Pro-life pôrodník: Aj Dunaj vyviera ako potôčik a pri Bratislave je z neho rieka

Aké komplikácie nastávajú pri pôrode vo vyššom veku?

Každému človeku vekom pribúdajú zdravotné komplikácie, ženy nevynímajúc. Spravidla ide o vysoký krvný tlak, cukrovku, choroby obličiek a krvi – najmä čo sa týka zrážanlivosti. Takéto ženy musia navštevovať ambulancie pre rizikové tehotenstvo a musia im pozorne sledovať zdravotné parametre. Hrozí im vyššie riziko odumretia plodu a deťom zas pôrodný traumatizmus či neurologické komplikácie. A hlavným nešvárom dnešných dní je obezita.

Súčasné rodičky sú oproti tým spred niekoľkých desaťročí nielen staršie, ale aj s nadváhou?

Primárom som už 36 rokov. Ako mladý lekár si nepamätám, že by rodila žena, ktorá mala nad 100 kíl. V súčasnosti otehotnejú aj ženy nad 130 kíl a zažil som aj pacientku so 170 kilami. To sú zásadné komplikácie, lebo srdce, pľúca a obličky týchto žien sú enormne namáhané. V tehotenstve ešte hmotnosť vzrastie, rovnako aj tlak v brušnej dutine, a žena sa veľmi málo pohybuje, čo ovplyvní aj choroby žilového systému.

Obéznym ženám sa aj ťažko monitoruje tehotenstvo, lebo hrubá vrstva tuku bráni ultrazvuku a iným prístrojom. Komplikuje im to aj samotný pôrod, keďže majú sťažené zapájanie brušného a panvového svalstva. Veľa žien s nadhmotnosťou nakoniec rodí cisárskym rezom, ale aj ten sa robí oveľa ťažšie ako ženám s normálnou hmotnosťou do približne 90 kíl. Obézne ženy sa aj ťažšie zotavujú z cisárskeho rezu, treba ich hneď mobilizovať, lebo im hrozí trombóza a zlé hojenie operačných rán, ktoré sa na brušnom tuku ľahko zaparujú a sú náchylné na infekciu.

Ako sa pozeráte na mediálny trend celebritných mamičiek po 40-tke?

To je len mediálna pretvárka. Jediná celebrita v mojom živote bola pre mňa moja mama. Úctu u mňa majú ženy, ktoré sa starajú o svoje rodiny a v tomto neľahkom čase vychovávajú slušné deti. Môže sa stať, že žena z vážnych dôvodov nemohla otehotnieť, hoci chcela, a podarilo sa jej to až po dlhoročnom vyliečení. Poznám aj 45-ročnú ženu, ktorá prirodzeným spôsobom priviedla na svet zdravé dieťa. Opakujem však, že žena je v najlepšej kondícii a zdravotných podmienkach na otehotnenie do 26 rokov. Spoliehať sa na to, že si najskôr užijem a všetko ešte stíham, môže byť z hľadiska otehotnenia a donosenia plodu pre niektoré ženy problematické.

Dôverujú dnešné ženy až príliš tomu, že ich veda zachráni, ak odložia tehotenstvo na neskôr?

Nejde len o ženy. Pomer neplodnosti mužov a žien je dnes takmer rovnaký. Vzrastá neplodnosť mužov a treba s tým niečo robiť.

V čom sú príčiny mužskej neplodnosti?

Ovplyvňuje to spôsob života. Muži sa málo hýbu, majú sedavé zamestnanie, pijú, fajčia a niekedy sa do toho vyskytnú aj iné drogy. Kedysi muži viac športovali a v strave aj v životnom prostredí bolo menej chémie. Muži sú dosť márnomyseľní a myslia si, že nemôžu byť príčinou neplodnosti. Keď sa žene nedarí otehotnieť, príde zväčša do poradne ku gynekológovi sama, ale liečbu treba vždy začať vyšetrením oboch partnerov. U muža dokážeme problém zistiť aj za niekoľko hodín, ale u ženy si to vyžaduje dlhší čas, niekedy aj operácie. A ak jej odhalíme ochorenie ako endometrióza, nasleduje zdĺhavá liečba.

Čomu pripisujete fakt, že na Orave je vyššia pôrodnosť?

Táto teória už neplatí, aj na Orave klesá pôrodnosť. Kopíruje to európsky trend. V Česku sa vlani narodilo najmenej detí od sčítania za čias Márie Terézie a veľké problémy má aj Poľsko. Veľa dievčat a mladých žien odchádza z Oravy za štúdiom či prácou a nevracajú sa späť.

Na Slovensku sa v posledných rokoch priemerne ukončuje okolo 30 percent pôrodov cisárskym rezom. Čo je primárnym dôvodom?

Priemer je síce 30 percent, ale na niektorých pracoviskách je to aj 50 a u nás v Trstenej bol vlani 28. Súvisí to so spomínaným vyšším vekom a s ním súvisiacimi pribúdajúcimi zdravotnými komplikáciami – aj psychickými. Existuje takzvaná tokofóbia, teda chorobný strach z pôrodu. Takáto žena sa s vami nebude baviť, a ak jej nezaručíte pôrod cisárskym rezom, odíde do inej nemocnice, kde jej ho spravia. V štatistikách však máme v Trstenej aj veľa žien, ktoré si po cisárskom reze samy žiadali rodiť druhé dieťa vaginálne.

Aké sú výhody prirodzeného pôrodu pre dieťa a kedy je naopak cisársky rez nevyhnutný?

Pre dieťa je vhodnejší prechod pôrodnými cestami, pretože dostane biocenózu dôležitú pre jeho imunitný systém. Telo ženy dáva plodu počas prirodzeného pôrodu všetky signály a ten sa dokáže pripraviť. Pri plánovanom cisárskom reze dovezú rodičku na pôrodnú sálu a do hodiny je po všetkom. Myslím si, že pre dieťa je to šok. Niekedy však treba spraviť aj akútny cisársky rez, ak sa pri prirodzenom pôrode niečo skomplikuje.

Ako sa zmenila technika cisárskeho rezu, v čom je v súčasnosti šetrnejší?

Šicie materiály sú oveľa bezpečnejšie a umožňujú nám šiť rôzne štruktúry, lebo každá vrstva v ženskom tele je iná. Výhodou je aj spinálna anestézia, ktorá je benefitom pre dieťa aj ženu.

Znižuje sekcia ešte aj dnes šance matiek mať ďalšie deti bez komplikácií?

Takáto poučka platila v našich geografických podmienkach, ale napríklad v arabskom svete majú ženy aj štyri či päť sekcií. Je to určite riziko, pri pravidelných kontrolách a skúsenom gynekológovi a operatérovi sa však dá zvládnuť aj viac sekcií. Osobne poznám takéto ženy.

Gynekológ Jozef Záhumenský hovorí, že ak stratíme možnosť prirodzenej reprodukcie, tak končíme ako civilizácia. Ako to vnímate vy?

Je to pravda, ale určite treba spomenúť aj iné rizikové faktory pre zánik civilizácie. Napríklad aj interrupcia je neprirodzený výkon a zásah do ľudského organizmu, ktorý môže skomplikovať nasledujúcu plodnosť.

Vždy ste chceli byť gynekológom?

Áno. Inšpirovala ma moja maminka, ktorá mi povedala, že keď som sa jej ako prvé dieťa narodil, bol to najkrajší pocit v jej živote a bola by rada, keby som aj iným matkám pomáhal priviesť na svet deti.

Čo je pre vás najväčším zadosťučinením v tejto práci?

Som veľký lokálpatriot. Teší ma, že pomáham ľuďom na hornej Orave. Nikdy by som z tohto regiónu neodišiel. Keď ma pred 50 rokmi prijali na medicínu, vedel som, že ak s Božou pomocou skončím školu, pôjdem robiť jedine do Trstenej.

Orava je známa svojím silným kresťanským zázemím. Je pre vás ako pro-life lekára jednoduchšie pracovať v tomto regióne v porovnaní s kolegami vo väčších mestách?

Výhradu vo svedomí by som si zachoval, aj keby som pracoval v krajskej nemocnici. Nikto by ma nedonútil robiť potraty. Pracovať v regiónoch nie je z určitého hľadiska jednoduché. Všetci sa tu poznáme. Ak človek urobí chybu, všetci o tom vedia a poukazujú naňho. 10 dobrých skutkov ľahko zmaže jeden zlý. Anonymita vo veľkých mestách je podľa mňa pre prácu lekára oveľa výhodnejšia.

Prečo je komunita pro-life gynekológov tichšia ako tá pro-choice?

Ja to tak nevnímam. Hlučnejšia hudba nemusí byť lepšia ako tá tichšia. Veľkosť človeka je v pokore, a preto sú podľa mňa pro-life ľudia tichší. Vedia, že život je krátky a nekončí sa smrťou.

Čo by ste povedali ľuďom, ktorí hovoria, že embryo je len zhluk buniek, a nie človek?

S takýmto výrokom som sa nestretol ani u svetových kapacít, ako je napríklad izraelský odborník na reprodukčnú medicínu Joseph G. Schenker, s ktorým som mal viackrát možnosť rozprávať sa na lekárskom fóre v Krakove. Keď sa spoja dve bunky, začína sa nový život. Aj Dunaj je pri svojom prameni maličkým potôčikom, ale pri Bratislave je z neho už mohutná rieka. Každé telo je zložené z miliárd buniek, tie však fungujú tak, že stačí, aby sa jedna vymkla spod kontroly a „nakazila“ ostatné, a sme pri onkologických ochoreniach.

Prišla niekedy do vašej ambulancie žena, ktorá bola rozhodnutá pre umelý potrat?

V roku 1986 vyšiel nový interrupčný zákon a nastal boom žiadostí aj z príčin, nad ktorými mi rozum zastával. Z 10 žien som spravidla sedem presvedčil, ale to bola iná generácia. Odkedy som primárom oddelenia, s takouto ženou som sa nestretol. Keďže sa u nás všetci dobre poznajú, chránia si súkromie a radšej idú na iné pracovisko.

Ako reagujete na obvinenia, že výhradou vo svedomí, ktorú si uplatňujete, znižujete v Trstenej dostupnosť zdravotnej starostlivosti?

Výhrada vo svedomí je garantovaná v Ústave SR. Neposkytovaním umelých potratov nijako neznižujeme dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Vždy bojujem za život ženy aj život plodu. Tehotná žena nie je chorá a tehotenstvu sa dá predísť viacerými spôsobmi. Umelý potrat nie je akútny zákrok, ktorý sa musí robiť v každej nemocnici. Onkologickí pacienti musia v súčasnosti cestovať aj 200 kilometrov na chemoterapie a ani ťažké operácie orgánov sa nerobia v každej nemocnici, hoci pacientovi ide o život.

Opýtam sa aj opačne. Vo februári tohto roku sa vám podaril unikátny zákrok, keď ste 49-ročnej žene odstránili dvojkilový nádor a odrodili zdravé dieťa. Stáva sa aj vďaka pro-life vedeniu Trstená útočiskom pre takéto ťažké prípady, keď iní lekári odporúčajú potrat alebo sa boja ženu sprevádzať tehotenstvom?  

Táto pacientka bola vo viacerých nemocniciach vrátane tých koncových, ale nikde jej nedali optimistickú prognózu ani nevysvetlili komplikácie, aké hrozia. Dlhé roky ma poznala a v záverečnej tretine tehotenstva sa na mňa obrátila. Všetko sme si zvážili, pripravili sa na pôrod a chvalabohu to dobre dopadlo. Takýchto pacientiek máme viac, nebol to prvý výkon, aký sme v Trstenej robili. V medicíne však neplatí, že jeden a jeden sú dva. Môže sa objaviť nepredvídaná komplikácia, ktorá spôsobí katastrofálne následky.

Čo by ste odkázali účastníkom Národného pochodu za život?

Odkážem všetkým ľuďom, nielen im, jednu vetu: „Život a zdravie sú najväčšie hodnoty na tomto svete.“