Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po Trumpovom návrate žiada o britské občianstvo čoraz viac Američanov

Od návratu prezidenta USA Donalda Trumpa do Bieleho domu zaznamenalo Spojené kráľovstvo výrazný nárast žiadostí o občianstvo zo strany Američanov – medzi aprílom a júnom 2025 ich podali až 2 194, čo predstavuje 50-percentný medziročný skok.

Od začiatku roka eviduje britské ministerstvo vnútra 4 125 žiadostí, teda o 40 percent viac než vlani, píše portál Politico.

Londýnsky starosta Sadiq Khan tvrdí, že za tým stojí atraktivita Londýna ako multikultúrneho a liberálneho centra.

Podľa neho je hlavné mesto magnetom pre ľudí, ktorí majú rovnaké hodnoty – od univerzitného prostredia po kreatívne odvetvia.

Khan zároveň ostro kritizoval Trumpa, s ktorým má dlhodobo napäté vzťahy, a naznačil, že liberálny charakter Londýna je presne to, čo mnohých Američanov láka.

Britský premiér Keir Starmer sa postavil na Khanovu stranu a označil ho za svojho priateľa.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Konsolidácia je podľa zamestnávateľov nesystémová

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) ostro kritizovala návrh vládneho konsolidačného balíka. Podľa nej je nesystémový, oslabuje konkurencieschopnosť Slovenska a nepomáha dlhodobo ozdraviť verejné financie.

Zamestnávatelia upozornili, že slovenská ekonomika už dnes zaostáva za susedmi aj priemerom Európskej únie a prijímanie takýchto zásadných opatrení v skrátenom legislatívnom konaní je podľa nich neakceptovateľné.

RÚZ vyzýva, aby vláda okamžite začala pripravovať ďalší balík na rok 2027 – tentoraz za účasti odborníkov a sociálnych partnerov. Kritike čelí aj rozdelenie úspor medzi štát, firmy a obyvateľov.

Rezort financií síce deklaruje šetrenie na strane vlády vo výške 1,14 miliardy eur, no podľa RÚZ ide len o čiastočne reálne číslo – až 400 miliónov tvoria eurofondy na dotácie energií, čo znamená, že úspory na prevádzke štátu predstavujú len asi 700 miliónov eur.

Podnikatelia zároveň varujú napríklad pred digitálnou daňou, zdanením bánk či obchodných reťazcov. Podľa nich by to mohlo viesť k zdražovaniu potravín alebo k odvetným clám na vývoz do USA.

Ako alternatívu navrhujú dôraznejšie škrty vo výdavkoch: adresné energodotácie, zníženie regulačných bariér pri zamestnávaní, podporu rekvalifikácie či lepšie využitie eurofondov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Afganec dostal doživotie za smrteľný útok nožom na policajta

Nemecký súd poslal na doživotie Afganca, ktorý vlani v Mannheime zaútočil nožom na zhromaždení proti islamu.

Muž identifikovaný ako Sulaiman A. usmrtil policajta a ďalších päť ľudí zranil. K útoku došlo počas akcie organizácie Pax Europa koncom mája 2024.

Útočník najprv napadol rečníka a účastníkov, následne zaútočil na zasahujúceho policajta, ktorý neskôr podľahol zraneniam.

Podľa prokurátorov sympatizoval s Islamským štátom, no súdili ho za vraždu a päť pokusov o vraždu, nie ako teroristu.

Útočník bol od júna 2024 vo vyšetrovacej väzbe po tom, ako sa zotavil zo zranení utrpených pri zadržaní.

(reuters, red)

Minúta  |  

Trump vyzval spojencov, aby prestali kupovať ruskú ropu a plyn

Americký prezident Donald Trump vyzval európskych spojencov, aby prestali kupovať ruskú ropu a plyn a zaviedli vysoké clá na Čínu, uvádza portál Politico.

Zatiaľ čo väčšina krajín EÚ už ruské dodávky obmedzila, Maďarsko a Slovensko ich stále využívajú vo veľkom – vďaka výnimke pre ropovod Družba. Turecko ako člen NATO zase reexportuje ruskú ropu ďalej, čo z neho robí ďalší problém pre naplnenie Trumpových požiadaviek.

Najambicióznejší cieľ – nákup americkej ropy a plynu za 750 miliárd dolárov – sa ukazuje ako prakticky nerealizovateľný. USA by museli strojnásobiť svoj vývoz a EÚ by musela obmedziť iných dodávateľov vrátane lacnejšieho Nórska.

Ani plán REPowerEU zatiaľ nepriniesol konkrétne mechanizmy, ako presvedčiť firmy, aby vypovedali existujúce zmluvy s Ruskom.

Zavedenie ciel na čínsky tovar je takmer nemožné – EÚ je od čínskeho importu ekonomicky závislá a akékoľvek clá by mohli spôsobiť tvrdú odvetu Pekingu.

Viacerí diplomati preto považujú Trumpove predstavy za neuskutočniteľné.

(lup)

Minúta  |  

Laboratóriá v Kyjeve nestíhajú, tisíce tiel vojakov sú neidentifikované

Anastasija Cvietková už viac ako rok nevie, či je jej manžel Jaroslav nažive alebo medzi tisíckami obetí vojny. Stratil sa počas bojov pri Pokrovsku, kde sa front neustále posúva. Rusko neposkytuje informácie o zajatých či padlých a rodina márne čaká aj na správy od spolubojovníkov či Červeného kríža.

Odkedy Rusko v roku 2022 spustilo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, najmenej 70-tisíc ukrajinských vojakov a civilistov je nezvestných. Len za posledné štyri mesiace priviezli na Ukrajinu viac ako sedemtisíc, prevažne neidentifikovaných tiel.

Forenzné laboratóriá v Kyjeve a ďalších mestách preto pracujú na plné obrátky. Proces identifikácie je však zdĺhavý – najmä ak sú telá rozštvrtené či spálené. Zhodu DNA systém niekedy potvrdí až po desiatkach pokusov.

Ministerstvo vnútra už pritom rozšírilo počet laboratórií DNA z deviatich na 20 a zamestnáva už viac než 450 genetikov. Napriek tomu identifikácia môže trvať až 14 mesiacov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Vyšetrovatelia OSN vyhlásili, že Izrael v Gaze pácha genocídu

Izrael sa podľa vyšetrovacej komisie OSN dopustil genocídy v Pásme Gazy. Záver 72-stranovej právnej analýzy zverejnenej v utorok podporuje aj bývalá sudkyňa Medzinárodného trestného súdu Navi Pillayová.

Podľa nej nesú zodpovednosť najvyšší predstavitelia štátu vrátane premiéra Benjamina Netanjahua, prezidenta Jicchaka Herzoga a exministra obrany Joava Galanta.

Komisia tvrdí, že izraelské útoky viedli so zámerom zničiť palestínsku populáciu v Gaze – cez hromadné zabíjanie, blokádu humanitárnej pomoci, vysídľovanie či útoky na zdravotnícke zariadenia.

Vyjadrenia izraelských politikov považuje za dôkaz genocídneho úmyslu.

Správa však vychádza z práce nezávislej komisie, ktorej závery nie sú oficiálnym stanoviskom OSN.

Organizácia zatiaľ termín genocída nepoužila, no čelí rastúcemu tlaku. Izrael s komisiou nespolupracoval a obvinenia odmieta, pričom poukazuje na svoje právo na sebaobranu po útoku Hamasu zo 7. októbra 2023.

Podľa údajov Gazy si následná vojna vyžiadala vyše 64-tisíc obetí, časť územia trpí hladomorom.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.