Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump priletel na druhú štátnu návštevu Británie

Americký prezident Donald Trump priletel v utorok večer do Británie na druhú štátnu návštevu, na ktorú ho pozval kráľ Karol III. Spravodajcovia agentúry AFP videli, ako jeho Air Force One pristál na letisku Stansted ležiacom pri Londýne o 21.07 miestneho času (22.07 h SELČ).

Americký prezident novinárom počas letu povedal, že jeho trojdňová návšteva „bude veľmi veľká vec“. Sprevádza ho na nej jeho manželka Melania.

Trumpa do Británie pozval Karol III. prostredníctvom osobného listu. Ten americkému prezidentovi odovzdal britský premiér Keir Starmer počas svojej februárovej návštevy Washingtonu. Šéf Bieleho domu to vtedy označil za „veľkú česť“. Ako poznamenala agentúra AP, hoci pozvanie na štátnu návštevu Británie oficiálne posiela kráľ, robí tak na základe odporúčania vlády.

Karol III. bude v stredu hostiť Trumpovcov na Windsorskom hrade. Vo štvrtok sa americký prezident stretne s britským premiérom Starmerom v jeho vidieckom sídle Chequers.

Trump, ktorý je veľkým podporovateľom britskej kráľovskej rodiny, je prvým americkým prezidentom, ktorý bol pozvaný na druhú štátnu návštevu Spojeného kráľovstva. Tú predchádzajúcu absolvoval v júni 2019 počas svojho prvého funkčného obdobia, pričom ho vtedy privítala kráľovná Alžbeta II., matka súčasného britského panovníka.

Návšteva Trumpa sa považuje za súčasť Starmerovho úsilia zmierniť vplyv niektorých jeho rozhodnutí na Britániu. Sprevádzajú ju prísne bezpečnostné opatrenia. Trump sa v rámci návštevy vyhne Londýnu, kde sa má v stredu proti nemu konať rozsiahla demonštrácia. Ako však píše AFP, už v utorok večer sa niekoľko desiatok demonštrantov s protitrumpovskými transparentmi zhromaždilo aj neďaleko Windsorského hradu.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský súd odmietol vyšetrovanie vraždy Navaľného

Ruský mestský súd v Salecharde odmietol začať trestné konanie pre podozrenie z vraždy Alexeja Navaľného, a to napriek opakovaným žiadostiam jeho rodiny. Žiadosť podala už deň po jeho smrti Navaľného matka Ľudmila, no úrady ju opakovane zamietli.

Súd teraz odmietol aj jej odvolanie. Navaľnyj, známy kritik Kremľa a zakladateľ protikorupčného fondu FBK, zomrel 16. februára 2024 vo väznici Polárny vlk v meste Charp.

Oficiálne úrady tvrdia, že skolaboval počas prechádzky, no jeho podporovatelia hovoria o vražde na príkaz Vladimira Putina. Navaľného pohreb sa konal 1. marca v Moskve za účasti tisícov ľudí.

Odmietnutie vyšetrovania vnímajú mnohí ako ďalší dôkaz o systematickom zamlčiavaní a potláčaní politickej opozície v Rusku.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Rumunská prokuratúra obvinila prezidentského kandidáta Georgescua

Rumunský generálny prokurátor Alex Florenta v utorok oznámil, že obvinila 22 osôb z pokusu o spáchanie trestných činov vedúcich k zmene ústavného poriadku a šírenia nepravdivých informácií. Je medzi nimi aj pravicový politik Calin Georgescu, ktorý vlani v novembri nečakane zvíťazil v prvom kole prezidentských volieb. Tie najvyšší súd neskôr zrušil, keď sa objavili podozrenia, že do nich zasahovalo Rusko.

Sudca teraz musí rozhodnúť, či sú dôkazy dostatočné na začatie procesu.

Podľa prokuratúry zistenia z vyšetrovania naznačujú, že po anulovaní volieb sa Georgescu, ktorému bolo následne zakázané znova kandidovať, spolčil s takisto obvineným Horatiuom Potrom, bývalým vojakom francúzskej cudzineckej légie, a to s cieľom zorganizovať násilné protesty.

Potra bol obvinený v neprítomnosti, keďže je na úteku. Prokuratúra tvrdí, že zostavil „polovojenskú skupinu“ tvorenú 20 ľuďmi, ktorá sa so zbraňami a výbušninami vydala smerom k hlavnému mestu Bukurešť, no po telefonáte na tiesňovú linku ju zastavila polícia. Florenta na tlačovej konferencii uviedol, že 55-ročný Potra sa v súčasnosti snaží získať azyl v Rusku.

Obvinil tiež Rusko, že prinajmenšom od roku 2022 uskutočnilo viac než 85-tisíc kybernetických útokov na volebnú infraštruktúru v Rumunsku. Prostredníctvom sociálnych médií boli vedené masívne dezinformačné a manipulačné kampane. Na ovplyvňovanie hlasovania a verejnej mienky Moskva použila sociálne inžinierstvo a techniky mikrotargetingu.

(tasr, afp, reuters)

Minúta  |  

Netanjahu oznámil, že ho koncom septembra v Bielom dome prijme Trump

Izraelského premiéra Benjamina Netanjahua 29. septembra prijme v Bielom dome americký prezident Donald Trump. Netanjahu to oznámil v utorok s tým, že do Washingtonu pricestuje tri dni po svojom plánovanom vystúpení na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN.

Od Trumpovho januárového návratu do Bieleho domu tak pôjde už o jeho štvrté stretnutie s Netanjahuom. Ten najnovšiu schôdzku avizoval na tlačovej konferencii v nadväznosti na informácie, že žiadosť o ňu dala jeho kancelária. Netanjahu však povedal, že ho pozval sám Trump.

„Stretnem sa s ním... po mojom prejave v OSN,“ uviedol izraelský premiér, ktorého Trump prijal v Bielom dome vo februári, v apríli a naposledy aj začiatkom júla. Najnovšia cesta sa uskutoční v kontexte nedávneho izraelského útoku na katarskú Dauhu, kde sídli časť politického vedenia Hamasu.

Netanjahu od útoku podľa svojich slov viedol s Trumpom niekoľko rozhovorov a všetky boli „dobré“. V odpovedi na otázku, či americkú stranu informoval pred vykonaním úderu, zopakoval svoje stanovisko, že verzia udalostí podľa Bieleho domu je „správna“ a že zaň je zodpovedný výlučne Izrael.

Židovskému štátu tento týždeň počas návštevy vyjadril v mene USA pevnú podporu minister zahraničných vecí Marco Rubio. Vyhlásil, že obyvatelia Pásma Gazy si zaslúžia lepšiu budúcnosť, ale tá nemôže nastať, kým nebude zničený Hamas. Netanjahu označil Rubiovu návštevu za „jasný signál“, že Spojené štáty stoja za Izraelom.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Americký senátor varuje Slovensko a Maďarsko: ruská ropa vás môže stáť viac

V príspevku Lindseyho Grahama, senátora za Južnú Karolínu, na sociálnej sieti X zaznel apel na Maďarsko a Slovensko, ktoré sú podľa autora poslednými významnými odberateľmi ruskej ropy v Európe.

Graham súhlasí s prezidentom USA, že nákup ruskej ropy treba úplne zastaviť, a upozorňuje, že Európa už vo veľkej miere obmedzila dovoz fosílnych palív z Ruska.

Výnimkou však zostávajú práve tieto dve krajiny, od ktorých sa očakáva, že sa pridajú k zvyšku Európy a pomôžu tak ukončiť „krvavý konflikt“. Ak tak neurobia, „dôsledky by mali a budú nasledovať“, varuje.

(mja)

Minúta  |  

Rusko údajne drží tisíce ukrajinských detí, dochádza aj k ich prevýchove

Výskumníci z Yaleovej univerzity identifikovali viac než 210 miest, kde sú ukrajinské deti údajne zadržiavané v rámci rozsiahleho ruského programu deportácií. Deti vo veku 8 až 18 rokov sú vystavené nútenej „prevýchove“, vrátane výcviku v boji, výrobe dronov či ideologickej indoktrinácii.

Takmer polovicu týchto zariadení prevádzkuje ruská vláda. Od invázie v roku 2022 mohlo byť takto presunutých až 35-tisíc detí, hoci Rusko tvrdí, že ide o evakuácie z vojnových oblastí.

Správa vznikla na základe satelitných snímok a verejne dostupných údajov a podporila aj vydanie zatykača Medzinárodného trestného súdu na Vladimira Putina a jeho komisárku pre práva detí.

Program bol medzičasom zrušený administratívou Donalda Trumpa. Ukrajina uviedla, že sa jej podarilo dostať späť asi 1 600 detí. Podľa Kyjeva musí byť otázka deportovaných detí súčasťou každých budúcich mierových rokovaní.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.