Ministerské platy podržia paušály. Na konsolidáciu doplatí viac prezident

SNS sa chcela porátať s prezidentom a siahnuť mu na polovicu platu. Napokon z toho zišlo. Koalícia vymyslela iný spôsob. V rámci konsolidačného balíka nachystala nové daňové sadzby. Nedotknú sa však len prezidenta republiky, ale všetkých ľudí s nadštandardným platom.

Šetriaci balík vládnych opatrení v objeme 2,7 miliardy eur je už v parlamente. Uskromniť sa má štát, zamestnávatelia a občania. Úspornú kúru si nachystali aj samotní ministri, má však kozmetický charakter.

Desaťpercentná daň navyše pre ústavných činiteľov

Progresívne zdaňovanie sa dotkne nadpriemerne zarábajúcich. Ústavní činitelia vrátane poslancov budú mať ešte o 10 percent vyššiu daň. Do 44-tisíc eur základu dane má byť sadzba 29 percent. Nad 44-tisíc eur sa ráta s daňovou sadzbou 35 percent, nad 60-tisíc eur 40 percent a nad 75-tisíc má byť sadzba 45 percent.

Základom pre výpočet platov politikov sú platy poslancov. Zákon určuje, že poslancovi patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok.

Spolu je celkový plat poslanca takmer 6 900, respektíve 7 300 eur. Záleží na tom, v ktorom kraji má trvalý pobyt. Podľa webovej stránky parlamentu majú poslanci v tomto roku plat 4 115 eur. Okrem toho dostávajú paušálne náhrady. Zákonodarca z Bratislavského kraja dostáva 2 744 eur a ten, ktorý je mimo Bratislavského kraja, získa k platu 3 201 eur.

Hnutie Slovensko prišlo v piatok s prepočtami, ako sa šetrenie prejaví na čistých platoch mimobratislavských poslancov. Kým teraz majú v čistom 5 904 eur aj s paušálnymi náhradami, v celom budúcom roku zarobia 6 003 eur. Ročne tak v čistom získajú navyše 1 188 eur.

Ako je to s platmi ministrov

Člen vlády má plat vo výške 1,5-násobku platu poslanca mesačne. Okrem toho poberá premiér funkčný príplatok takmer 747 eur a vicepremiéri majú príplatok necelých 498 eur.

Pripomeňme, že členovia vlády majú zmrazené platy od roku 2021. Stalo sa tak z dôvodu vysokého verejného dlhu podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Platy sa im preto vypočítavajú na základe miezd poslancov z roku 2021.

Základný plat člena vlády je necelých 4 590 eur. Premiér príplatkom poberá takmer 5 400 eur v hrubom, podpredsedovia vlády majú s príplatkom 5 088 eur.

Matovičovci z Hnutia Slovensko vyrátali, že Robert Fico berie v tomto roku v čistom 10 300 eur aj s náhradami, v novom roku to bude 10 416 eur mesačne. Za celý nový rok tak zarobí navyše 1 396 eur.

„Na hanbu, pán premiér," vyhlásil líder hnutia Igor Matovič.

S peňaženkou zahýbu paušálne náhrady

Okrem platov majú totiž ministri aj spomínané paušálne náhrady, ktoré sú spojené s nákladmi na výkon funkcie. Môžu si za ne nakúpiť napríklad ošatenie. Podstatné je, že tieto príjmy nepodliehajú zdaneniu a tiež sa z nich neodvádzajú odvody.

Aktuálne je výška tejto časti príjmu predsedu vlády 6 858 eur, vicepremiérov 5 334 a ministrov 4 724 eur. Ide teda o väčšiu časť príjmov členov vlády. Od apríla budúceho roka, keď sa očakáva nárast priemernej mzdy, by sa mali náhrady znovu zvýšiť. S celkovým príjmom by sa mali dostať do plusových čísiel.

Pôvodne mali členovia vlády porovnateľné platy s poslancami. K zmene došlo začiatkom minulého roka. Vláda totiž schválila uznesenie, ktorým si paušálne náhrady navýšila, čo zákon umožňuje.

Premiér má nárok na paušálnu náhradu vo výške 4,5-násobku, vicepremiéri získajú 3,5-násobok a minister 3,1-násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve. V minulosti boli náhrady stanovené pevnou sumou.

Kabinet tento postup zdôvodnil tým, že nemôže niesť politickú zodpovednosť za hospodárenie svojich predchodcov a že pri platovom ohodnotení sa v zákone zvýrazňuje vyššia miera politickej a právnej zodpovednosti v porovnaní s poslancami. Zároveň sa vo vládnom dokumente uvádzalo, že ide o dočasné riešenie odmeňovania ministrov.

Prezidentovi ubudne. Menej, ako chcel Danko

Pokiaľ ide o príjem prezidenta, ten sa svojou štruktúrou líši od členov vlády. Podstatnú časť tvorí základný plat a zvyšok sú paušálne náhrady. Aj preto prezident po konsolidácii a vyššom zdanení príde o viac peňazí. Patrí mu plat vo výške štvornásobku platu poslanca, čo je dnes  takmer 16 500 eur v hrubom. Okrem toho má pevne stanovené paušálne náhrady 1 328 eur. Tie sa hlave štátu na rozdiel od ministrov v novom roku od apríla, kedy bude známe, ako stúpla priemerná mzda v hospodárstve, nezvýšia. Po zdanení by mal prezident prísť od januára odhadom o necelých 1 600 eur mesačne.

Pôvodne SNS navrhovala, aby sa plat prezidenta skrátil až o polovicu. Líder strany Andrej Danko sa tak vyjadril cez leto po tom, čo sa medzi ním a prezidentom udiala slovná prestrelka pre účasť Pellegriniho na výcviku v Národných obranných silách.

„Chrumkavá“ téma

Opozícia sa snažila zmraziť platy ústavných činiteľov viackrát, no bez úspechu. Podpredseda poslaneckého klubu Smeru Dušan Jarjabek Štandardu povedal, že nechce rozvíjať túto „mediálne chrumkavú“ tému. Doplnil, že ak by ho nejaký progresívec vyzýval na zníženie platu, „poviem mu, aby netáral, pretože on si ho môže znížiť sám kedykoľvek a ako si ho znižujem ja, je môj problém“.

„Treba nechať každého poslanca, aby si zmrazil svoj plat sám. Mnohí to aj robia. Niektorí o tom hovoria a niektorí nie. Je to vec každého poslanca, kto koľko komu dá. Netreba vôbec prichádzať s nejakým plošným zmrazovaním platov,“ poznamenal.

Pravdou je, že viacerí poslanci podporujú rôzne aktivity a ľudí v núdzi bez toho, aby sa tým pochválili. „Ja by som sa aj pochválil, ale niektorí si to neprajú. Nikomu nie je príjemné hovoriť, že som na tom tak zle, že potrebujem podporu,“ priblížil poslanec.

Doplnil, že pre neho je najdôležitejšie, aby sa v rámci konsolidácie zachovali všetky inštitúcie v kultúre a nezrušili sa. „Aj preto pripravujem novelu divadelného zákona,“ dodal.

Opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) vidí problém inde. Podľa neho vláda namiesto toho, že chcela znížiť plat prezidentovi, si zobrala za rukojemníkov všetkých lepšie zarábajúcich.

„To sú manažéri, inovátori, odborníci… Tie najväčšie hlavy Slovenska,“ podotkol s dôvetkom, že s pridaním daňových sadzieb 30 a 35 percent vláda siahla týmto skupinám na platy. Zároveň kritizoval, že v prípade ústavných činiteľov paušálne náhrady zostávajú nezdanené a u nich „zníženie platov v podstate nie je“.