreková.

„Nezodpovedajú skutočnosti minimálne vo vzťahu k tým vakcínam, ktoré sme analyzovali my,“ informovala s tým, že v kombinácii s takýmito nedokonalými výsledkami vznikali nevedecké a vykonštruované vyjadrenia o hrozbách vakcín.

„Tie vnímame ako nebezpečný zdroj manipulácie so strachom verejnosti, ktorý môže mať následky pre verejné zdravie. Pretože tu už nejde iba o vakcíny proti ochoreniu COVID-19,“ uviedla Pastoreková.

V druhej časti správy sa vedci zo SAV venovali možnému vplyvu zvyškovej DNA vo vakcínach na ľudský organizmus. Vychádzali pri nej z recenzovaných vedeckých zdrojov.

Konštatujú, že riziko genomickej integrácie zvyškovej DNA z mRNA vakcín je extrémne nízke a s minimálnym biologickým dosahom.

Na Slovensku bolo podľa nej podaných viac ako sedem miliónov dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19, pričom zaočkovanosť predstavovala 53 percent. To znamená, že 2,87 milióna obyvateľov Slovenska bolo zaočkovaných minimálne jednou dávkou vakcíny.

Dorčík ocenil pokoj, neútočnosť a trpezlivosť Pastorekovej pri interpretácii výsledkov. Zdôraznil, že práve takýto spôsob prezentácie je to, čo by mala spoločnosť vyžadovať od každého, kto sa postaví pred mikrofón.

Kládol si otázku, prečo popri kontrolných mechanizmoch, ktoré potvrdzujú bezpečnosť a kvalitu liekov a vakcín na Slovensku, sa museli vedci zo SAV zaoberať takouto výzvou.

Zároveň vyjadril obavu, že dezinformácie ovplyvnia rodičov slovenských detí a tí ich nebudú chcieť zaočkovať ani proti základným ochoreniam. „Nie mRNA sú experimentálne vakcíny, ale experimentom je, keď sa ľudia nedajú zaočkovať proti chorobám, na ktoré vakcínu máme,“ dodal.

Necertifikované pracovisko?

Ako uviedol splnomocnenec vlády pre prešetrenie pandémie Peter Kotlár (nom. SNS), výsledky analýzy SAV preňho nie sú relevantné. Podľa jeho slov ju vykonali na čerstvo nakúpených prístrojoch, neskúmali rovnaké ampuly a nie sú certifikovaným pracoviskom s okrúhlou pečiatkou.

Pastoreková uviedla, že síce povestnú okrúhlu pečiatku nemajú, napriek tomu však podľa zákona môžu byť znalcom pozvaní ako expertízne pracovisko, ktoré má svoju relevanciu.

„Počas pandémie sme sa podieľali na testovaní vírusu a z európskeho centra na kontrolu liečiv a dvoch dôležitých pracovísk v Holandsku a Nemecku sme dostali certifikát kvality, že túto molekulárnu diagnostiku dokážeme urobiť vynikajúco. Od roku 2020 sme publikovali minimálne dvadsať prác na tému COVID-19 a SARS-CoV-2. Máme expertízu a skúsenosti, aby sme mohli s takýmito metódami pracovať,“ oponovala jeho slovám generálna riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV.

Kotlár vo svojich vyjadreniach zdôrazňoval, že to, ktorá z analýz je pravdivá, rozhodne až súd. Pastoreková reagovala, že v prípade, ak sa to naozaj stane, verí, že súdny znalec, ktorý bude postavený ako protipól, si môže ich analýzu osvojiť ako zdroj pre svoje informácie.

Predseda SAV Martin Venhart doplnil, že uznesenie vlády hovorí, že zadanie malo byť pripravené na prijatie kvalifikovaného politického rozhodnutia, nie na súdne konanie.

Očkovanie odporúčajú

Vedci odmietli tvrdenia, že by Kotlárom deklarované množstvo DNA vo vakcínach menilo genofond človeka. Ak by to tak malo byť, museli by byť molekuly DNA vo vakcínach celistvé, čo nie sú.

Slovenská akadémia vied zverejnila výsledky analýzy napriek tomu, že neboli prerokované na vláde, a to ani mesiac od ukončenia analýzy. Venhart rozhodnutie vlády komentovať nechcel, obavy zo zníženia rozpočtu pre inštitúciu nemá.

„SAV si stojí za svojimi výsledkami a prácou vedcov. Musíme sa k nim stavať ako k faktu a nemôžeme sa pozerať na to, či ten alebo onen politik z ľubovoľnej časti politického spektra v ľubovoľnej funkcii si niečo myslí. Nebojíme sa,“ vyhlásil.

Vedci odporúčajú očkovanie vakcínami proti covidu, a to ako vakcínami proti staršiemu variantu, tak aj proti novému. Tie majú na Slovensko prísť v druhej polovici septembra a ďalšie v októbri tohto roka.

„Neexistuje žiadny hodnoverný ani medicínsky dôkaz, že pravdepodobnosť vážnych následkov po prekonaní ochorenia COVID-19 je mnohonásobne vyššia než po očkovaní. Benefity vakcinácie sú veľmi komplexné, pričom nejde len o zdravotné benefity, ale aj o ekonomické a sociálne. Výskyt zápalových a autoimunitných ochorení po očkovaní nie je vyšší než v bežnej populácii, ale je zároveň výrazne nižší ako pri ochorení COVID-19,“ uzavrela generálna riaditeľka.