„Nechcem mediálne nikoho kádrovať, pán premiér musí zvážiť, akú nomináciu prinesie. Kým sa vrátim z pracovnej cesty z USA, premiér má dovtedy čas rozhodnúť o mene nástupcu. Zatiaľ neviem, kto ním bude a kedy pán premiér príde s novým menom. Môže nastať aj situácia, že keď sa vrátim z USA, poverím vedením rezortu životného prostredia Roberta Fica,“ ozrejmila hlava štátu.
Prezident zároveň naznačil, že výmena ministra by mala znamenať aj kvalitatívnu zmenu na čele rezortu. „Keď sa dvaja bijú, tak by možno bolo aj dobré, keby vyhral tretí, a premiér prinesie meno viac odbornejšie a menej politickejšie,“ konštatoval. Dodal, že pokiaľ má k personálnej výmene dôjsť, mala by vyslať signál, že ide o zmenu k lepšiemu.
Tarabov koniec vo vláde zároveň otvorí otázku pomerov v Národnej rade. Minister avizoval, že sa po odvolaní vráti do parlamentu ako autonómny poslanec a nebude členom žiadneho koaličného klubu. Koalícia má v súčasnosti podporu 78 poslancov a bez Tarabovho hlasu by sa pri hlasovaniach opierala o 77 mandátov.
Taraba pritom naznačuje, že nemusí zostať sám. V posledných dňoch hovoril o nespokojnosti viacerých koaličných poslancov a tvrdil, že po jeho návrate môže mať koalícia dokonca menej ako 77 hlasov. Verejne s ním komunikuje napríklad poslanec Hlasu Peter Slyško, hoci ten naďalej zostáva členom poslaneckého klubu strany.
Členstvo v NATO nemožno nahradiť
Prezident sa v relácii vrátil aj k svojej správe o stave republiky, v ktorej zdôraznil ukotvenie Slovenska v Európskej únii a NATO. Hoci podľa neho krajina má hľadať spoluprácu aj s ďalšími štátmi, nové partnerstvá nemôžu nahradiť existujúce spojenectvá.
Pellegrini reagoval aj na nedávne Ficove vyjadrenie, že nechce ísť do vojny „pre článok 5“. Premiérove slová si hlava štátu vysvetľuje ako výzvu členským štátom, aby konflikt zbytočne neeskalovali. Zároveň však pripomenul, že Slovensko má ako člen NATO záväzok pomôcť napadnutému spojencovi.
V prejave o stave republiky prezident tento týždeň pred poslancami parlamentu opätovne zdôraznil členstvo Slovenska v EÚ a Severoatlantickej aliancii ako základné zahraničnopolitické ukotvenie štátu.
Podľa jeho slov sa navyše vojna a zbrojenie niekedy využívajú v domácej politike na udržiavanie spoločnosti v napätí a prekrývanie iných problémov.
Odvolávanie ministrov
Prezident opätovne kritizoval aj spôsob fungovania Národnej rady. Koalícii vyčítal najmä blokovanie opozičných návrhov na odvolávanie členov vlády.
„Beriem to ako ich vizitku,“ zhodnotil a pripomenul, že keď bol premiérom, sám čelil odvolávaniu a v parlamente dva dni počúval argumenty svojich politických súperov. „Čo také strašné sa stane parlamentu, keď budú poslanci jeden deň debatovať o odvolávaní člena vlády?“ pýtal sa prezident.
Za problém považuje aj to, že zákonodarcovia majú na aktuálnej schôdzi takmer 300 bodov, no zároveň vopred počítajú s termínom jej ukončenia.
Podľa neho musia ukázať, že si svoj mandát vážia, či už predĺžením rokovacieho času, alebo obmedzením prestávok. Politická diskusia zároveň podľa Pellegriniho čoraz viac hrubne a časť poslancov sa stáva „otrokmi algoritmov“.
Smer a PS?
Pellegrini sa vyjadril aj k svojej skoršej úvahe o možnej spolupráci Smeru a Progresívneho Slovenska. Netvrdí, že takáto koalícia vznikne, podľa neho však súčasnú politiku výrazne komplikujú osobné konflikty medzi predstaviteľmi strán.
Tvrdí, že politici sa navzájom urážajú a nedokážu prekonať svoje egá ani v prípade, keď by si to vyžadoval širší záujem krajiny.
„Ak by to lídri strán dokázali a urobili tento kompromis, tak sa posunú od politika k štátnikovi,“ myslí si. Či bola jeho hypotéza realistická, podľa neho ukáže až čas.
Politické zásahy do súdnictva
V diskusii prišla reč aj na stav právneho štátu. Pellegrini upozornil na to, že tento pojem sa často používa ako politická skratka bez presného vysvetlenia.
Za kľúčovú otázku považuje najmä to, či politici zasahujú do rozhodovania sudcov. Prízvukoval, že takéto konanie by bolo potrebné rázne odmietnuť.
„V činnosti našich súdov a Ústavného súdu som nezachytil takýto problém,“ ozrejmil prezident a zdôraznil tiež potrebu rešpektovať postavenie ústavných orgánov.
Spor so Žilinkom pokračuje
Prezident sa vrátil aj k disciplinárnemu trestu pre riaditeľa SIS Pavla Gašpara za prekročenie rýchlosti pri dopravnej nehode. Riaditeľ SIS mal 30. augusta minulého roka na Dobšinskej ulici v Nitre dopravnú nehodu. Polícia podrobila dvoch účastníkov nehody dychovej skúške na prítomnosť alkoholu, v oboch prípadoch bol výsledok negatívny. Prezident ako nadriadený orgán šéfa SIS začal disciplinárne konanie v januári.
Pellegrini mu následne uložil zníženie platu o 15 percent na jeden mesiac. Podľa jeho slov by bežnému vodičovi za rovnaké prekročenie hrozila podstatne nižšia pokuta, od šéfa tajnej služby však očakáva vyššiu mieru zodpovednosti.
Žilinka sa v danom prípade obrátil na správny súd. Urobil tak v reakcii na nevyhovenie protestu prokurátora zo strany prezidenta, ktorý sankciu odmietol zrušiť. Hlava štátu tak podľa šéfa prokuratúry neodstránila porušenie zákona.
„Ja som konal v zmysle zákona. Udelil som riaditeľovi SIS pokutu, ten nenamietal. Generálny prokurátor má však na vec iný názor. Musím rešpektovať jeho postoj, no je mi to čudné, že chce dať preveriť tento vyšší peňažný trest a riaditeľ SIS tak možno nakoniec dostane pokutu len 50 eur,“ reagoval v relácii Pellegrini.
