Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Litva učí deti aj dospelých lietať s dronmi, cieľom je obrana hraníc

Litva otvorila prvú z deviatich plánovaných škôl zameraných na výučbu práce s dronmi – a to pre deti od 10 rokov aj dospelých. Projekt, ktorý spustilo ministerstvo obrany, je súčasťou širšieho úsilia o posilnenie obrany krajiny susediacej s Ruskom a Bieloruskom.

Podľa námestníka ministra obrany Tomasa Godliauskasa ide o budovanie obranných kapacít v regióne. Škola v Taurage, len 20 kilometrov od Kaliningradu, učí záujemcov lietať, programovať a zostavovať drony rôznych typov – od FPV až po krídlaté modely.

Deti trénujú na simulátoroch aj s reálnymi zariadeniami. Iniciatíva prichádza po tom, ako do Litvy cez Bielorusko v lete prenikli ruské drony.

Na podobný incident reagovalo aj Poľsko zostrelením dronov, čo bolo prvýkrát, čo člen NATO počas vojny na Ukrajine použil zbrane na svojom území. NATO následne oznámilo posilnenie východného krídla Aliancie.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Nemecko žiada nové sankcie pre Rusko, USA majú podľa Berlína konať

Nemecký minister zahraničia Johann Wadephul vyzval Spojené štáty, aby bez ďalších odkladov uvalili nové sankcie na Rusko. Reagoval tak na incident z 9. septembra, keď ruské drony narušili poľský vzdušný priestor počas náletu na Ukrajinu.

Wadephul zdôraznil, že ak sa USA chcú hlásiť k hodnote slobody, musia konať rázne. Pripomenul, že americká administratíva už mesiace avizuje nové sankcie voči Moskve, no doposiaľ ich nezaviedla. Podporu jeho slov vyjadrila aj švédska ministerka Marie Malmer Stenergardová, ktorá zároveň apelovala na zintenzívnenie pomoci Ukrajine.

V americkom Senáte medzitým vznikol návrh zákona o rozsiahlych sankciách vrátane ciel na krajiny, ktoré dovážajú ruské energetické suroviny. Návrh má podľa senátora Grahama podporu viac než 80 senátorov.

Wadephul zároveň dúfa v rýchle schválenie ďalšieho sankčného balíka EÚ. Incident v Poľsku bol historicky prvým, pri ktorom tamojšie letectvo použilo zbrane vo vlastnom vzdušnom priestore.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Pentagón potvrdil účasť USA na vojenskom cvičení Ruska a Bieloruska

Americká armáda prvýkrát od roku 2022, keď Rusko vpadlo na Ukrajinu, oficiálne sledovala spoločné vojenské cvičenie Ruska a Bieloruska s názvom Západ 2025. Dvaja americkí vojenskí pridelenci sa v pondelok zúčastnili na takzvaných Dňoch významných návštevníkov (DV Day) v Bielorusku.

Pentagón uviedol, že pozvanie prišlo v kontexte nedávneho zlepšenia bilaterálnych vzťahov. Hoci ide o bežnú prax medzi armádami, pre USA ide o symbolicky silné gesto – len týždeň po tom, čo Poľsko zostrelilo ruské drony, ktoré narušili jeho vzdušný priestor.

Pozorovatelia špekulujú, že Trumpova administratíva sa pokúša buď oslabiť väzby Minska na Moskvu, alebo využiť vzťahy s Lukašenkom na sprostredkovanie dohody o ukončení vojny na Ukrajine.

Bielorusko v reakcii na americké kroky prepustilo 52 väzňov vrátane novinárov a politických odporcov, čo Trump odmenil zrušením sankcií voči národnej leteckej spoločnosti Belavia.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump varuje Hamas: Ľudské štíty budú mať „veľké následky“

Americký prezident Donald Trump varoval hnutie Hamas, že ak použije zadržiavaných rukojemníkov ako ľudské štíty, bude čeliť „veľkým problémom“. Reagoval tak na správy o novej izraelskej pozemnej ofenzíve v meste Gaza, ktorá má za cieľ oslobodiť unesených civilistov.

Trump, ktorý sa pred odletom do Británie odmietol priamo vyjadriť k izraelskému zásahu, upozornil, že Hamas údajne presúva rukojemníkov na povrch z tunelov, aby ich využil ako ochranu pred útokmi.

Vo svojom statuse na Truth Social označil takúto taktiku za „ľudské zverstvo“. Izrael spustil vojenskú operáciu po útoku Hamasu z októbra 2023, pri ktorom zahynulo približne 1 200 ľudí a viac než 250 bolo unesených.

Aktuálne ofenzívy si podľa OSN vyžiadali už vyše 64-tisíc obetí a vyhnali z domovov takmer 2 milióny ľudí.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Vzťahy sudcov a novinárov budú pod kontrolou. Rada vydala stanovisko

Súdna rada SR prijala stanovisko, ktoré reaguje na etickú dilemu vzťahu medzi sudcom a novinárom.

Impulzom bolo zverejnenie súkromného vzťahu medzi sudkyňou Pamelou Záleskou a novinárkou Monikou Tódovou.

Podľa stanoviska by mal sudca v prípade bližšieho vzťahu s novinárom zvážiť jeho vplyv na dôveru verejnosti v súdnictvo a zverejniť túto informáciu.

Rada zároveň zdôrazňuje potrebu samoregulácie zo strany sudcov, keďže ich postavenie si vyžaduje vyššie etické nároky.

Členka rady Dana Jelinková Dudzíková upozornila na riziko ovplyvňovania a zaujatosti pri intenzívnych vzťahoch.

Naopak, Marián Fečík varoval, že zásahy do súkromia sudcov môžu viesť k zneužívaniu etiky ako nástroja na diskreditáciu názorových oponentov.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Pápež odsúdil vraždu Kirka, varuje pred rétorikou vedúcou k násiliu

Pápež Lev XIV. vyjadril hlboké znepokojenie nad narastajúcim politickým násilím po vražde amerického konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka.

Počas prijatia nového amerického veľvyslanca pri Svätej stolici Briana Burcha vyjadril pápež sústrasť rodine obete a varoval pred rétorikou, ktorá spoločnosť rozdeľuje namiesto toho, aby viedla k dialógu. Vatikán opätovne potvrdil svoju líniu odmietania násilia v akejkoľvek podobe.

Charlie Kirk, zakladateľ organizácie Turning Point USA, bol zastrelený 10. septembra počas verejného podujatia na univerzite v Utahu.

Jeho vražda vyvolala ohlasy naprieč politickým spektrom, pričom prezident Trump ju označil za politicky motivovanú. Na znak úcty boli na federálnych budovách spustené vlajky na pol žrde.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.