Preskočiť na obsah
  |  

Afganec dostal doživotie za smrteľný útok nožom na policajta

Nemecký súd poslal na doživotie Afganca, ktorý vlani v Mannheime zaútočil nožom na zhromaždení proti islamu.

Muž identifikovaný ako Sulaiman A. usmrtil policajta a ďalších päť ľudí zranil. K útoku došlo počas akcie organizácie Pax Europa koncom mája 2024.

Útočník najprv napadol rečníka a účastníkov, následne zaútočil na zasahujúceho policajta, ktorý neskôr podľahol zraneniam.

Podľa prokurátorov sympatizoval s Islamským štátom, no súdili ho za vraždu a päť pokusov o vraždu, nie ako teroristu.

Útočník bol od júna 2024 vo vyšetrovacej väzbe po tom, ako sa zotavil zo zranení utrpených pri zadržaní.

(reuters, red)

  |  

Trump vyzval spojencov, aby prestali kupovať ruskú ropu a plyn

Americký prezident Donald Trump vyzval európskych spojencov, aby prestali kupovať ruskú ropu a plyn a zaviedli vysoké clá na Čínu, uvádza portál Politico.

Zatiaľ čo väčšina krajín EÚ už ruské dodávky obmedzila, Maďarsko a Slovensko ich stále využívajú vo veľkom – vďaka výnimke pre ropovod Družba. Turecko ako člen NATO zase reexportuje ruskú ropu ďalej, čo z neho robí ďalší problém pre naplnenie Trumpových požiadaviek.

Najambicióznejší cieľ – nákup americkej ropy a plynu za 750 miliárd dolárov – sa ukazuje ako prakticky nerealizovateľný. USA by museli strojnásobiť svoj vývoz a EÚ by musela obmedziť iných dodávateľov vrátane lacnejšieho Nórska.

Ani plán REPowerEU zatiaľ nepriniesol konkrétne mechanizmy, ako presvedčiť firmy, aby vypovedali existujúce zmluvy s Ruskom.

Zavedenie ciel na čínsky tovar je takmer nemožné – EÚ je od čínskeho importu ekonomicky závislá a akékoľvek clá by mohli spôsobiť tvrdú odvetu Pekingu.

Viacerí diplomati preto považujú Trumpove predstavy za neuskutočniteľné.

(lup)

  |  

Laboratóriá v Kyjeve nestíhajú, tisíce tiel vojakov sú neidentifikované

Anastasija Cvietková už viac ako rok nevie, či je jej manžel Jaroslav nažive alebo medzi tisíckami obetí vojny. Stratil sa počas bojov pri Pokrovsku, kde sa front neustále posúva. Rusko neposkytuje informácie o zajatých či padlých a rodina márne čaká aj na správy od spolubojovníkov či Červeného kríža.

Odkedy Rusko v roku 2022 spustilo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, najmenej 70-tisíc ukrajinských vojakov a civilistov je nezvestných. Len za posledné štyri mesiace priviezli na Ukrajinu viac ako sedemtisíc, prevažne neidentifikovaných tiel.

Forenzné laboratóriá v Kyjeve a ďalších mestách preto pracujú na plné obrátky. Proces identifikácie je však zdĺhavý – najmä ak sú telá rozštvrtené či spálené. Zhodu DNA systém niekedy potvrdí až po desiatkach pokusov.

Ministerstvo vnútra už pritom rozšírilo počet laboratórií DNA z deviatich na 20 a zamestnáva už viac než 450 genetikov. Napriek tomu identifikácia môže trvať až 14 mesiacov.

(reuters, max)

  |  

Vyšetrovatelia OSN vyhlásili, že Izrael v Gaze pácha genocídu

Izrael sa podľa vyšetrovacej komisie OSN dopustil genocídy v Pásme Gazy. Záver 72-stranovej právnej analýzy zverejnenej v utorok podporuje aj bývalá sudkyňa Medzinárodného trestného súdu Navi Pillayová.

Podľa nej nesú zodpovednosť najvyšší predstavitelia štátu vrátane premiéra Benjamina Netanjahua, prezidenta Jicchaka Herzoga a exministra obrany Joava Galanta.

Komisia tvrdí, že izraelské útoky viedli so zámerom zničiť palestínsku populáciu v Gaze – cez hromadné zabíjanie, blokádu humanitárnej pomoci, vysídľovanie či útoky na zdravotnícke zariadenia.

Vyjadrenia izraelských politikov považuje za dôkaz genocídneho úmyslu.

Správa však vychádza z práce nezávislej komisie, ktorej závery nie sú oficiálnym stanoviskom OSN.

Organizácia zatiaľ termín genocída nepoužila, no čelí rastúcemu tlaku. Izrael s komisiou nespolupracoval a obvinenia odmieta, pričom poukazuje na svoje právo na sebaobranu po útoku Hamasu zo 7. októbra 2023.

Podľa údajov Gazy si následná vojna vyžiadala vyše 64-tisíc obetí, časť územia trpí hladomorom.

(reuters, red)

  |  

Ceny rástli pomalšie, Štatistický úrad SR hlási spomalenie inflácie

Inflácia na Slovensku v auguste spomalila. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien kleslo na 4,2 percenta z júlových 4,4 percenta, informoval v utorok Štatistický úrad SR. Napriek miernemu poklesu patrila hodnota medzi tri najvyššie od decembra 2023.

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa ceny zvýšili v priemere len o 0,1 percenta, čo je najnižší mesačný rast tohto roka.

Ceny medziročne stúpli vo všetkých 12 sledovaných odboroch – od dopravy (2,1 percenta) po vzdelávanie (desať percent).

Významný vplyv na celkový medziročný vývoj mali vyššie ceny v troch odboroch s medziročným rastom nad šesť percent, a to v reštauráciách a hoteloch, pri alkoholických nápojoch a tabaku a v kategórii rozličných tovarov a služieb (napr. poistenia, kaderníctva či sociálne služby).

Potraviny a nealko nápoje, ktoré tvoria druhú najväčšiu položku rodinných výdavkov, zdraželi medziročne o 3,9 percenta. Najviac vzrástli ceny olejov, tukov, mliečnych výrobkov a ovocia (nad osem percent), mäso a zelenina zlacneli. Výrazný rast pokračoval pri nealko nápojoch, kde ceny vyskočili o takmer 19 percent.

Medzimesačne sa ceny najviac zvýšili v doprave (1,9 percenta), a to vďaka drahšej leteckej a kombinovanej doprave, zatiaľ čo pohonné látky po dvoch mesiacoch zdražovania mierne zlacneli (0,1 percenta).

(tasr, red)

  |  

Česko rieši podľa politológa kauzy a zahraničie, no ignoruje historicky nízku pôrodnosť

Jednou z prvých tém, ktorými sa bude po októbrových voľbách zaoberať česká Poslanecká snemovňa, bude otázka vydania predsedov opozičných hnutí Andreja Babiša (ANO) a Tomia Okamuru (SPD) na trestné stíhanie. Upozornil na to politológ David Jágr z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej. Podľa neho je veľmi pravdepodobné, že nové zloženie snemovne ich vydanie odmietne.

Babiš je obžalovaný v kauze Čapí hnízdo, v ktorej ho poslanci už trikrát vydali, no proces sa neustále vracia na súdy po zrušeniach rozhodnutí vyššej inštancie. Okamura čelí obžalobe za kontroverzné bilboardy a obvinenie aktívne využíva aj v kampani, čím môže osloviť časť voličov ANO či koalície Stačilo!

Politológ podotkol, že kauzy sú výraznou témou predvolebnej kampane – od prípadu Dozimetr spájaného so STAN cez „bitcoinovú kauzu“ vrhajúcu tieň na koalíciu SPOLU až po osobné súdne spory lídrov.

Prekvapením podľa Jágra je, že politické strany nedostatočne reagujú na rekordne nízku pôrodnosť. V roku 2024 sa v Česku narodilo len 84 311 detí – najmenej v histórii.

„To znamená značné demografické problémy. V kampani riešime mnoho podstatných aj nepodstatných otázok, ale jedna z najpodstatnejších by mala byť a je rekordne nízka pôrodnosť,“ zdôraznil politológ.

(tasr, max)