Kontrola potvrdila nedostatok psychológov a financií. Rezort školstva nevedie presné dáta

Podľa nich nárast vyšetrených a hospitalizovaných mladistvých súvisí s nedostatočnou prevenciou a podporou na základných školách, ktoré by inak včas zachytili prípady vyžadujúce psychiatrickú starostlivosť.

Štátni kontrolóri tiež upozorňujú na nepriaznivý stav v konkrétnych krajoch, kde pripadá na jedného psychológa až tritisíc žiakov. Kritická situácia, v ktorej sa dnes nachádzame, sa rapídne zhoršila práve vypuknutím pandémie COVID-19, keď boli neplnoletí nútení zostať doma bez živého kontaktu s rovesníkmi a spolužiakmi.

Už tu sa podľa nich začali objavovať prvé signály, že práve duševné zdravie tých najmenších zasiahne pandémia najviac. „Duševné zdravie žiakov základných škôl bolo dlhodobo podceňované a štát doposiaľ nevytvoril funkčný systém, ako túto problematiku riešiť," prízvukujú kontrolóri.

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) sa preto zameral na prevenciu a podporu duševného zdravia na základných školách práve v postcovidovom období, teda od roku 2023 až po súčasnosť. 

Na štyroch základných školách Banskobystrického kraja v rámci okresov Banská Bystrica, Brezno, Rimavská Sobota a Zvolen identifikovali najvýznamnejšie problémy, ktoré slúžili ako podklad pre spracovanie dotazníkového prieskumu určeného pre všetky základné školy. 

Celoslovenský prieskum svojím dotazníkom oslovil 2 064 základných škôl, z ktorých spätne reagovalo 1 554. Do celkového prieskumu sa nakoniec po splnení základných kritérií zapojilo spolu 1 113 škôl.

Úrad vo svojej správe viackrát upozorňuje na to, že štát nemôže presne a jasne zacieliť podporu deťom aj v oblasti školských podporných tímov, keďže inštitúciám chýbajú komplexné dáta o duševnom zdraví detí. Ako národní kontrolóri zistili, konať kompetentné orgány v roku 2022 prinútila až pandémia. Kroky prispievajúce k zlepšeniu podpory žiakov sa začali uskutočňovať až v tomto roku.

„Slovensko malo tejto vážnej téme venovať pozornosť omnoho skôr," tvrdia národní kontrolóri. Absencia dát v čase tvorby politík bola podľa kontrolného úradu zásadnou slabinou celého prístupu k prevencii a podpore. 

Čísla hovoria jasne

Prvý rok pandémie so sebou priniesol nárast depresií, úzkostí, poruchy príjmu potravy, problémy s koncentráciou, emóciami a správaním. S poškodeným duševným zdravím následne súviselo aj sebapoškodzovanie maloletých, ktoré v roku 2021 stúplo takmer o 97 percent.

Aj počet ambulantne vyšetrených a hospitalizovaných mladých ľudí od 15 do 19 rokov v rámci psychiatrickej starostlivosti od vypuknutia pandémie v roku 2020 až do roku 2023 stúpal. Správa NKÚ to pripisuje nedostatočnej prevencii a podpore na školách. 

Vypovedajú o tom aj čísla Národného centra zdravotníckych informácií. Ako Štandard bližšie informuje Simona Uhlárová Jarošová, špecialistka komunikácie centra, v roku 2024 bolo vykonaných 13 samovrážd mladistvých do 19 rokov. Pokusy o samovraždu dosiahli číslo 158. 

Málo psychológov alebo vôbec

Kontrolou a dotazníkovým prieskumom národná autorita pre oblasť externej kontroly zistila, že ministerstvu školstva sa nepodarilo v poslednom roku zabezpečiť dostatok školských psychológov. 

Na jedného školského psychológa pripadalo na Slovensku v roku 2024 v priemere 710 detí. Odborníci odporúčajú, aby ich bolo najviac 500. Túto hranicu splnilo len 13 okresov.

Na kritický počet psychológov upozorňujú viacerí experti z oblasti zdravotníctva a školstva. Najväčšmi v minulom roku chýbali v okresoch Hlohovec, Považská Bystrica a Kežmarok, kde na jedného psychológa pripadalo až tritisíc mladistvých. 

V okresoch ako Levoča, Snina a Medzilaborce ich nemali k dispozícii vôbec. „Ak je nástupný plat školského psychológa asi 1 300 eur mesačne, je to dnes cesta zarúbaná," konštatuje Andrassy. 

Podporné tímy a pretrvávajúci personálny deficit

Štátni kontrolóri prostredníctvom svojho podrobného prieskumu v základných školách, na ktorý reagovalo 75 percent z viac ako dvetisíc oslovených, uvádzajú, že školský tím na podporu a prevenciu duševného zdravia zriadilo asi tisíc z nich. Až 99 percent to hodnotilo ako prínosné. 

Z konkrétneho čísla 1 113 škôl však až 37 percent neobsadilo v tíme pozíciu školského psychológa ani sociálneho pedagóga.

Školy v dotazníku bližšie špecifikovali, že problémy vidia v personálnom zabezpečení, v nedostatku odborných pracovníkov a vo finančných limitoch, čo môže podľa zriaďovateľov obmedziť funkčnosť podporného systému.  

„Takmer každá škola bez školského psychológa deklarovala potrebu túto pozíciu čo najskôr obsadiť. Aj školy, ktoré psychológa majú, by potrebovali ďalšie kapacity," konštatujú kontrolóri s dôvetkom, že adekvátnu podporu nedostali všetky deti.

Riešenie nedostatku školských psychológov vidia v zabezpečení vyššieho počtu absolventov. 

Podpora duševného zdravia v školách sa podľa predsedu NKÚ síce naštartovala, ale až prax ukázala, že ju často vykonávajú pracovníci bez adekvátneho vzdelania a odbornosti.

„Ak túto vážnu tému nebudú mať v rukách odborníci, tak nepriamo hazardujeme s detskými dušami a budúcnosťou mladých," tvrdí šéf kontrolórov Andrassy.

Na Slovensku neexistuje vedecká štúdia, ktorá by určovala vhodný počet jednotlivých pozícií odborných zamestnancov na počet žiakov v škole. „Ministerstvo nevedelo preukázať a ani vyhodnotiť, či počty pozícií, ktoré na školách v čase výkonu kontroly boli, boli dostatočné alebo nie," vraví úrad.

Chýbajú aj dáta

„Kľúčovým predpokladom pre nastavenie správnych rozhodovacích procesov v oblasti duševného zdravia detí je poznať ich skutočný stav a prostredie, v ktorom žijú a ktoré ich ovplyvňuje," upozorňuje NKÚ s dôvetkom, že takéto dáta a takýto druh údajov však Slovensko doteraz nemá. 

Rezort školstva podľa piatich pracovníkov NKÚ nemonitoroval a neanalyzoval oblasť duševného zdravia maloletých, a tak v čase tvorby politiky nedisponoval dostatkom relevantných údajov, aby ju vedel správne nastaviť a zacieliť.

„Kontrole predložili iba rôzne čiastkové databázy, ktoré sa zameriavali len na vybrané aspekty duševného zdravia žiakov základných škôl," konštatuje úrad.

Ako však následne spresňuje, prvý celoslovenský reprezentatívny zber údajov, ktorý má vo svojej kompetencii podriadená organizácia Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP), má priniesť až národný projekt NP Dáta, ktorý má byť ukončený národnou správou v roku 2027.

Otázka financií je nejasná

Rezort školstva nikde neevidoval ani zdroje financovania odborných zamestnancov na školách či rozsah ich úväzkov, čo podľa úradu znemožňuje sledovať ich reálne využívanie, najmä v menších školách pri zdieľaní odborných kapacít s čiastočnými úväzkami.

Aj v otázke financií preto NKÚ upozorňuje na nekomplexnosť dát o financovaní, pri ktorom nie je možné efektívne a systematicky plánovať a riadiť verejnú politiku v oblasti duševného zdravia detí.

Ministerstvo školstva podľa štátnych kontrolórov nedisponuje ani komplexnými údajmi o tom, koľko vynakladá ročne na duševné zdravie detí na školách. „Národní kontrolóri vyčíslili výšku výdavkov na túto oblasť na viac ako 351-miliónov eur, pričom dve tretiny výdavkov pochádzali zo štátneho rozpočtu a zvyšok z eurofondov," vyčísluje úrad.

Ako bližšie ukazuje tabuľka, financie smerovali na výdavky na školské podporné tímy, pedagogických asistentov či organizácie ako VÚDPaP a centrá poradenstva a prevencie. 

NKÚ však vníma ako pozitívne pre udržateľnosť podporných tímov to, že financovanie ich pedagogických asistentov sa presúva z eurofondov na štátny rozpočet. 

Štátni kontrolóri aj tu uvádzajú presné čísla a to, že výlučne zo štátneho rozpočtu je od tohto školského roka hradených už 7 881 školských asistentov. Od septembra do decembra 2024 vyčlenil rezort 52 miliónov eur. 

Základné školy však žiadajú oveľa viac, a to 18-tisíc špecializovaných pracovných pozícií, na čo budú narážať finančné možnosti štátu. „Pri podporných tímoch financovanie z eurofondov pokračuje do školského roka 2026/2027, odkedy majú ich fungovanie kryť národné zdroje," spresňuje vo svojej správe národná autorita pre oblasť externej kontroly.