Preskočiť na obsah
  |  

Von der Leyenová čelí dvom návrhom na vyslovenie nedôvery

Európsky parlament sa pripravuje na dve rozpravy a následné hlasovania o návrhoch na vyslovenie nedôvery predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej.

Ako píše portál Politico Patrioti pre Európu a Ľavica podali svoje návrhy len pár hodín po tom, ako von der Leyenová predniesla svoj prejav o stave Únie.

Patrioti boli rýchlejší o 20 sekúnd. Obviňujú ju z nedostatku transparentnosti a kritizujú obchodné dohody s USA a Mercosurom. Ľavica sa zameriava na pasivitu Komisie počas vojny v Gaze.

Podľa Politica o načasovaní debát a hlasovaní rozhodnú lídri frakcií 1. októbra, no predbežne sa ráta so spoločnou rozpravou 6. októbra a dvoma samostatnými hlasovaniami 9. októbra.

Ide o bezprecedentnú situáciu, ktorá odráža narastajúce politické napätie a fragmentáciu v europarlamente.

Patrioti si nárokujú právo na prvé hlasovanie, keďže návrh podali skôr.

Predpokladá sa, že návrhy sa pravdepodobne nestretnú s väčšinovou podporou a už samotný akt naznačuje zhoršujúce sa vzťahy v rámci európskych inštitúcií.

(lup)

  |  

Rusko a Bielorusko nacvičovali odpálenie jadrových zbraní

Rusko a Bielorusko ukončili vojenské cvičenia Západ 2025, počas ktorých simulovali odpálenie taktických jadrových zbraní rozmiestnených na bieloruskom území. Podľa Alexandra Lukašenka ide o bežnú súčasť výcviku, ktorý má zahrnúť všetky typy zbraní – od ručných až po jadrové hlavice.

Do cvičení sa zapojila aj nová hypersonická raketa Orešnik, ktorú Rusko prvýkrát použilo vo vojne na Ukrajine. Manévre sa konali len pár dní po tom, čo Poľsko a NATO zostrelili ruské drony nad poľským územím, a vyvolali znepokojenie susedných krajín.

Rusko zároveň trénovalo aj nasadenie strategických bombardérov a jednotiek v Kaliningrade a pri Barentsovom mori. Prekvapením bola prítomnosť amerických vojenských pozorovateľov.

Lukašenko tvrdí, že cieľom nie je zastrašovanie. Bielorusko zároveň pokračuje v obnovovaní sovietskych jadrových skladov.

(reuters, lup)

  |  

Kaliňák nepriznal vilu v Chorvátsku, dostal pokutu. Súhlasili aj koaliční poslanci

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) má zaplatiť pokutu vo výške trojnásobku mesačného platu v súvislosti s neuvedením vlastníctva vily jeho manželky v Chorvátsku v majetkových priznaniach.

Rozhodli o tom členovia Výboru Národnej rady (NR) SR pre nezlučiteľnosť funkcií na utorkovom zasadnutí. Potvrdil to po rokovaní výboru Kaliňákov právny zástupca David Lindtner.

Výbor zároveň neudelil pokutu šéfke výboru Veronike Remišovej (Slovensko, Za ľudí, KÚ). Konaniu čelila za to, že v súvislosti s vilou mala prezradiť o Kaliňákovi neverejné informácie.

Keďže minister neuviedol v majetkových priznaniach v uplynulých rokoch vlastníctvo manželkinej vily v Chorvátsku, mal porušiť ústavný zákon. Kaliňák tvrdil, že vilu nepriznal, pretože chcel chrániť súkromie rodiny.

Hovoril tiež, že jeho príjmy plne pokrývajú hodnotu nehnuteľnosti a jeho rodina si ju mohla dovoliť vzhľadom na jeho dlhoročnú podnikateľskú činnosť. Ešte v júni avizoval, že prípadnú pokutu zaplatí, no chce, aby sa vecou zaoberal Ústavný súd (ÚS) SR. Na utorkové zasadnutie výboru minister neprišiel.

Výbor riešil aj podanie voči Remišovej, ktorá mala podľa Kaliňáka porušiť zákon, keď mala prezradiť o ňom neverejné informácie v súvislosti s vilou v Chorvátsku a využiť ich na politický prospech.

Poslankyňa opakovane hovorila, že nikdy žiadne informácie o majetkových pomeroch rodinných príslušníkov nevynášala a Kaliňák sa k vlastníctvu priznal verejne sám. Remišovej hrozila pokuta vo výške 12 platov. Návrh na udelenie pokuty však nezískal dostatok hlasov.

(tasr, max)

  |  

Armáda trestá vojakov za príspevky o Kirkovi, hrozí efekt autocenzúry

Americká armáda začala rázne disciplinárne konania proti desiatkam vojakov za príspevky na sociálnych sieťach, ktoré komentovali alebo zosmiešňovali atentát na konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka.

Pentagón sa odvoláva na politiku „nulovej tolerancie“ a porušenie vojenského kódexu správania, pričom dôrazne odmieta akékoľvek verejné prejavy, ktoré by mohli ohroziť dôveru v armádu.

Reakcia prichádza po zásahu ministra obrany Peta Hegsetha, osobného známeho Kirka. Príslušníkov údajne odvolávajú z funkcií, hoci k úplnému prepusteniu zatiaľ nedošlo.

Kritici však varujú pred narastajúcim zastrašujúcim efektom, ktorý núti vojakov cenzurovať vlastné názory.

Prípad vyvoláva otázky o slobode prejavu vo vnútri armády a o tom, do akej miery môže politika ovplyvniť interné disciplinárne procesy.

(reuters, lup)

  |  

Dopyt po slovenských dlhopisoch štvornásobne prevýšil ponuku v aukcii

Slovensko si v septembrovej aukcii štátnych dlhopisov požičalo 512 miliónov eur, vyplýva z údajov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. Záujem investorov bol výrazný – dopyt po dlhopisoch so splatnosťou od roku 2033 do 2043 prevýšil ponúkaný objem viac ako štvornásobne.

Priemerné úroky sa pohybovali od 3,18 do 4,04 percenta podľa dĺžky splatnosti. Najväčší objem prostriedkov - 229 miliónov eur - získal štát predajom dlhopisov splatných v roku 2035 pri priemernom výnose 3,4175 percenta.

Ďalších 105 miliónov eur priniesol predaj najdlhšie splatných papierov do roku 2043, pri ktorých priemerný výnos prekročil hranicu štyroch percent.

Menšie objemy priniesli dlhopisy so splatnosťou v roku 2033 (97 miliónov eur, výnos 3,1858 percenta) a v roku 2036 (81 miliónov eur, výnos 3,5381 percenta).

V predchádzajúcej aukcii dlhopisov si Slovensko v júni požičalo 526 miliónov eur pri celkovom dopyte investorov 1,673 miliardy eur. Priemerné výnosy v akceptovaných ponukách sa vtedy pohybovali od 2,9 do 4,1 percenta.

(tasr, max)

  |  

Zelenskyj: Rusko v septembri vypustilo 3 500 dronov a 190 rakiet

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil na prudké zintenzívnenie ruských útokov – len za september proti Ukrajine vypustili viac než 3 500 dronov a 190 rakiet.

Podľa neho ide o systematickú formu leteckého teroru, ktorá má nielen ničiť ukrajinskú infraštruktúru, ale aj vyvolať tlak na susedné krajiny.

Zelenskyj varoval, že útoky majú provokačný charakter aj voči partnerom Ukrajiny, čím sa konflikt fakticky rozširuje za jej hranice. Vyzval preto na intenzívnejšiu spoluprácu a spoločnú obranu, aby sa predišlo chaosu v prípade priamej hrozby.

Varuje, že ak situáciu nezačnú riešiť koordinovane, Európa môže ostať nepripravená na možné ďalšie eskalácie ruskej agresie.

(reuters, lup)